Zmluva o používaní motorového vozidla na podnikanie: Komplexný sprievodca

Používanie motorového vozidla (MV) na podnikanie je bežnou praxou. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na zmluvy o používaní MV na podnikanie, daňové aspekty, povinnosti a práva zmluvných strán, ako aj praktické príklady.

Úvod do problematiky

Podnikanie často vyžaduje používanie motorových vozidiel. Či už ide o osobný automobil, nákladné vozidlo alebo motocykel, správne právne a daňové ošetrenie používania MV je kľúčové pre minimalizáciu rizík a optimalizáciu nákladov. Tento článok sa zameriava na zmluvy o používaní MV na podnikanie, ich náležitosti, daňové dopady a praktické aspekty.

Zmluva o používaní motorového vozidla

Zmluva o používaní motorového vozidla na podnikanie je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom (vlastníkom vozidla) a nájomcom (podnikateľom), ktorý vozidlo používa na podnikateľské účely. Táto zmluva je uzatvorená v zmysle ust. § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Zmluva“).

Náležitosti zmluvy

Nájomná zmluva musí obsahovať presné označenie zmluvných strán:

• Fyzická osoba: meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby.
• Živnostník: obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa.
• Právnická osoba: obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať.

Okrem identifikácie zmluvných strán by zmluva mala obsahovať nasledujúce:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Predmet nájmu: Presná špecifikácia motorového vozidla (značka, model, VIN číslo, evidenčné číslo, číslo technického preukazu).
• Účel nájmu: Jasne definovaný účel, na ktorý sa vozidlo prenajíma (podnikanie).
• Doba nájmu: Určenie, či sa zmluva uzatvára na dobu určitú alebo neurčitú.
• Nájomné: Výška nájomného a spôsob jeho platby.
• Podmienky používania: Práva a povinnosti nájomcu a prenajímateľa pri používaní vozidla.
• Zodpovednosť za škody: Určenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou vozidla.
• Ukončenie zmluvy: Podmienky a spôsob ukončenia zmluvy.

Vzor zmluvy

Hoci konkrétny vzor zmluvy závisí od individuálnych potrieb a okolností, základná štruktúra by mala obsahovať nasledovné časti:

• Úvodné ustanovenia: Identifikácia zmluvných strán a predmetu zmluvy.
• Predmet zmluvy: Detailný popis motorového vozidla.
• Doba nájmu: Určenie doby trvania nájmu.
• Nájomné a platobné podmienky: Výška nájomného, termíny splatnosti a spôsob platby.
• Práva a povinnosti zmluvných strán: Povinnosti prenajímateľa udržiavať vozidlo v stave spôsobilom na užívanie a povinnosti nájomcu užívať vozidlo riadne a šetrne.
• Zodpovednosť za škody: Určenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou vozidla.
• Ukončenie zmluvy: Podmienky a spôsob ukončenia zmluvy.
• Záverečné ustanovenia: Rôzne ustanovenia, napríklad o riešení sporov, zmene zmluvy a pod.

Doba nájmu, začatie a skončenie nájmu

Prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania predmet nájmu buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania. Nájom sa uzatvára na dobu neurčitú. O odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zmluvné strany spíšu protokol.

Nájomná zmluva zaniká:

• písomnou dohodou uzatvorenou medzi prenajímateľom a nájomcom,
• výpoveďou nájomcu alebo prenajímateľa,
• odstúpením od zmluvy,
• zničením predmetu nájmu.

Obe zmluvné strany môžu zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodov. Ak bola daná písomná výpoveď jednou zo zmluvných strán, skončí sa nájom v zmysle tejto zmluvy uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 1 mesiac a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená. Nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia písomného odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane.

Pri skončení nájmu je nájomca povinný vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu na mieste, kde ho prevzal a v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na bežné opotrebenie, a to v posledný deň trvania nájmu v súlade so zmluvou. O odovzdaní predmetu nájmu bude spísaný protokol, ktorý bude obsahovať stav predmetu nájmu ku dňu prevzatia.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Ak došlo k poškodeniu, zničeniu alebo nadmernému opotrebeniu predmetu nájmu, nájomca je povinný nahradiť prenajímateľovi škodu, ktorá na veci vznikla. Nájomca zodpovedá aj za škody spôsobené osobami, ktorým nájomca umožnil užívanie prenajatej veci, alebo ktorým umožnil k predmetu nájmu prístup.

Práva a povinnosti zmluvných strán

Prenajímateľ sa zaväzuje počas platnosti zmluvy ako vlastník predmetu nájmu tento na svoje náklady udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním predmetu nájmu. Ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu predmetu nájmu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od prenajímateľa náhradu účelne vynaložených nákladov.

Prenajímateľ je oprávnený požadovať od nájomcu prístup k veci za účelom kontroly stavu prenajatej veci ako aj toho, či nájomník užíva vec riadne. Prenajímateľ sa s nájomcom dohodli na výkone kontroly . Prenajímateľ je povinný oznámiť nájomcovi termín vykonania kontroly v dostatočnom predstihu, okrem prípadu, ak je vykonanie kontroly potrebné na zabránenie vzniku škôd alebo na ich obmedzenie. Pri kontrole musí byť prítomný nájomca, ibaže sa jeho prítomnosť nedá objektívne zabezpečiť a kontrolou sa sleduje zabránenie vzniku škody alebo jej obmedzenie. Nájomca nesmie byť kontrolami zbytočne obťažovaný.

Nájomca má právo užívať predmet nájmu, pričom je povinný užívať ho riadne, šetrne a v súlade s účelom užívania. Nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ vykonať bez zbytočného odkladu po tom, ako potrebu opráv zistí, alebo ako ju mohol zistiť pri starostlivom užívaní veci. Ak tak neurobí, zodpovedá prenajímateľovi za škodu, ktorú spôsobil. Nájomca je povinný znášať obmedzenia v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a údržby veci. Nájomník je oprávnený vykonávať zmeny na veci len s predchádzajúcim súhlasom prenajímateľa. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu bezodkladne po tom, ako ho o to prenajímateľ požiada, najneskôr však ku dňu skončenia nájmu. Nájomca je povinný vykonávať drobné opravy a bežnú údržbu predmetu nájmu. Ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú údržbu predmetu nájmu, má prenajímateľ právo tak urobiť po predchádzajúcom upozornení nájomcu na svoje náklady sám a požadovať od nájomcu náhradu vynaložených nákladov.

Daňové aspekty používania motorového vozidla na podnikanie

Použitie MV, najčastejšie osobného automobilu vloženého do obchodného majetku, aj na súkromné účely má dosah na výšku daňových výdavkov každého podnikateľa. Ak má podnikateľ MV vložené do obchodného majetku a používa ho on a jeho zamestnanci aj na súkromné účely, pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním a použitím je nutné brať do úvahy definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 písm. i) ZDP.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Obchodný majetok

Obchodný majetok je definovaný v ustanovení § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov) ako súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Obchodný majetok definuje aj § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov (ďalej len ZDP). Podľa uvedeného ustanovenia ZDP je obchodný majetok súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba (ďalej len FO) s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, o ktorých účtuje alebo účtovala.

U podnikajúcej fyzickej osoby sa z hľadiska daňového majetok fyzickej osoby stáva obchodným majetkom okamihom zaúčtovania, prípadne zaevidovania v evidencii vedenej podľa § 6 ods. 10 (pri uplatnení paušálnych výdavkov) alebo podľa § 6 ods. Ak motorové vozidlo obstará podnikajúca právnická osoba (ďalej len PO, napríklad s. r. o., a. o ktorom podnikateľ - účtovná jednotka - účtuje alebo ho eviduje v evidencii, ktorú vedie podľa § 6 ods.

Daňové výdavky

Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. MV sa z hľadiska daňového považuje za samostatnú hnuteľnú vec so samostatným technicko-ekonomickým určením a ak jeho vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, t. j. za hmotný majetok, ktorý sa odpisuje [§ 22 ods. 2 písm. Z uvedeného vyplýva, že všetky výdavky spojené s obstaraním MV nie je možné považovať za daňové výdavky, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 21 písm. a) ZDP. Daňovými výdavkami sú odpisy OA. Odpisovanie je, podľa § 22 ods. 1 ZDP, postupné zahrnovanie odpisov hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov. Všetky výdavky spojené s používaním MV môže podnikateľ považovať za daňové výdavky v plnej výške, ak MV využíva len pri pracovných cestách, tzn. na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.

ZDP a ani iný právny predpis nedefinuje, čo sa považuje za „súkromné účely“ pri použití MV. ZDP ani nestanovuje, ako má podnikateľ v prípade, že používa majetok zaradený do obchodného majetku, tzn. Pri stanovení výšky daňových výdavkov v súvislosti s používaním MV zaradeného v obchodnom majetku je nutné brať do úvahy skutočnosť, že podľa § 2 písm. U právnickej osoby, najčastejšie s. r.

Podnikateľ - FO (ďalej len podnikateľ), ktorý využíva MV zaradené v obchodnom majetku aj na súkromné účely, nemôže započítať do daňových výdavkov odpisy a ani prevádzkové výdavky a lízingové splátky v plnej výške. Výdavky musí znížiť o výdavky charakteru osobnej spotreby podnikateľa, lebo podľa § 21 ods. 1 ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď o týchto výdavkoch podnikateľ účtoval. Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú základ dane a podnikateľ ich vynaložil na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, tzn.

Ako najvhodnejšie kritérium sa javí počet najazdených kilometrov (ďalej len km) zistený z evidencie jázd alebo z inej preukázateľnej evidencie, v ktorej podnikateľ eviduje všetky km, t. j.

1. v priebehu účtovného obdobia (kalendárneho roka) viesť evidenciu jázd alebo inú preukázateľnú evidenciu MV (ďalej len evidencia jázd), do ktorej značí všetky km, tzn.
2. 3. k 31. zistiť počet km najazdených za účelom podnikania, tzn.
3. ďalšie doklady a potvrdenia o úhrade výdavkov spojených s obstaraním MV, ktoré slúžia pri výpočte vstupnej ceny MV podľa § 25 ods.

Príklady

Príklad č. 1: Podnikateľ Pavol podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ. Pavol má v obchodnom majetku zaradený osobný automobil (ďalej len OA). Automobil je už odpísaný. Podnikateľ používal OA aj na súkromné účely, preto nemôže v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. i) ZDP započítať do daňových výdavkov výdavky charakteru osobnej spotreby. Z uvedeného dôvodu viedol v roku 2012 evidenciu jázd (knihu jázd), do ktorej značil všetky km najazdené OA, tzn. km pracovné a aj súkromné. Evidencia jázd slúži podnikateľovi ako vhodný prostriedok na stanovenie správneho pomeru daňových výdavkov (výdavky pri pracovných cestách) a nedaňových výdavkov (výdavky charakteru osobnej spotreby). Výdavky na nákup PHL účtoval v priebehu roku do peňažného denníka a k 31. 12. 2012 urobil prepočet spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP. Pri výpočte daňového výdavku „Spotreba PHL“ vychádzal len z km najazdených pri pracovných cestách. Vypočítanú sumu porovnal s daňovými výdavkami „Nákup PHL“, ktoré už má zaúčtované v účtovníctve v daňových výdavkoch (vo výdavkoch, ktoré ovplyvňujú základ dane). Zistený rozdiel zaúčtoval 31. 12. 2012 ako výdavky, ktoré znižujú základ dane.

1. k 31. 12.
2. 3. 31. 12. 2012 zistil z účtovníctva celkové sumy, ktoré vynaložil na prevádzku OA v roku 2012.
3. daň z motorových vozidiel = výdavok sa nekráti a úhradu dane môže podnikateľ započítať v plnej výške do daňových výdavkov, a to aj pri čiastočnom využívaní OA na súkromné účely.

výdavky na údržbu a opravy OA sa krátia o 14,67 %, t. j. poistenie OA sa kráti o 14,67 %, t. j.

Ak podnikateľ využíva OA aj v roku 2013, a to aj na súkromné účely, bude postupovať rovnakým spôsobom. Zmena bude len vo výške % jázd využívania OA na súkromné účely.

Príklad č. 2: Patrik, ktorý podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, má v obchodnom majetku zaradený OA. Automobil obstaral v roku 2011 za 20 000 eur a odpisuje ho rovnomerným spôsobom. Patrik používal OA v roku 2012 len sčasti na dosahovanie zdaniteľných príjmov, preto má povinnosť znížiť všetky výdavky, ktoré vynaložil v súvislosti s prevádzkou OA, a odpisy OA o pomernú časť, ktorá zodpovedá % súkromných jázd. Z uvedeného dôvodu musel viesť evidenciu jázd, do ktorej značil všetky ubehnuté km (pracovné aj súkromné). Výdavky na nákup PHL účtoval v priebehu roka do daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane. 31. 12. 2012 urobil prepočet spotreby PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) bod 1 ZDP. Pri výpočte daňového výdavku „Spotreba PHL“ vychádzal len z km najazdených pri pracovných cestách. Vypočítanú sumu porovnal s daňovými výdavkami „Nákup PHL“, ktoré už má zaúčtované. Zistený rozdiel zaúčtoval 31. 12. 2012 ako uzávierkovú účtovnú operáciu.

1. 31. 12.
2. 3. k 31. 12. 2012 zistil z účtovníctva celkové sumy, ktoré vynaložil na prevádzku OA v roku 2012.
3. výdavky na údržbu a opravy OA sa krátia o 22,00 %, t. j. poistenie OA sa kráti o 22,00 %, t. j.
4. Podnikateľ obstaral OA v roku 2011 za 20 000 eur. V roku 2011 podnikateľ využíval OA len pri pracovných cestách, preto nemal povinnosť znižovať odpisy OA. V roku 2012 využíval OA aj na súkromné účely a z uvedeného dôvodu znížil odpis ročný o 22 %, t. j.

Používanie MV zamestnancom

Ak zamestnanec využíva MV pri pracovných cestách a aj pri cestách za súkromným účelom, posudzuje sa táto možnosť, ktorú mu dáva zamestnávateľ, podľa § 2 písm. Podľa ustanovenia § 2 písm. Z ustanovenia § 5 ods. 3 písm. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP príjmom zamestnanca je aj suma vo výške 1 % vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné aj súkromné účely. Ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Vždy je rozhodujúce skutočné použitie MV na súkromné účely. V akom rozsahu bolo MV na súkromné účely použité, nie je podstatné. Uvedený postup sa používa, ak zamestnanec používa MV na služobné a aj súkromné účely. Najčastejšie v praxi tak, že zamestnancovi je zverené MV, ktoré používa obyčajne len on a môže ho používať so súhlasom zamestnávateľa nielen pri pracovných cestách, ale aj na súkromné účely.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi MV na súkromné účely len príležitostne (napríklad pri príležitosti svadby v rodine) a ocení poskytnutie MV cenou obvyklou v mieste a čase plnenia, postup podľa § 5 ods. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) ZDP sa vstupná cena MV má stanoviť podľa § 25 ZDP. Podľa § 25 ods.1 ZDP je vstupnou cenou hmotného majetku obstarávacia cena, suma vo výške vlastných nákladov alebo reprodukčná obstarávacia cena. Ak je majetok obstaraný odplatne, za vstupnú cenu sa považuje obstarávacia cena. Za obstarávaciu cenu sa podľa § 25 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.

