Článok sa zaoberá problematikou zmlúv o mimoriadnom príjme, pričom sa zameriava na analýzu judikatúry súdov a vymedzenie zákonných nárokov veriteľa po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dôraz sa kladie na posúdenie povinnosti spotrebiteľa platiť úroky po tomto vyhlásení, a to s ohľadom na ochranu spotrebiteľa a princípy spravodlivého procesu.

Úvod

V kontexte aktuálnych právnych otázok týkajúcich sa spotrebiteľských úverov a ochrany spotrebiteľa, je dôležité analyzovať, aké nároky má veriteľ po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Táto analýza sa zameriava na judikatúru súdov, a to najmä Najvyššieho súdu SR, s cieľom určiť, či je spotrebiteľ povinný platiť aj riadne úroky a úroky z omeškania po tomto vyhlásení.

Analýza Judikatúry Najvyššieho Súdu SR

Uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 6Cdo/113/2018

Najvyšší súd SR sa v uznesení sp. zn. 6Cdo/113/2018 zaoberal dovolaním Prima banky Slovensko, a.s. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Súd prvého stupňa, ako aj krajský súd, zamietli žalobu banky v časti úrokov, nakoľko spotrebiteľský úver považovali za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie členenia splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, čo bolo podľa ich názoru v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Najvyšší súd SR v odôvodnení uviedol, že pokiaľ sa odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, neprichádzalo z povahy veci do úvahy riešenie otázok, či veriteľ má alebo nemá po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky (úroky z poskytnutého úveru) a či veriteľ nemá právo na zákonné úroky z omeškania zo zmluvných úrokov z dôvodu rozporu so zásadou anatocizmu, resp. ich riešenie bolo nadbytočné.

Súd zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Kritika Uznesenia Najvyššieho Súdu SR

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo podrobené kritike, a to najmä z dôvodu absencie právnej analýzy a odôvodnenia, ktoré právne normy boli použité a ako boli vyložené. Poukazuje sa na rozpor s ust. § 48 ods. 1 CSP, ktorý upravuje postup, ak senát najvyššieho súdu dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.

Okrem toho, kritika sa zameriava na skutočnosť, že Najvyšší súd SR sa odkláňa od rozhodnutia iného senátu Najvyššieho súdu SR a tomuto odklonu nielenže chýba akékoľvek, nie to ešte dôkladné a presvedčivé odôvodnenie, ale navyše nebol dodržaný postup podľa ust. § 48 ods. 1 CSP.

Judikatúra Súdneho Dvora EÚ

Súdny dvor EÚ v spojených veciach C-96/16 a C-94/17 vykladal Smernicu 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto smernica predstavuje tzv. minimálnu harmonizáciu, čo znamená, že členské štáty môžu ponechať v platnosti alebo prijať prísnejšie právne predpisy v porovnaní so znením Smernice 93/13 s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.

Súdny dvor EÚ potvrdil, že úroky z omeškania vyššie o 2 percentuálne body oproti dojednaným úrokom je možné považovať za nekalé. Táto skutočnosť je v rozpore s ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje výšku úrokov z omeškania.

Záver

Na základe analýzy judikatúry a právnych predpisov možno konštatovať, že otázka nárokov veriteľa po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru je komplexná a vyžaduje si dôkladné posúdenie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/113/2018 bolo podrobené kritike pre absenciu právnej analýzy a odklon od predchádzajúcej judikatúry. Je dôležité, aby súdy pri rozhodovaní o týchto otázkach zohľadňovali ochranu spotrebiteľa a princípy spravodlivého procesu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pozemkové Spoločenstvá (Urbáre)

Slovenskí poľnohospodári a farmári môžu každoročne žiadať o podporu. Podmienky pre poskytovanie rôznych druhov podpôr - upravuje legislatíva EÚ a SR. Všetky aktuálne informácie, legislatívu, formuláre a postupy sú uverejňované na stránkach Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Rok 2013 bol dôležitý v dôsledku legislatívnych zmien pre pozemkové spoločenstvá (urbáre). Bol schválený nový zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý upravuje nový spôsob a podmienky hospodárenia pozemkových spoločenstiev (urbárov).

Pojem Pozemkového Spoločenstva a Urbáru

V súčasnosti sa stretávame s pojmom pozemkové spoločenstvo, ale aj s pojmom urbár, resp. urbárske spoločenstvo. Na území Slovenska platili už v minulosti prísne predpisy súvisiace so zabezpečovaním riadneho a pravidelného hospodárenia v lesoch. Predmetné pravidlá sa vzťahovali aj na lesné pozemky, ktoré prešli do spoluvlastníctva roľníkov.

Urbárske lesy slúžili obyvateľstvu ako zdroj drevnej hmoty. Urbárske lesy sa stali predmetom záujmu štátu v období socializmu. Socialistický štát postupne obmedzoval ťažbu v záujme vlastníkov - urbárnikov. V roku 1950 urbárske lesy prešli do rúk organizácie štátnych lesov.

Reštitúcia Urbárskeho Majetku

Tento právny stav trval až do vydania zákona o pôde (reštitučného pozemkového zákona) č. 229/1991 Zb., ktorý zrušil citovaný zákon SNR č. 81/1949 Zb. a umožnil reštitučnou cestou pôvodným členom urbariátu vrátiť ich podiely. V súlade s potrebami praxe urbársky právny režim postupne zakotvoval prijaté zákony v zmysle ostatných reštitučných predpisov. Predmetný zákon reštituoval urbárske právo a právne vzťahy v jeho systéme s nadväznosťou na zachované predpisy uhorského urbárskeho práva.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Urbárske Právo

Pod urbárskym právom rozumieme súbor platných právnych noriem, ktoré upravujú osobitný druh pozemkovo-právnych vzťahov, ktoré sa týkajú lesného a pasienkového majetku, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podielový režim, ktorý vznikol pôvodne roľníkom za účelom spoločného zabezpečenia hospodárenia. V súlade s uvedeným urbárom rozumieme organizačnú štruktúru pozemkového spoluvlastníctva spravidla v rámci jednej dediny s patričným usporiadaním využitia pozemkov členmi urbárskeho spoločenstva.

Predaj Podielu na Spoločnej Nehnuteľnosti

Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti pod § 9 ods. 1 ZPS sa vyžaduje súhlas pozemkového spoločenstva.

Ak by došlo k situácii, že vlastník podielu prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti iným spôsobom, ako je predaj, napr. darovaním, zákon o pozemkových spoločenstvách takýto prevod nezakazuje, avšak vyžaduje sa súhlas pozemkového spoločenstva.

Zdanenie Príjmu z Predaja Podielu

Pri predaji podielu na spoločnej nehnuteľnosti z pohľadu zdanenia posudzujeme predaj ako predaj nehnuteľnosti (časti lesa, pasienka, lúky). V nadväznosti na to, či ide o zdaniteľný príjem alebo o príjem oslobodený od dane, je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Fond a Správa Podielov

Vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu na účely riadneho obhospodarovania spoločnej nehnuteľnosti ju prenechať do užívania inej osobe nájomnou zmluvou. nezistených vlastníkov, t. j. vlastníkov, ktorých vlastnícke práva nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, zastupuje Slovenský pozemkový fond.

Prevod Podielov vo Vlastníctve Štátu

Z dôvodu potreby zabezpečenia efektívneho hospodárenia na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch a z dôvodu usporiadania pomerov na spoločnej nehnuteľnosti zákon ustanovuje možnosť prevádzať podiely vo vlastníctve štátu, ktoré spravuje fond, do vlastníctva vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti za stanovených podmienok v súlade s obmedzeniami podľa osobitných predpisov.

Zrušenie Spoločnosti s Ručením Obmedzeným (s.r.o.)

Predtým, než sa spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej aj ako „s. r. o.“) vymaže z Obchodného registra a teda zanikne, je nevyhnutné vykonať akési 3 na seba nadväzujúce fázy procesu zrušenia s. r. o.. Nižšie budeme popisovať postup dobrovoľného zrušenia spoločnosti s ručením obmedzeným s likvidáciou (tzv. likvidáciu spoločnosti s ručením obmedzeným).

Fázy Zrušenia s.r.o. s Likvidáciou

Likvidácia spoločnosti s ručením obmedzeným je také zrušenie s. r. o., o ktorom rozhodne dobrovoľne sama spoločnosť.

