Pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom: Podmienky a dôsledky

Pakt Molotov-Ribbentrop, oficiálne Zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík, známy aj ako nacisticko-sovietsky pakt, pakt Hitler-Stalin alebo nacisticko-sovietske spojenectvo, bol zlomový moment v predvojnovom období a mal zásadný vplyv na vypuknutie a priebeh druhej svetovej vojny. Tento článok sa zameriava na podmienky, okolnosti a dôsledky tohto kontroverzného paktu, ktorý na krátky čas spojil dva ideologicky protikladné režimy.

Predohra k paktu: Mníchovská dohoda a obavy západných mocností

Sedemdesiat rokov pred udalosťami, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, Winston Churchill, v tom čase poslanec britského parlamentu, varoval pred nebezpečenstvom ustupovania nacistickému Nemecku. Po podpísaní Mníchovskej dohody, ktorá umožnila nacizmu narásť do kolosálnych rozmerov, Churchill predvídal, že "vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu." Jeho slová sa naplnili, keď Hitler spolu so Sovietskym zväzom zaútočili na Poľsko 1. septembra 1939, čím sa začala druhá svetová vojna.

Mníchovská dohoda, podpísaná v skorých ranných hodinách 30. septembra 1938, bola pokusom západných mocností odvrátiť vojnu ústupkami Hitlerovi. Nemeckí generáli si boli vedomí, že nemecká armáda v roku 1938 zaostáva za Hitlerovými plamennými rečami. Československá armáda patrila v tom čase medzi najmodernejšie v Európe a bola odhodlaná brániť sa. Po vyhlásení mobilizácie disponovala približne 1,5 miliónom vojakov a rozsiahlym systémom opevnení. V spojenectve s Francúzskom, ktoré malo najsilnejšiu armádu na svete, mohlo Československo odolať útoku.

Britský premiér Neville Chamberlain sa snažil integrovať Nemecko do európskych štruktúr, zatiaľ čo Francúzsko sa obávalo ďalšej ničivej vojny. Hitler žiadal odstúpenie územia Sudet obývaného nemeckou menšinou. Francúzsky premiér Édouard Daladier nechcel ísť do boja a západní politici dúfali, že dohodou udržia mier.

Politológ Tomáš Zálešák tvrdí, že Francúzsko a Veľká Británia išli do vojny za horších podmienok. Nemecko sa horúčkovito zbrojilo a Hitler využil strach Západu zo Sovietskeho zväzu. Francúzsko a Veľká Británia nedokázali uzavrieť spojenectvo so Stalinom, čo viedlo k paktu dvoch diktátorov. Rozbitie Československa v marci 1939 dalo Hitlerovi do rúk české zbrojovky a nepriamo aj slovenské. Vojenský historik Miroslav Čaplovič si myslí, že bez tejto výzbroje by Nemecko nemalo dosť síl na útok na Poľsko.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Psychológ Dušan Ondrušek hovorí, že Hitlerovi protivníci boli vždy pozadu v situáciách jeho zastrašovania. Hitler veril tomu, čo si vymyslel a bol odhodlaný bojovať, zatiaľ čo jeho protivníci sa snažili vyhnúť boju. Agresiu psychopatov nemôže zastaviť šľachetné správanie.

Pakt Molotov-Ribbentrop: Zmluva o neútočení a tajný protokol

Pakt Molotov-Ribbentrop, podpísaný 23. augusta 1939 ministrami zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom za Nemecko a Vjačeslavom Molotovom za Sovietsky zväz, bol prekvapivým obratom v politike oboch krajín. Zmluva obsahovala niekoľko kľúčových bodov:

• Vzájomné neútočenie: Obe strany sa zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane, ani samostatne, ani v spojení s inou silou.
• Nepodpora tretích strán: Obe strany sa zaviazali, že nebudú podporovať žiadnu tretiu stranu, ktorá by zaútočila na signatárov zmluvy.
• Konzultácie: Obe strany sa zaviazali vzájomne konzultovať prípadné otázky týkajúce sa spoločných záujmov.
• Nepripojenie sa k ohrozujúcim zoskupeniam: Obe strany sa zaviazali, že sa nepridajú k žiadnemu zoskupeniu alebo zmluve, ktoré by mohli priamo či nepriamo ohrozovať jednu zo signatárskych krajín.
• Riešenie nezhôd: Obe strany sa zaviazali riešiť všetky prípadné nezhody medzi stranami rokovaním alebo arbitrážou.

Okrem zverejnených bodov obsahoval pakt aj tajný protokol, ktorý rozdelil východnú Európu na nemeckú a sovietsku sféru vplyvu. Poľsko na východ od línie riek Narev - Visla - San malo spadať do sovietskej sféry vplyvu, na západ od tejto línie do nemeckej. Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko mali patriť do sovietskej sféry vplyvu. Neskôr bol podpísaný ďalší tajný dodatok, ktorý spresnil hranice Litvy a pridelil Besarábiu Sovietskemu zväzu.

Dôsledky paktu: Rozdelenie Poľska a začiatok druhej svetovej vojny

Pakt Molotov-Ribbentrop mal bezprostredné a ďalekosiahle dôsledky. Po podpise zmluvy Kominterna ukončila protifašistickú a protinacistickú propagandu a začala opisovať vojnu v Európe ako záležitosť imperialistických kapitalistických krajín. V nacistickom Nemecku došlo k zastaveniu protisovietskej propagandy.

Správy o podpise paktu vyvolali zdesenie vo Veľkej Británii, Francúzsku a v Poľsku. Po nemeckom útoku na Poľsko 1. septembra 1939 nasledoval sovietsky útok 17. septembra. Postupujúce vojská sa stretli o dva dni neskôr neďaleko Brest-Litovska. Delenie Poľska medzi Nemecko a Sovietsky zväz bolo ukončené 29. septembra 1939. Nemecko vytvorilo tzv. Generálny gouvernement v centrálnej časti Poľska, zvyšné územia pripojilo priamo k nacistickému Nemecku.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Operácia Barbarossa: Nemecký útok na Sovietsky zväz

Adolf Hitler však plánoval ovládnuť obrovský priestor na východe. Hitler a jeho generáli sa na operáciu Barbarossa pripravovali celé mesiace. V nedeľu 22. júna 1941 o 3.15 h zaútočil Wehrmacht na Sovietsky zväz. Bez vyhlásenia vojny a bez ohľadu na zmluvu o neútočení asi štyri milióny mužov vtrhli do boja rýchlo, masívne a nemilosrdne.

Podľa Martina Poscha z Historického ústavu SAV spúšťačom Hitlerových úvah o útoku na Sovietov bola z vojenského hľadiska tzv. Zimná vojna s Fínskom na konci roku 1939. „Kedy sa jasne ukázalo, do akej miery je Červená armáda oslabená čistkami, ktoré prebehli niekoľko rokov predtým, a zároveň to bol aj úspech ťaženia nemeckej armády na západe a porážka Francúzska, kedy sa naozaj podarilo nacistickému Nemecku podarilo ovládnuť kontinent,“ povedal Posch pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.

Hoci sovietska špionáž údajne mala informácie, že nemecký vodca pripravuje vojnu, Stalin neveril, že by jeho doterajší spojenec takto riskoval. Napokon sa Barbarossa stala najväčšou nemeckou ofenzívou druhej svetovej vojny a z hľadiska počtu vojakov a techniky jednou z najväčších vojenských operácií v dejinách.

Slovenská účasť na útoku proti ZSSR

ÚPN zdôraznil, že vstup do vojny sa udial neústavným spôsobom - obídením zákonodarného zboru, Snemu Slovenskej republiky. Bez ohľadu na to 24. júna 1941 prekročila Rýchla skupina (od 8. júla premenovaná na Rýchlu brigádu) ako prvá slovenská formácia hranice ZSSR. Slovenská republika bola jednou z deviatich krajín, ktoré sa vojensky pripojili k útoku na ZSSR.

