Zmluva o Poskytovaní Služieb Podľa Občianskeho Zákonníka a Jej Daňové Aspekty

Úvod

Zmluvy o poskytovaní služieb sú bežnou súčasťou každodenného života, od ubytovania a cestovania až po telekomunikácie. Tieto zmluvy, uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, majú špecifické daňové dôsledky, ktoré je dôležité poznať. Tento článok sa zameriava na daňové aspekty zmlúv o poskytovaní služieb podľa Občianskeho zákonníka, pričom zohľadňuje aktuálne právne predpisy a výklady.

Zmluva o Poskytovaní Služieb a Občiansky Zákonník

Zmluva o poskytovaní služieb nie je v Obchodnom zákonníku samostatne špecifikovaná. Preto sa na ňu vzťahujú podmienky inominátnej (nepomenovanej) zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto definícia hovorí, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Dôležité je, aby účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov, inak zmluva nie je uzavretá.

Predmetom zmluvy môže byť akákoľvek služba, napríklad sprostredkovanie, administratívne služby, výkon určitej práce alebo poskytnutie registrovaného sídla spoločnosti. Okrem presne špecifikovaného predmetu musí zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti, ako je odmena poskytovateľa za službu, práva a povinnosti zmluvných strán a prípadne ďalšie ustanovenia, ak sú pre zmluvné strany potrebné.

Príležitostný Príjem a Oslobodenie od Dane

Zárobok nadobudnutý nad rámec predmetu podnikania (pri fyzickej osobe je to zárobok nad rámec výplaty za pravidelný výkon práce pre zamestnávateľa) je definovaný ako príležitostný príjem. V zákone o dani z príjmov je označený ako ostatný príjem. Prijímateľ ho podľa ust. § 9 ods. 1 písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov do sumy 500 EUR nezdaňuje.

Pri tomto type príjmu nezáleží na charaktere zmluvy, na základe ktorej má poskytovateľ príjem. Využiť oslobodenie od dane do výšky 500 EUR príležitostného príjmu môže teda aj živnostník - ale iba v prípade, že poskytovaná služba nespadá do predmetu jeho podnikania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Odvody z Príležitostného Príjmu

Daň z príležitostného príjmu do výšky 500 EUR sa neplatí, z toho vyplýva, že príjem z príležitostnej činnosti do 500 EUR sa vôbec neuvádza do daňového priznania (ani typu A ani B). Do daňového priznania typu B (kolonka "príležitostné príjmy) sa uvedie suma, ktorá prevyšuje 500 EUR. Napríklad pri príležitostnom zárobku 700 EUR sa do daňového priznania uvedie suma 200 EUR. Z tejto sumy, sa následne platí daň z príjmov v sadzbe 19% (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a zdravotné poistenie v sadzbe 14%. Odvody do Sociálnej poisťovne sa z ostatných príjmov neplatia.

Podľa toho o aký druh poskytovanej služby ide, si môže daňovník - poskytovateľ služby, k príjmu uplatniť výdavky, ktoré vynaložil pri poskytovaní služby. Musia byť, samozrejme, doložené doklady, ktoré ktoré vypovedajú o vynaložených výdavkoch. V zmysle ust. § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je dané: „Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie."

Príklad

Živnostníčka Janka má v Osvedčení o živnostenskom oprávnení zapísanú prekladateľskú činnosť. Príležitostne vyrába ozdoby. Za minulý rok tak mala príležitostný príjem z tejto činnosti 800€. Keďže príjem z príležitostnej činnosti je oslobodený do výšky 500€, do daňového priznania uvedie iba sumu 300€ (800€ - 500€ = 300€). Zvyšok peňazí - 713,37€ - ostane Janke ako ostatný príjem.

Daňová Optimalizácia prostredníctvom Zmlúv Podľa Občianskeho Zákonníka

Zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ako napríklad nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo zmluva o dielo podľa § 631 a nasl., môžu byť využité na daňovú optimalizáciu. Zadávajúca firma (prípadne iný subjekt) uzatvára tieto zmluvy s občanom, nie s podnikateľom. To znamená, že nemá žiadne ďalšie zákonné povinnosti - napr. neplatí odvody do zdravotnej poisťovne. Príjem z takejto zmluvy do výšky 500 Eur je príjem z takejto zmluvy od dane z príjmov oslobodený. Táto možnosť sa týka prípadov, keď ide o príležitostný príjem, t.j. jednorazový, neopakujúci sa.

Ako hlavné nevýhody vidíme už spomínané riziko posúdenia činnosti ako závislej práce a z toho vyplývajúce dôsledky zdanenia závislej práce. Netreba zabúdať, že tento typ spolupráce je možné použiť len na jednorazovú, nepravidelnú činnosť.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Riziko Prekvalifikovania Príjmu na Príjem zo Závislej Činnosti

Ak činnosť vykonávaná na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka má znaky závislej činnosti, príjem z tejto zmluvy sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti. Daňový úrad pri posudzovaní takého príjmu bude skúmať, či ide o závislú činnosť. Za závislú činnosť sa môže považovať činnosť, kedy:

• príjemca odmeny uskutočňuje činnosť na základe pokynov a príkazov platiteľa odmeny,
• príjemca odmeny uskutočňuje činnosť pomocou prostriedkov vo vlastníctve platiteľa odmeny,
• príjemca odmeny uskutočňuje činnosť v priestoroch platiteľa (ak nejde napr. o opravy, údržbu).

Za závislú činnosť by sa nemala považovať činnosť vykonávaná na základe zmluvy:

• tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka,
• zmluva o dielo podľa § 631 a nasl.

V daňovom konaní sa pri uplatnení daňových predpisov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybranie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov). V prípade, ak správca dane vie dokázať, že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, je možné pre daňové účely príjem daňovníka prekvalifikovaťa zdaniť ako príjem zo závislej činnosti. K prekvalifikovaniu takýchto príjmov pre daňové účely sa použijú charakteristiky zamestnávateľa vyplývajúce najmä z pracovnoprávnych predpisov.

Pre úplnosť poznamenávame, že ak miestne príslušný správca dane vie dokázať v čase kontroly u platiteľa príjmu (zamestnávateľa), ktorý uzatvára zmluvu o dielo s daňovníkom („podnikateľom“), že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, pre daňové účely príjem z podnikania takéhoto daňovníka prekvalifikuje na príjem zo závislej činnosti.

Príklad Prekvalifikovania Príjmu

Podľa zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril zhotoviteľ (daňovník) s objednávateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným), činnosťou zhotoviteľa je spracovanie a povrchová úprava kovov. Zhotoviteľ sa zmluvne zaviazal dodržiavať všetky platné predpisy vzťahujúce sa na túto činnosť, vykonávať podľa pokynov objednávateľa osobne, riadne a svedomito práce, riadiť sa pokynmi a inštrukciami pracovníkov poverených objednávateľom, dodržiavať disciplínu v záujme prosperity objednávateľa. Konkrétny rozsah práce bol zadaný oprávneným zástupcom objednávateľa pred nástupom na miesto výkonu práce. Zhotoviteľ túto činnosť vykonával v priestoroch spoločnosti každý deň od 6,00 hod. do 14,00 hod., evidenciu odpracovaných hodín a pracovných výkonov tomuto zhotoviteľovi denne podpisoval zástupca objednávateľa. Objednávateľ poskytoval zhotoviteľovi potrebný materiál, výrobné a pracovné prostriedky a výkresovú dokumentáciu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

V zmysle uvedeného daňovník vykonával výrobnú činnosť kovoobrábača na základe zmluvy o dielo v priestoroch spoločnosti, s jej materiálom a výrobnými a pracovnými prostriedkami, dbal na pokyny a príkazy tohto objednávateľa. Tento daňovník nevykonával sústavnú činnosť samostatne ako podnikateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ten, kto vykonáva závislú prácu ako podnikateľ, nie ako zamestnanec, nespĺňa obsahové vymedzenie pojmu podnikanie podľa Obchodného zákonníka.

Zmluva o Dielo a Jej Zdaňovanie

Zmluva o dielo môže mať rôzne režimy zdaňovania v závislosti od toho, podľa akého zákona je uzatvorená a kto ju uzatvára. Zmluvu o dielo môžeme v jednoduchosti charakterizovať ako záväzok zhotoviteľa zhotoviť (vykonať) dielo pre objednávateľa na základe jeho objednávky. Zmluva o dielo môže byť uzavretá podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka v závislosti od toho, kto je zhotoviteľom a objednávateľom. Ak je predmetom zmluvy autorsky chránené dielo, na zmluvu o dielo v režime obchodného alebo občianskeho zákonníka sa navyše aplikujú tiež niektoré ustanovenia autorského zákona.

Zdaňovanie Zmluvy o Dielo Uzavretej Medzi Podnikateľmi

Zmluva o dielo je uzavretá na základe Obchodného zákonníka, ak je uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektami. Podnikateľské subjekty zahrňujú príjmy do základu dane medzi príjmy zo svojej podnikateľskej činnosti, t. j. podľa § 6 v prípade fyzickej osoby - podnikateľa alebo podľa § 14 v prípade právnickej osoby. V oboch prípadoch sa základoch dane zistí podľa § 17 až 29, t. j. zdaniteľné príjmy sa znížia o preukázateľne vynaložené náklady na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie.

