
Nájomná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. Definuje podmienky dočasného užívania nehnuteľnosti za vopred dohodnuté nájomné. Kvalitná nájomná zmluva chráni obe strany - prenajímateľa pred škodami na byte a nájomcu pred neoprávneným vysťahovaním. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náležitostiach nájomnej zmluvy, jej typoch a súvisiacich právnych aspektoch.
Aby bola nájomná zmluva platná a účinná, musí obsahovať nasledujúce údaje:
Nájom sa uzatvára buď na dobu určitú, alebo na dobu neurčitú. O odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zmluvné strany spíšu protokol. Nájomná zmluva zaniká:
Obe zmluvné strany môžu zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodov. Ak bola daná písomná výpoveď jednou zo zmluvných strán, skončí sa nájom v zmysle tejto zmluvy uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená. Nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane. Pri skončení nájmu je nájomca povinný vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu na mieste, kde ho prevzal a v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na bežné opotrebenie, a to v posledný deň trvania nájmu v súlade so zmluvou. O odovzdaní predmetu nájmu bude spísaný protokol, ktorý bude obsahovať stav predmetu nájmu ku dňu prevzatia. Ak došlo k poškodeniu, zničeniu alebo nadmernému opotrebeniu predmetu nájmu, nájomca je povinný nahradiť prenajímateľovi škodu, ktorá na veci vznikla. Nájomca zodpovedá aj za škody spôsobené osobami, ktorým nájomca umožnil užívanie prenajatej veci, alebo ktorým umožnil k predmetu nájmu prístup.
Prenajímateľ sa zaväzuje počas platnosti zmluvy ako vlastník predmetu nájmu tento na svoje náklady udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním predmetu nájmu. Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu predmetu nájmu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov. Prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomcu prístup k veci za účelom kontroly stavu prenajatej veci ako aj toho, či nájomník užíva vec riadne. Prenajímateľ sa s nájomcom dohodli na výkone kontroly . Prenajímateľ je povinný oznámiť nájomcovi termín vykonania kontroly v dostatočnom predstihu, okrem prípadu, ak je vykonanie kontroly potrebné na zabránenie vzniku škôd alebo na ich obmedzenie. Pri kontrole musí byť prítomný nájomca, ibaže sa jeho prítomnosť nedá objektívne zabezpečiť a kontrolou sa sleduje zabránenie vzniku škody alebo jej obmedzenie. Nájomca nesmie byť kontrolami zbytočne obťažovaný. Nájomca má právo užívať predmet nájmu, pričom je povinný užívať ho riadne, šetrne a v súlade s účelom užívania. Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ vykonať bez zbytočného odkladu po tom, ako potrebu opráv zistí, alebo ako ju mohol zistiť pri starostlivom užívaní veci. Ak tak neurobí, zodpovedá prenajímateľovi za škodu, ktorú spôsobil. Nájomca je povinný znášať obmedzenia v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a údržby veci. Nájomca nie je povinný dať prenajatú vec poistiť. Nájomník je oprávnený vykonávať zmeny na veci len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu bezodkladne po tom, ako ho o to prenajímateľ požiada, najneskôr však ku dňu skončenia nájmu. Nájomca je povinný vykonávať drobné opravy a bežnú údržbu predmetu nájmu. Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu predmetu nájmu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám a požadovať od nájomcu náhradu vynaložených nákladov.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Rozlišujeme dva základné typy nájomných zmlúv: krátkodobú a bežnú.
Na zodpovednosť za veci vnesené a odložené v ubytovacom zariadení sa uplatňujú ustanovenia § 433 a 436 Občianskeho zákonníka. Prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené. Výnimkou je situácia, ak by ku škode došlo aj inak. Za vnesené veci sa považujú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa. Zodpovednosti za takto vnesené, alebo odložené veci sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Výška škody, do ktorej prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia zodpovedá za klenoty, peniaze či iné cennosti je obmedzená nariadením vlády a aktuálne predstavuje hodnotu 332 EUR. Toto však neplatí ak bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, alebo ak boli veci prevzaté do úschovy. V takom prípade sa škoda uhrádza bez obmedzenia. Škodu si treba u prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia uplatniť najneskôr do pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel inak právo na náhradu škody zanikne.
Ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby. Ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť. Ubytovateľ môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy.
Zmluva o ubytovaní nemá žiadnu predpísanú formu, znamená to, že nie je potrebné uzatvoriť ju písomne, ale možno tak urobiť aj ústne, či dokonca konkludentne (tzv. mlčky - napr. podaním ruky). Písomnú formu zmluvy možno z dôvodu vyššej právnej istoty samozrejme len odporučiť, v praxi sa však nie vždy uplatňuje. Zmluva o ubytovaní je upravená v ustanoveniach § 754 - 759 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP), s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú dosahované na základe živnostenského oprávnenia, t. j. okrem príjmov z takého prenájmu nehnuteľností, pri ktorom sú okrem základných služieb poskytované aj ďalšie služby. Príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP nie sú ani príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré fyzická osoba využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ) a má ich zahrnuté v obchodnom majetku. Takéto konštatovanie vyplýva z § 6 ods. 5 písm. a) ZDP, podľa ktorého príjmom z podnikania alebo z inej SZČ podľa § 6 ods. 1 a 2 uvedeného zákona je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe