Pakt Ribbentrop-Molotov: Fakty o zmluve o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom

Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, známa aj ako pakt Ribbentrop-Molotov, je kontroverzná udalosť v dejinách, ktorá mala ďalekosiahle dôsledky pre Európu a svet. Táto zmluva, podpísaná 23. augusta, bola prekvapením pre medzinárodnú komunitu a otvorila cestu pre vypuknutie druhej svetovej vojny.

Úvod

Pakt Ribbentrop-Molotov, formálne zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, bol podpísaný ministrami zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom a Viačeslavom Molotovom za prítomnosti Josifa Stalina. Zmluva mala aj tajný dodatok, ktorý rozdelil strednú a východnú Európu na sféry vplyvu medzi Nemecko a ZSSR.

Pozadie

Na konci 30. rokov bola Európa v stave politického napätia. Adolf Hitler, vodca nacistického Nemecka, sa usiloval o rozšírenie územia Nemecka a obnovenie jeho postavenia ako dominantnej mocnosti v Európe. Sovietsky zväz, na čele s Josifom Stalinom, bol komunistický štát, ktorý sa snažil o šírenie svojej ideológie a zabezpečenie svojich hraníc.

Obe krajiny mali rozdielne ideológie a politické ciele, ale v lete 1939 sa rozhodli uzavrieť pakt o neútočení. Dôvody tohto rozhodnutia boli rôzne. Hitler potreboval zabezpečiť neutralitu Sovietskeho zväzu, aby mohol zaútočiť na Poľsko bez obáv z vojenskej intervencie zo strany ZSSR. Stalin zase potreboval získať čas na posilnenie svojej armády a vyhnúť sa vojne s Nemeckom, ktoré bolo v tom čase považované za najsilnejšiu vojenskú mocnosť v Európe.

Obsah zmluvy

Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom obsahovala niekoľko dôležitých bodov. V prvom rade sa obe strany zaviazali, že sa navzájom nenapadnú a že nebudú podporovať žiadnu tretiu stranu, ktorá by napadla druhú stranu. Ďalej sa zaviazali, že budú riešiť všetky spory mierovou cestou.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Okrem verejnej časti mala zmluva aj tajný dodatok, ktorý bol dlho popieraný sovietskymi predstaviteľmi. Tento dodatok rozdeľoval strednú a východnú Európu na sféry vplyvu medzi Nemecko a ZSSR. Konkrétne sa v ňom hovorilo o rozdelení Poľska, o budúcej okupácii Estónska, Lotyšska a Litvy, a o záujmoch ZSSR vo Fínsku a Rumunsku. Mapa s rozdeleným Poľskom s podpismi (parafami) J. V. Stalina a J. Ribbentropa bola prílohou k nemecko-sovietskej zmluve z 28. septembra 1939.

Dôsledky zmluvy

Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom mala okamžité a dramatické dôsledky pre Európu. 1. septembra 1939 nacistické Nemecko napadlo Poľsko, čo bol začiatok druhej svetovej vojny. 17. septembra 1939, po tom, čo nacistické Nemecko napadlo Poľsko z jednej strany, vtrhol do Poľska aj Sovietsky zväz z východu. Josif Vissarionovič Stalin s Adolfom Hitlerom rozparcelovali a zaútočili na Poľsko.

Sovietsky zväz svoj postup vysvetlil poľskému veľvyslancovi v Moskve krátko po vojenskom vstupe na územie Poľska tým, že Poľsko ako štát prestalo existovať a Sovietsky zväz v dôsledku toho preberá úlohu "ochrancu" Ukrajincov a Bielorusov, žijúcich na území Poľska. Medzi Poľskom a ZSSR preto existoval fakticky vojnový stav, aj keď oficiálne ho žiadna zo strán nevypovedala.

Zmluva tiež umožnila Sovietskemu zväzu anektovať pobaltské štáty (Estónsko, Lotyšsko a Litvu) a zaútočiť na Fínsko v zimnej vojne. Tieto kroky viedli k ďalšiemu rozšíreniu sovietskeho územia a vplyvu v Európe.

