
Lízing, často označovaný ako finančný prenájom, je forma financovania, ktorá nie je priamo upravená žiadnym osobitným právnym predpisom v slovenskom právnom systéme. Ekonomická podstata finančného lízingu nezodpovedá žiadnemu konkrétnemu typu zmluvy, či už v Občianskom zákonníku alebo Obchodnom zákonníku. Namiesto toho ide o kombináciu nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy.
Lízing je charakterizovaný ako prenájom s právom (a niekedy aj s povinnosťou) odkúpenia prenajatej veci. Zvyčajne sa týka vecí dlhodobej spotreby, ako sú autá, stroje, zariadenia a nehnuteľnosti. V praxi to funguje tak, že lízingová spoločnosť kúpi vec, ktorú si nájomca vyberie, a následne mu ju prenajme. Príjem lízingovej spoločnosti pochádza zo splátok platených nájomcom, z ktorých spoločnosť hradí svoje náklady na financovanie nákupu veci, prevádzkové náklady a zisk. Počas trvania lízingového vzťahu zostáva vec vo vlastníctve prenajímateľa.
Z pohľadu dane z príjmov je lízing špecificky definovaný v § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Táto definícia je prepojená s § 19 ods. 3 písm. o) a s § 26 ods. 8 tohto zákona. Definícia finančného prenájmu bola spresnená zákonom č. 534/2005 Z. z. s účinnosťou od 15. decembra 2005.
Aby bolo možné uplatniť daňové výhody spojené s lízingom, doba nájmu musí byť minimálne tri roky. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak počas trvania nájmu dôjde k zmene v osobe nájomcu, pričom pôvodné podmienky zmluvy zostanú zachované. Ak dôjde k porušeniu stanovených podmienok počas obdobia nájmu, základ dane nájomcu sa upraví v zmysle § 17 ods. 24 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.
Ak obchodná spoločnosť kúpi ojazdený automobil a kúpna cena je stanovená v 36 mesačných splátkach rozdelených na istinu a úrok, nejde o lízing, ak v zmluve nie je dohodnutá doba nájmu, počas ktorej je automobil vo vlastníctve prenajímateľa. V takomto prípade spoločnosť nenadobúda vlastnícke právo na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale na základe kúpnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zákon č. 595/2003 Z. z. upravuje daňové aspekty lízingu predovšetkým z pohľadu nájomcu. Prenajímateľ zahrňuje príjmy do základu dane tak, ako sú zaúčtované v súlade s účtovnými predpismi. Daňovým výdavkom nájomcu pri finančnom prenájme je okrem odpisov aj tzv. úrok, ktorý daňový zákon definuje odkazom na účtovné predpisy ako nerealizované finančné náklady (nájomné).
Majetok obstaraný na základe zmluvy o finančnom prenájme odpisuje nájomca počas doby trvania prenájmu do výšky 100 % obstarávacej ceny. Výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý kalendárny mesiac doby prenájmu. Obstarávacou cenou majetku prenajatého formou finančného prenájmu je hodnota istiny, ktorá je definovaná ako suma dohodnutých platieb uhrádzaná nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu, znížená o nerealizované finančné náklady (úrok).
Podľa § 25 ods. 6 zákona o dani z príjmov pri obstaraní hmotného majetku formou finančného prenájmu súčasťou obstarávacej ceny u nájomcu nie je DPH. DPH, pri ktorej daňovník (neplatiteľ DPH) nemá nárok na odpočítanie, sa zahŕňa do daňových výdavkov (nákladov) v zdaňovacom a účtovnom období, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
V prípade predĺženia alebo skrátenia dohodnutej doby finančného prenájmu sa už uplatnené odpisy spätne neupravujú a zvyšná časť odpisovanej hodnoty sa rozpočítava rovnomerne až do novej dohodnutej doby ukončenia finančného prenájmu.
Zmluva o kúpe prenajatej veci je typ obchodnej zmluvy upravený v Obchodnom zákonníku (§ 489 až § 496). Podstatou zmluvy je záväzok prenajímateľa predať nájomcovi vec, ktorú mu prenajal, ak nájomca prejaví záujem o kúpu prenajatej veci.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Aby bola zmluva platná, musí obsahovať podstatné náležitosti, ako sú:
Do zmluvy je vhodné zahrnúť aj:
Zmluva o kúpe prenajatej veci musí mať písomnú formu.
Na kúpu prenajatej veci je potrebné, aby nájomca uplatnil svoje právo na kúpu písomným oznámením prenajímateľovi.
Zmluva zaniká okrem štandardných spôsobov aj neuplatnením práva na kúpu prenajatej veci, resp. jeho uplatnením po uplynutí lehoty bez zbytočného odkladu.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník neupravujú lízingovú zmluvu ako samostatný zmluvný typ. V prípade lízingovej zmluvy ide o nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Účelom lízingovej zmluvy je umožniť lízingovému nájomcovi užívať predmet lízingu po dojednanú dobu jeho trvania za odplatu. Po ukončení dojednanej doby trvania lízingu sa prenajímateľ zaväzuje umožniť lízingovému nájomcovi odkúpiť predmet lízingu za podmienok stanovených v lízingovej zmluve.