Príklad č. 3: Peter je zamestnanec spoločnosti ABC, s.r.o. Spoločnosť mu poskytla v roku 2013 OA, ktorý využíva na základe dohody so zamestnávateľom aj na súkromné účely. Zamestnávateľ OA kúpil v decembri 2012 za 18 000 eur. Peter začal OA využívať na služobné aj súkromné účely od 15. 1. 2013. Vstupná cena OA, stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP, je 19 000 eur (18 000 + 1 000). Počnúc mzdami za január 2013 sa Petrovi započíta ako súčasť zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti aj suma vo výške 1 % vstupnej ceny OA, t. j. suma 190 eur (19 000 x 1 : 100). Suma 190 eur sa mu započíta ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti počnúc januárom 2013, aj keď OA začal využívať na súkromné účely až od 15. 1. 2013. Bez ohľadu na intenzitu používania OA na súkromné účely bude zdaniteľným príjmom zamestnanca Petra, podľa § 5 ods. 3 písm.

Súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku je, podľa § 25 ods.

Príklad č. 4: Prokop je zamestnanec spoločnosti ABC, s.r.o. Spoločnosť mu poskytla od 1. 5. 2013 OA, ktorý využíva na základe dohody so zamestnávateľom na služobné a súkromné účely. Zamestnávateľ obstaral OA v roku 2012 a jeho vstupná cena bola 20 500 eur. Prokop OA využíva na služobné aj súkromné účely od 1. 5. 2013. Vstupná cena OA stanovená zamestnávateľom pri podpísaní zmluvy o využívaní OA aj na súkromné účely bola stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP na 20 500 eur. Tzn., že zamestnávateľ započítal od mája 2013 do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca Prokopa za každý kalendárny mesiac používania OA aj na súkromné účely sumu 205 eur (20 500 x 1 : 100). V auguste 2013 zamestnávateľ OA technicky zhodnotil, a preto upravil jeho vstupnú cenu podľa § 25 ods. 2 ZDP na sumu 22 000 eur (20 500 + 1 500). Zamestnávateľ má, podľa § 35 ZDP, povinnosť vyberať z mesačnej zdaniteľnej mzdy zo závislej činnosti, ktorej súčasťou je aj suma podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP za použitie MV aj na súkromné účely, preddavok na daň. nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v alikvotnej čiastke, t. j. Z nepeňažného príjmu zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP, t. j. za využívanie MV aj na súkromné účely, platí zamestnanec s platnosťou od 1. 1.

Zamestnávateľ, ktorý poskytuje motorové vozdilo zamestnancovi na služobné aj súkromné účely, má motorové vozidlo zaradené v obchodnom majetku, tzn. motorové vozdilo daňovo odpisuje. Zamestnávateľ má nárok na odpisy v plnej výške. Ustanovenie § 24 ods. Pri používaní MV zaradeného v obchodnom majetku upravuje § 19 ods. 2 písm. Podnikateľ, ktorý používa MV pri výkone podnikateľskej činnosti, bez rozdielu či ide o MV zaradené v obchodnom majetku alebo o MV súkromné, má povinnosť podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady platiť daň z MV. Výdavky spojené s prevádzkou MV, ktorými sú napríklad poistenie MV a náklady na údržbu a opravy MV, je možné uplatniť v plnej výške za predpokladu, že MV je používané len služobne, tzn. len na pracovné cesty.

Dokumentácia

• ďalšie doklady o úhrade výdavkov (nákladov) spojených s obstaraním motorového vozidla, ktoré slúžia pri výpočte výšky vstupnej ceny motorového vozidla podľa § 25 ods.
• mzdový list zamestnanca, na ktorom sa evidujú podľa § 39 ods. 2 ZDP všetky údaje o zaúčtovanej a vyplatenej mzde zamestnanca, tzn. aj nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm.

Zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty (DPH)

Schválením zákona č.261/2025 Z.z. sa okrem iného dotkne aj Zákona o dani z pridanej hodnoty 222/2004 Z.z. a Zákona o dani z príjmov 595/2003 Z.z., a to najmä v súvislosti s osobným motorovým vozidlom. Nákladné vozidlá, označené N1 v technickom preukaze zostávajú po starom. Podľa par. 85n Zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ZDPH) sa “Prechodnými ustanoveniami k odpočítaniu dane pri niektorých kategóriách motorových vozidiel a tovaroch a službách súvisiacich s týmito motorovými vozidlami účinné od 1. januára 2026“. Tzn. Auto využívané v podnikaní výlučne na podnikanie - tzv. 100% používanie osobného motorového vozidla, výlučne na podnikanie (ďalej len MV), označeného M1, L1e a L3e bude od 1.1.2026 (zatiaľ to platí do 30.06.2028) bude potrebné ohlásiť na Daňový úrad. Podľa par. Uvedenú knihu jázd je povinný daňovému úradu zaslať na vyžiadanie predložiť výlučne v elektronickej podobe do 8 dní a uchovávať uvedené záznamy 10 rokov (10 rokov po skončení kal.roka v ktorom uplynie desať rokov), podľa par.

Asi prevažne podnikateľov sa rozhodne pre využívanie tzv. paušálneho odpočítavania dane vo výške 50/50. V praxi to znamená že 50% z odpočítavanej DPH si nemôže uplatniť na odpočet DPH a bude daňovo neuznaný výdavok (par. 2, písm.i a par.19 ods.2, písm. V tomto prípade, dobrou správou je, že zatiaľ platí, že platiteľ pre účely dane z pridanej hodnoty nie je povinný viesť knihu jázd ani záznamy. 50 % odpočítavanie dane z pridanej hodnoty platí pri kúpe MV, pri odpočítavaní pohonných hmôt, servisu a pri všetkých iných nákladoch týkajúcich sa vozidla, ktoré využívame aj na iný účel ako na podnikanie (stačí jedna “iná” jazda mimo podnikania (napr. konateľ k sebe domov :-), auto je kategorizované ako vozidlo využívané aj na iný účel ako na podnikanie). Uvedenému ustanoveniu sa platitelia dane nevyhnú ani kúpou MV v EU, dovozom alebo prenájmom (par. 85n/2 a par. 85n/3), výnimky sú krátkodobý prenájom (par. 85n/4), alebo budeme vozidlo v kategórii M1. 50% odpočítavanie dane z pridanej hodnoty sa týka všetkých nákladov spojených s používaním MV. Pozor, ale iné je to pri uplatňovaní daňových výdavkov, podľa zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. Uvedená zmena, nemá vplyv na uplatňovanie paušálnych výdavkov par. 19 ods.2, písm.

Smernica účtovnej jednotky

V tejto časti smernice účtovná jednotka upraví ciele smernice podľa spôsobu použitia motorových vozidiel. Je nutné formulovať znenie smernice, ak je motorové vozidlo používané výhradne na podnikanie, tak sa v smernici neuvádza spôsob výpočtu nepeňažného príjmu zamestnancov a rovnako aj pravidlá použitia automobilu na súkromné účely podľa potrieb účtovnej jednotky. V tejto časti smernice účtovná jednotka uvedie kategórie motorových vozidiel, ktoré skutočne používa alebo je pravdepodobné, že používať bude. Na tento účel prispôsobí znenie smernice a v jednotlivých kapitolách podrobnejšie definuje jednotlivé motorové vozidla a spôsob ich použitia a evidencie podľa jednotlivých kategórií a podkategórií vozidiel (napr. dopravné prostriedky používané zamestnancami účtovnej jednotky, štatutárnym orgánom a osobám v zmysle ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. s predplateným prístupom.

Splnomocnenie na používanie motorového vozidla

Splnomocnenie na používanie motorového vozidla je dokument, ktorým vlastník vozidla (splnomocniteľ) poveruje inú osobu (splnomocnenca) na používanie jeho vozidla. Splnomocnenie môže byť potrebné napríklad vtedy, ak osoba používa vozidlo v zahraničí alebo ak nie je vlastníkom vozidla.

Vzor splnomocnenia

tags: #zmluva #o #pouzivani #motoroveho #vozidla #na