Spolupráca medzi Nemeckom a ZSSR

Okrem zmluvy o neútočení existovala aj spolupráca medzi nacistickým Gestapom a sovietskym NKVD, ktorá vyplývala zo zmluvy z 28. septembra 1939. V tejto zmluve sa Nemecko a ZSSR zaviazali, že budú tlmiť všetky prejavy propagandy a činnosti, ktoré mali za cieľ obnovu Poľska. Uskutočnili sa štyri tajné konferencie medzi príslušníkmi Gestapa a NKVD, na ktorých obidve strany koordinovali represívne opatrenia proti Poliakom, vrátane Aktion AB.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Či ZSSR a nacistické Nemecko spolupracovali? Samozrejme. Spolupráca mala zmluvné zakotvenie: zmluva o neútočení medzi Berlínom a Moskvou z 23. augusta 1939 (pakt Ribbentrop - Molotov) so spomínaným tajným protokolom, na ktorú nadväzovala zmluva o hraniciach a priateľstve z 28. septembra 1939 podpísaná v Moskve, v ktorej sa určil priebeh štátnych hraníc medzi Nemeckom a ZSSR naprieč územím okupovaného Poľska.

Zrušenie zmluvy

Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom bola zrušená 22. júna 1941, keď nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz. Tento útok bol pre Stalina prekvapením, pretože veril, že Hitler bude dodržiavať podmienky zmluvy. Nemecký útok na ZSSR znamenal začiatok východného frontu druhej svetovej vojny, ktorý bol jedným z najbrutálnejších a najkrvavejších konfliktov v dejinách. Dňa 22. júna 1941 nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz, ktorý sa pridal na stranu Spojencov.

Dôsledky pre Poľsko

Poľsko sa stalo obeťou paktu Ribbentrop-Molotov. Poľský štát bol rozdelený medzi Nemecko a Sovietsky zväz, čo malo tragické dôsledky pre poľských občanov. Tisíce Poliakov boli popravené, zatknuté alebo deportované do pracovných táborov.

O tom, ako sa sovietske vojenské a bezpečnostné orgány správali na okupovanom území Poľska a voči Poliakom, vypovedajú státisíce Poliakov násilne vyvezených do sovietskych gulagov, alebo do sovietskych fabrík. Počet násilne presídlených a deportovaných Poliakov na územie ZSSR sa odhaduje na 700-tisíc. Ešte otrasnejším svedectvom je ohavnosť menom "Katyň", ktorú spáchali Sovieti v roku 1940. Zodpovednosť za tento zločin priznal Gorbačov aj Jelcin. je pomenovanie masových vrážd poľských vojakov a civilistov počas druhej svetovej vojny, spáchaných sovietskou tajnou službou (NKVD) a armádou. V Katynskom lese (neďaleko obce Katyň) bolo začiatkom roka 1940 NKVD popravených asi 20 000 - 26 000 zajatých poľských dôstojníkov, policajtov, kňazov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli odvedení do ZSSR počas obsadenia a neskoršej okupácie časti Poľska v roku 1939.

Štvrté delenie Poľska

35-miliónový štát prestal existovať. Jeho východné oblasti pripadli ZSSR, západné Nemecku. Zo zvyšku územia vznikol tzv. Generálny gouvernement, ktorý síce ovládali Nemci, ale nebol súčasťou Ríše. Tak sa skončilo historicky štvrté delenie Poľska (predchádzajúce boli v rokoch 1772, 1793 a 1795), z ktorého profitovala i vojnová Slovenská republika. Nielenže Nemecko využilo jej územie pri prepade Poľska, ale Slovensko sa stalo aj jeho prvým vojnovým spojencom.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu

23. augusta si pripomíname ako Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu. Tento deň je venovaný pamiatke obetí stalinizmu a nacizmu a tým, ktorých životy poznačili oba totalitné režimy.

Záver

Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom bola kontroverzná udalosť v dejinách, ktorá mala ďalekosiahle dôsledky pre Európu a svet. Táto zmluva umožnila Hitlerovi zaútočiť na Poľsko a vyvolať druhú svetovú vojnu. Tiež umožnila Sovietskemu zväzu rozšíriť svoje územie a vplyv v Európe. Pakt Ribbentrop-Molotov zostáva dodnes predmetom diskusií a kontroverzií. Je dôležité si pripomínať túto udalosť, aby sme sa poučili z minulosti a zabránili opakovaniu podobných chýb v budúcnosti.

tags: #zmluva #o #neutoceni #medzi #Nemeckom #a