Už 24. júna 1941 vznikla rýchla skupina s asi 900 mužmi s veliteľom plk. R. Pilfouskom, českým Nemcom, presunula sa cez Dukliansky priesmyk na Vojtkovú, Zálužie a Sambor, kde bola doplnená na rýchlu brigádu (RB) s počtom asi 3 500 mužov, a pod jeho velením pri prvom bojovom stretnutí pri Lipovci a Vinici utrpela značné straty. Následne od 25. júla boli postupne sformované rýchla divízia (RD) s vel. plk. J. Turancom a zaisťovacia divízia (ZD) s plk. Malárom s počtom asi 55 000 - 60 000 mužov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Pre politickú nespoľahlivosť bolo už v auguste 1941 stiahnutých asi 35 000 vojakov domov, ale stále tam zostalo okolo 16 000 slovenských vojakov. Za celý čas vojny sa na východnom fronte vystriedalo asi 60 000 slovenských vojakov. Okrem úzkej vrstvy pronemecky orientovaných dôstojníkov boli u vojakov od začiatku otvorené sympatie k sovietskym ľuďom a už od konca roku 1941 stále masovejšie prebiehali naši vojaci k ČA. Najväčší taký hromadný dobrovoľný prechod bol v roku 1943 pri Melitopole, keď k ČA prešlo viac ako 2 000 slovenských vojakov.

Deň pamiatky a smútku: Spomienka na obete vojny

Pre občanov bývalého ZSSR aj súčasnej Ruskej federácie je 22. jún dňom spomienky na obete Veľkej vlasteneckej vojny. Prepadnutím ZSSR v noci z 21. júna na 22. júna 1941 začala nemecká hitlerovská armáda realizovať operáciu Barbarossa, globálny útok proti Sovietskemu zväzu. Moskva 22. júna (TASR) - Piesňami vojnových rokov a pamätnými podujatiami v parkoch, múzeách, divadlách a knižniciach v Moskve, Petrohrade a mnohých ďalších mestách si ľudia v Ruskej federácii pripomenú Deň pamiatky a smútku.

Podľa tlačovej agentúry RIA Novosti prišiel ZSSR počas vojny o 26,6 milióna obyvateľov. Z nich 8,7 milióna zahynulo na bojiskách, ďalšie milióny ľudí na nacistami okupovaných územiach, vo vyhladzovacích táboroch a na nútených prácach v Nemecku a jeho satelitoch a 2,16 milióna osôb zomrelo v zajatí.

Do roku 1992 nebol deň začiatku Veľkej vlasteneckej vojny oficiálnym pamätným dňom. Prezídium Najvyššieho Sovietu Ruskej federácie 13. júla 1992 rozhodlo, že začiatok Veľkej vlasteneckej vojny sa bude nazývať Dňom pamiatky obrancov vlasti. Nariadením prezidenta Ruska z 8. júna 1996 sa názov tohto dňa zmenil na Deň pamiatky a smútku. Prezident Vladimir Putin nariadením z 24. októbra 2007 podpísal novelu zákona, podľa ktorej 22. jún nesie názov Deň pamäti a smútku - deň začiatku Veľkej vlasteneckej vojny.

Zlomové momenty vojny a obrat v bojoch

Nemeckú ofenzívu zastavili až obranné opatrenia počas zimného ťaženia (1941-1942) Nemcov na Moskvu. Vtedy prvýkrát padol mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády. Veľká vlastenecká vojna trvala 1418 dní a nocí a skončila sa v máji 1945 porážkou štátov fašistického bloku. Barbarossa bola zárodkom porážky nacistického Nemecka. Tu prvýkrát zlyháva blitzkrieg, teda taktika bleskovej vojny, Sovietsky zväz využíva svoj obrovský priestor a počty živej sily. Zároveň to znamená aj novú fázu v prenasledovaní civilného obyvateľstva, práve jún 1941 predstavuje zlomový moment v genocídnom charaktere II. svetovej vojny,“ upozornil Posch.

Obratom vo vývoji situácie bol protiútok sovietskych vojsk pri Stalingrade a všeobecný útok v zime v rokoch 1942 - 1943. Už koncom jesene 1942 sa útok nemeckých vojsk na väčšine úsekov zastavil, len na južnom strategickom smere bola situácia pre sovietske vojská naďalej zložitá. Fašistické vojská so spojencami na sovietskom fronte mali asi 6,2 milióna vojakov, 51 700 diel a mínometov, 5 080 tankov a útočných diel, 3 500 lietadiel a 194 bojových lodí.