1. Rozhodnutie o Zrušení a Vstupe do Likvidácie

Prvým krokom na zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným je prijatie rozhodnutia na mimoriadnom valnom zhromaždení, alebo rozhodnutia jediného spoločníka (ak má s. r. o. jedného spoločníka) o zrušení spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie. Ide teda buď o dátum prijatia tohto rozhodnutia alebo o dátum určený v rozhodnutí.

Spoločnosť si môže zvoliť akúkoľvek osobu, ktorá bude vykonávať jej likvidáciu a vykonávať funkciu likvidátora v stanovách, alebo zakladateľskej listine, alebo prijatím tohto rozhodnutia. Za likvidátora môže teda spoločnosť vymenovať nielen konateľa alebo spoločníka spoločnosti, ktorého určí v rozhodnutí, ale aj inú osobu. Likvidátorom môžu byť aj viaceré osoby.

Právomoci, ktoré získa likvidátor, stráca štatutárny orgán. Ide najmä o správu majetku spoločnosti (koná aj vo vzťahu k bankám) a všetky úkony týkajúce sa likvidácie s. r. o.. Zákon hovorí, že likvidátor je oprávnený zastupovať spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi (najmä teda Obchodný register a Zbierka listín), uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.

2. Samotný Priebeh Likvidácie

Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu, vždy sa vykoná likvidácia spoločnosti s ručením obmedzeným. „Likvidácia (likvidácia spoločnosti s ručením obmedzeným) znamená speňaženie majetku zrušenej spoločnosti a uspokojenie pohľadávok veriteľov zo získaného výťažku. Ak spoločnosť nemá žiaden majetok, zákon likvidáciu nevyžaduje.“

Likvidáciu vykonáva likvidátor. Návrh sa podáva na tlačive Návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, ktorý tvorí prílohu č. 8 k vyhláške MS SR č. 25/2004 Z. z. Údaje sa zapisujú ku dňu zrušenia spoločnosti a vstupu spoločnosti do likvidácie.

V zmysle zákona o dani z príjmov sa zdaňovacie obdobie spoločnosti - daňovníka - končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie. Do 3 kalendárnych mesiacov odo dňa skončenia zdaňovacieho obdobia je spoločnosť povinná podať daňové priznanie. Rovnako, po skončení likvidácie ku dňu skončenia likvidácie, má spoločnosť povinnosť podať daňové priznanie do 3 mesiacov.

Likvidátor je povinný zostaviť účtovnú súvahu a prehľad majetku spoločnosti. Každý zo spoločníkov s. r. o. má právo do nej nahliadnuť.

Likvidátor je povinný podať oznámenie o vstupe s.r.o. do likvidácie do Obchodného vestníka. Zverejnenie tohto oznamu v Obchodnom vestníku je možné len subjektom, ktorý je registrovaný na Ministerstve spravodlivosti, po obdržaní prihlasovacích údajov. Až následne likvidátor môže elektronicky v Obchodnom vestníku zverejniť dokument - oznam o vstupe do likvidácie a výzvu pre veriteľov.

Po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok a po uspokojení všetkých veriteľov spoločnosti, zostaví likvidátor účtovnú závierku ku dňu ukončenia likvidácie. O priebehu celej likvidácie (likvidácia spoločnosti s ručením obmedzeným) likvidátor vypracuje konečnú správu a zo zostatkového majetku spoločnosti - likvidačného zostatku navrhne jeho rozdelenie spoločníkom. Túto konečnú správu predloží, spolu s likvidačnou účtovnou závierkou, na schválenie spoločníkom - valnému zhromaždeniu, ktoré je oprávnený za týmto účelom zvolať alebo jedinému spoločnkovi s. r. o..

Valné zhromaždenie /jediný spoločník rozhodne aj o odmene likvidátora, pričom sa môžu dohodnúť s likvidátorom aj na tom, že túto funkciu vykonával bezodplatne.

Správcom dane je v zmysle zákona daňový úrad, colný úrad a takisto obecný (miestny) úrad. Od všetkých týchto subjektov je spoločnosť povinná vyžidať si súhlas správcu dane s výmazom spoločnosti z Obchodného registra.

#

tags: #zmluva #o #mimoriadnom #prijme #vzor