V praxi to znamená, že odmenu za zhotovenie diela zdaní zhotoviteľ vo svojom daňovom priznaní, pričom si základ dane môže znížiť o preukázateľne vynaložené náklady. Zároveň o odmenu za zhotovenie diela si môže objednávateľ znížiť jeho základ dane.

Zdaňovanie Zmluvy o Dielo Uzavretej Medzi Podnikateľom a Nepodnikateľom

V prípade, že zmluva o dielo nespĺňa charakteristiky zmluvy o dielo podľa autorského zákona a je uzavretá medzi dvomi fyzickými osobami - nepodnikateľmi, ide o zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka. Príjem z takejto zmluvy sa považuje za iný príjem zhotoviteľa, ktorý sa zahŕňa do čiastkového základu dane podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Príjmy zo zmluvy o dielo sa považujú za iný príjem podľa § 8 ods. 1, ktorý sa však nedá zaradiť medzi príjmy uvedené v tomto odseku v písmenách a) až r). Tým pádom nie je možné aplikovať ani oslobodenie vo výške 500 eur z dosiahnutých príjmov a zhotoviteľ je povinný príjem zo zmluvy o dielo zdaniť celý sadzbou dane 19 %, resp. 25 % ak celkový základ dane tejto osoby prekročí 176,8-násobok platného životného minima.

Príjmy zo zmluvy o dielo si zhotoviteľ môže znížiť o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Na príjmy zo zmluvy o dielo si však zhotoviteľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť na seba alebo manžela (manželku). Na rozdiel od zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Autorského zákona, príjmy dosiahnuté na základe zmluvy o dielo je zhotoviteľ povinný uvádzať v daňovom priznaní typu B a v rámci daňového priznania si daň z dosiahnutých príjmov aj vysporiada. V tejto spojitosti nevznikajú zhotoviteľovi žiadne oznamovacie povinnosti.

Príjem zo zmluvy o dielo uzavretej podľa Občianskeho zákonníka ďalej podlieha zdravotným odvodom. Ak fyzická osoba dosahuje príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov, v zmysle zákona o zdravotnom poistení vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinná odviesť poistné vo výške 14 % zo sumy príjmu nezníženého o iné zaplatené poistné. V prípade zdravotne postihnutej osoby je sadza poistného znížená na 7 %. Výšku poistného za zhotoviteľa vypočíta zdravotná poisťovňa na základe podaného daňového priznania v rámci ročného zúčtovania poistného, ktoré zdravotná poisťovňa vykoná do 30. septembra nasledujúceho roka, resp. do 31. októbra nasledujúce roka, ak si daňovník predĺžil lehotu na podanie daňového priznania.

Zdaňovanie Zmluvy o Dielo, Ak Predmetom Zmluvy je Autorské Dielo

Príjem autora (tzv. autorský príjem) za vytvorenie diela alebo podania umeleckého výkonu na základe zmluvy o dielo je podľa zákona o dani z príjmov inou zárobkovou činnosťou a zdaňuje sa podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona. V tejto súvislosti treba upozorniť, že uvedeným spôsobom sa nepostupuje v prípade, ak už bolo dielo alebo umelecký výkon vytvorený a dochádza iba k udeleniu súhlasu na ich použitie inej osobe.

Autorský príjem sa znižuje o príspevok do umeleckého fondu v zmysle Autorského zákona vo výške 2 % z príjmu. O tento príspevok sa zdaniteľný príjem autora znižuje a teda táto časť príjmu nepodlieha dani z príjmov.

Autorský príjem môže byť zdanený dvomi spôsobmi:

• zdanenie zrážkou u objednávateľa diela,
• zdanenie autorom v daňovom priznaní.

Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že daň z príjmov z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu sa vyberá zrážkou, ak sa autor nerozhodne zdaňovať tento príjem v daňovom priznaní. Spôsob zdanenia príjmov je teda nastavený ako základný a uplatňuje sa automaticky, ak nie je v zmluve o dielo dohodnuté zdaňovanie v daňovom priznaní autora.

Ak sa autorský príjem zdaňuje zrážkou, zdaňuje sa sadzbou dane vo výške 19 %, ktorá nepodlieha progresii. Daň za autora odvádza objednávateľ, ktorý je povinný oznámiť správcovi dane, že sa stal platiteľom dane vyberanej zrážkou. Objednávateľ je pri úhrade autorského príjmu povinný daň z tejto úhrady za autora vypočítať, oznámiť daňovému úradu zrazenie dane a daň odviesť. Daň sa vypočítava z príjmu zníženého o odvod do Literárneho fondu. Príjem zdanený zrážkovou daňou sa považuje za daňovo vysporiadaný a neuvádza sa v daňovom priznaní.

tags: #zmluva #o #poskytovani #sluzieb #podla #obcianskeho