Stalingradská operácia (19. - 30. novembra 1942) sa začala protiútokom troch sovietskych frontov (Juhozápadného, Donského a Stalingradského), ktoré mali spolu 1 103 000 vojakov. Silami dvoch frontov, gen. Vatutina a Rokosovského, prelomili nepriateľskú obranu a prešli do protiútoku. Druhý deň, 20. novembra, prešiel do protiútoku aj tretí Stalingradský front gen. Jermenka. Prelomili obranu a obchvatným manévrom sa spojili pri osade Kalač, kde obkľúčili 22 divízií (330 000) nepriateľských vojsk so spojencami, 8. talianskou, 3. rumunskou a 6. nemeckou armádou na čele s maršalom Paulusom.

Druhou bola najväčšia tanková bitka pri Kursku (5. júla - 23. augusta 1943), kde sa stretlo 1 200 tankov a zavŕšila sa víťazstvom 5. tankovej armády gen. Rotmistrova. Tu stratili nemecké vojská 30 divízií (viac ako 500 000 vojakov), 1 500 tankov, 3 000 diel a 3 700 lietadiel. Po týchto bitkách sa už Nemci nezmohli na väčší odpor.

Nepredstaviteľne veľkou úlohou pre ZSSR bolo za tejto nepriaznivej situácie presťahovanie sovietskeho ťažkého priemyslu ďaleko za Ural, kam sa len od leta 1941 do novembra 1942 presunulo 1 523 podnikov a takmer 10 miliónov robotníkov s rodinami. Vstup ZSSR do vojny utváral základné podmienky na vznik protihitlerovskej koalície a formovanie medzinárodného boja proti fašizmu na čele so ZSSR a postupne sa pripájali Veľká Británia, Francúzsko a ďalšie štáty.

Československo-sovietska spolupráca a SNP

Osemnásteho júla 1941 bola podpísaná československo-sovietska dohoda, kde ZSSR uznal londýnsku čs. vládu na čele s Benešom za právoplatnú vládu ČSR, podobne ju uznalo aj vedenie KSČ v Moskve. Významným krokom bolo podpísanie Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ZSSR a ČSR v Moskve 12. decembra 1943. Na jej základe sa mohli v ZSSR tvoriť aj čs.

Vytvorili Pluk slovenských dobrovoľníkov, ktorý vydal známe „prevolanie“ k vojakom a občanom Slovenska. Tento slovenský pluk sa neskôr pretvoril na 2. čs. samostatnú paradesantnú brigádu (2. čspdb) v zostave 1. československého armádneho zboru a zohral významnú úlohu v SNP i pri oslobodzovaní ČSR.

Memento pre budúcnosť: Poučenia z histórie

Nie je to len smutný osud Československa, ktoré bolo pre zbabelosť svojich spojencov odsúdené na trpké desaťročia hanby, prečo si nemôžeme dovoliť zabudnúť na Mníchov 1938. Je totiž mementom s oveľa širším posolstvom. V septembri 1938 politici poznali plány Adolfa Hitlera, vedeli, o čom je Mein Kampf. Tvárili sa však, že nič nevidia. Vo svojej zbabelosti slepo verili, že Hitlerovi skutočne ide len o to, čo deklaroval, teda aby sudetskí Nemci žili v Nemecku.

Dnes stojíme pred výzvami porovnateľnými, ak nie oveľa strašnejšími, ako pred druhou svetovou vojnou. Každý napríklad vie, aké sú plány šialeného iránskeho diktátora Mahmúda Ahmadínedžáda, každý pozná jeho snahu získať jadrové zbrane. Mnohí poznajú aj ideológiu, o ktorú sa opiera, rovnako nenávistnú a násilnú ako fašizmus. Napriek tomu však Európa opäť zatvára oči. Opäť sa tvári, že sa nič vážne nedeje a uspokojuje sa s vágnymi vyhláseniami a memorandami.

Tomáš Zálešák hovorí, že Irán je krajinou náboženských a revolučných fanatikov. Ak získa jadrovú zbraň, situácia sa radikálne zmení. Akýkoľvek pokus zvrátiť jeho prípadné agresívne plány bude stáť oveľa vyššiu cenu.

Naši predkovia verili, že keď budú ustupovať Hitlerovi, zachránia mier. Dnes mnohí veria, že ak budú ustupovať Ahmadínedžádovi, ten možno časom "vymaže Izrael z mapy sveta", ale inak sa snáď nič vážne nestane. Krátkozrakosť niekedy nemá hranice.

tags: #zmluva #o #neutoceni #zzsr #nemecko #podmienky