Článok 5 Severoatlantickej zmluvy: Pilier kolektívnej obrany NATO alebo len symbol?

Článok 5 Severoatlantickej zmluvy je základným kameňom NATO a symbolom kolektívnej obrany Aliancie. Jeho formulácia, ktorá hovorí, že „útok proti jednej alebo viacerým zmluvným stranám bude považovaný za útok proti všetkým,“ je často citovaná ako hlavný pilier vzájomnej solidarity. Avšak, menej pozornosti sa venuje pokračovaniu tohto článku, ktoré hovorí, že „… každá strana podnikne takú akciu, akú bude považovať za potrebnú, vrátane použitia ozbrojených síl.“ Práve táto časť článku je predmetom pretrvávajúcich diskusií a nejasností.

Historická vágnosť ako zámer

Nejasnosť článku 5 nie je náhodná. Už pri jeho vzniku v roku 1949 prebiehala v americkom Senáte ostrá debata o rozsahu záväzkov USA voči svojim spojencom. V praxi neexistuje právne záväzné ustanovenie, ktoré by nútilo členské štáty NATO nasadiť armádu. Ako to pre Hospodárske noviny pomenoval bývalý americký veľvyslanec v Srbsku a Pakistane Cameron Munter: „Článok 5 vlastne nie je právne vymáhateľný.“

Jediné uplatnenie v histórii

V histórii NATO sa článok 5 uplatnil iba raz - po teroristických útokoch 11. septembra 2001 v USA. Aj vtedy neprišlo k automatickému kolektívnemu vojenskému zásahu. Štáty konali individuálne a podľa vlastných vnútroštátnych procesov. Spojené kráľovstvo sa pridalo k USA hneď 7. októbra 2001.

Odstrašovanie alebo len symbol?

Význam článku 5 je v súčasnosti opäť pod drobnohľadom, najmä po invázii Ruska na Ukrajinu. Hoci Ukrajina nie je členom NATO, jej snaha o vstup a výzvy prezidenta Zelenského vyvolali obavy, že by kolektívna obrana mohla byť zneužitá či príliš ľahko spustená.

Napätie sa zvýšilo aj po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron pripustil možnosť vyslania francúzskych vojakov na Ukrajinu. Niektorí sa obávali, že ak by tam padli francúzski vojaci, mohlo by to teoreticky vyvolať aktiváciu článku 5. Je však dôležité zdôrazniť, že článok 5 sa týka výlučne územia členských štátov, nie ich jednotiek pôsobiacich mimo územia NATO.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Komentátorka Clara Riedenstein pre thinktank CEPA upozorňuje, že kolektívna obrana je často vnímaná ako dramatický a automatický zásah, no v realite funguje skôr ako flexibilný politický nástroj. V 90. rokoch, po skončení studenej vojny, sa dokonca diskutovalo o tom, či má článok 5 ešte vôbec význam.

Ideály namiesto paragrafov

Munter počas diskusie v Prahe upozornil aj na širší kontext fungovania aliancie: „NATO nie je silné v konkrétnej právnej a vymáhateľnej podobe, ale skôr stojí na ideáloch, ktoré členské štáty presadzujú.“ Podobne ako pri iných multilaterálnych dohodách, aj tu zohrávajú hlavnú úlohu dôvera, politická vôľa a spoločné hodnoty.

V súčasnosti, keď sa zahraničná politika USA polarizuje a bývalý prezident Donald Trump otvorene spochybňuje záväzky voči spojencom, sa diskusia o spoľahlivosti článku 5 stáva ešte naliehavejšou. Napriek tomu ostáva pre mnohé členské štáty symbolom bezpečnosti - aj keď v praxi nemusí znamenať záchranné vojská na obzore, ale možno len „desať galónov petroleja“, ako ironicky poznamenal americký senátor Forrest Donnell už v roku 1948.

Články 4, 5 a 6 Severoatlantickej zmluvy

Po incidente, keď Poľsko zostrelilo niekoľko dronov narušujúcich jeho vzdušný priestor, sa zvýšila pozornosť na články 4, 5 a 6 Severoatlantickej zmluvy. Tie definujú postup NATO pri ohrození členských krajín a možnosti kolektívnej obrany.

Štvrtý článok NATO stanovuje, že každý člen, ktorý sa cíti ohrozený, môže iniciovať konzultácie s ostatnými štátmi aliancie. Ide o ochranu územnej celistvosti, politickej nezávislosti a bezpečnosti členských krajín.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Článok 6 presne definuje, čo sa považuje za ozbrojený útok. Súčasne Poľsko chráni aj členstvo v Európskej únii. Článok 42, ods. 7 Lisabonskej zmluvy hovorí, že ak sa členský štát stane cieľom ozbrojeného napadnutia, ostatné krajiny poskytnú pomoc všetkými dostupnými prostriedkami. NATO používa pojem „ozbrojený útok“ (armed attack), zatiaľ čo EÚ hovorí o „ozbrojenom napadnutí“ (armed aggression).

Interpretácia a obmedzenia článku 5

Dôležité je zdôrazniť, že článok 5 síce hovorí o ozbrojenom útoku a spôsobe ako má byť posudzovaný, ale jednoznačne ponecháva na jednotlivých členských krajinách akú a či vôbec nejakú akciu podniknú. Táto časť vety väčšinou nie je interpretovaná, nieto aby bola príslušne zdôraznená.

K problematike článku 5 pripravilo rozbor aj Kongresové výskumné stredisko. Výsledok? ,,Článok 5 Severoatlantickej zmluvy nezaisťuje (does not guarantee) použitie sily na pomoc žiadnemu spojencovi, ktorý by bol napadnutý. NATO považujeme za organizáciu kolektívnej obrany, nie kolektívnej bezpečnosti. Toto je podstata organizácie. Článok 5 prehlasuje, že členovia NATO musia zvážiť (consider) možnosť ísť na pomoc. Pomoc však nie je zabezpečená zmluvou.

Vysvetlenie článku 5 podala aj ministerka Albrightová 7.októbra 1997, v diskusii o ,,rozšírení NATO, nákladoch s tým spojených a Rusku.: ,,Rozšírenie… nás nezaväzuje ( does not bind us) reagovať na každý násilný incident tým, že by sme išli do vojny.“

Dokonca veľká časť sveta nespadá pod aplikáciu článku 5, hoci sú tam rozmiestnené jednotky USA. Pre každého, kto vie dobre čítať a rozumie prečítanému textu je zrejmé, že každá kolónia, ktorá prestala byť po 1949 roku kolóniou FRA vyšla zároveň aj spod územia, kde by mohol byť aplikovaný článok 5.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Členstvo Slovenska v NATO

Slovensko oslavuje tento týždeň už 20 rokov od momentu, kedy dostalo pozvánku do NATO. Členstvo v NATO nám dáva tie najlepšie bezpečnostné záruky, aké si dnes štát ako Slovensko vie predstaviť. Umožňuje nám využívať bezpečnostný dáždnik, ktorý poskytuje najsilnejšia politicko-vojenská organizácia na svete. Umožňuje nám tiež sústrediť sa na niektoré časti ozbrojených síl a šetrí nám prostriedky v porovnaná s tým, že by sme sa museli o vlastnú bezpečnosť starať sami. Na druhej strane, zvyšovaním počtu členov sa teoreticky zvyšuje aj šanca, že štáty budú zatiahnuté do nejakého konfliktu jedného členského štátu.

tags: #zmluva #o #nato #článok #5 #vysvetlenie