Zmluva o prenájme vnútorného parkovacieho miesta: Vzor a súvisiace daňové aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou zmlúv o prenájme vnútorných parkovacích miest a súvisiacimi daňovými aspektmi. Hoci priamo neobsahuje vzor zmluvy, poskytuje rozsiahly kontext a informácie, ktoré sú relevantné pri jej príprave a posudzovaní daňových dôsledkov. Článok sa opiera o rozsiahly prehľad daňových predpisov a metodických pokynov, čím zabezpečuje komplexný pohľad na danú problematiku.

Daňové povinnosti a oznamovacie povinnosti

Daňové predpisy ukladajú rôzne oznamovacie povinnosti v závislosti od typu príjmu a subjektu. Medzi tieto povinnosti patrí:

• Oznámenie o uzavretí dohody s daňovníkom o nevyberaní dane zrážkou (§ 43 ods. ZDP).
• Oznámenie o výške nepeňažného plnenia a dátume jeho poskytnutia (§ 43 ods. 17 písm. ZDP).
• Oznámenie o začatí poberania nepeňažných plnení (§ 43 ods. ZDP).
• Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou (§ 43 ods. ZDP).
• Žiadosť o vydanie potvrdenia o zaplatení dane (§ 51g ods. ZDP).
• Oznámenie o zániku daňovej povinnosti (§ 8 ods. ZDP).
• Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania (§ 49 ods. 3 písm. ZDP).
• Oznámenie o reverznom hybridnom subjekte (§ 49a ods. ZDP).
• Oznámenie o uzatvorení zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí (§ 49a ods. ZDP a § 52zzi ods. ZDP).
• Oznámenie o vykonanej úprave základu dane (§ 17 ods. ZDP).
• Oznámenie držiteľa (§ 49a ods. ZDP a § 52zzi ods. ZDP).
• Oznámenie o vzniku stálej prevádzkarne (§ 49a ods. ZDP a § 52zzi ods. ZDP).
• Žiadosť o vrátenie dane (§ 43 ods. ZDP).
• Oznámenie podľa § 7 zákona č. 519/2022 Z. z.
• Oznámenie o vyplatení, poukázaní alebo pripísaní úrokového príjmu (§ 49a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z.).
• Oznámenie o zrazení a odvedení sumy na zabezpečenie dane (§ 44 ods. ZDP).
• Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu (§ 48d zákona o DPH).
• Žiadosť o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii (§ 51g ods. ZDP).
• Oznámenie o výrobe destilátu (§ 49a ods. ZDP).
• Oznámenie samostatne zárobkovo činnej osoby o zmenách, ktoré nastali počas doby vyslania podľa článku 12 (2) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004.
• Predĺženie doby vyslania SZČO podľa nariadenia č.
• Žiadosť o vystavenie PD A1 pre zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť člena letovej posádky alebo palubného sprievodu v zmysle článku 11 (5) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
• Žiadosť o vystavenie PD A1 pre zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť na palube plavidla na mori v zmysle článku 11 (4) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
• Žiadosť o vystavenie PD A1 z dôvodu vyslania samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu EÚ v zmysle článku 12 (2) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.

Tieto oznamovacie povinnosti zabezpečujú transparentnosť a správne zdaňovanie príjmov.

Nepeňažné plnenia a benefity zamestnancov

V súčasnosti zamestnávatelia často využívajú poskytovanie nepeňažných plnení - benefitov - ako spôsob, ako prilákať a udržať si zamestnancov. Ide o výhody, ktoré zamestnávateľ nie je povinný poskytovať na základe osobitných predpisov, ale rozhodne sa ich zamestnancovi poskytnúť dobrovoľne. Medzi najčastejšie príklady patria rôzne dary (napr. mikulášske balíčky pre deti zamestnancov), zaplatenie nájmu za športoviská alebo rekreačné zariadenia, zaplatenie lekárskych preventívnych prehliadok nad rámec povinností zamestnávateľa, zabezpečenie ubytovania alebo dopravy na pracovisko.

Daňové aspekty nepeňažných plnení

Z hľadiska zdanenia u zamestnanca a z hľadiska daňových výdavkov zamestnávateľa je riešenie upravené zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP").

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Povinné plnenia: Ak je zamestnávateľ povinný zabezpečiť určité plnenie podľa osobitných predpisov (napr. osobné ochranné pomôcky v zákonom určitých prípadoch, lekárske preventívne prehliadky v zákonom určených prípadoch), sú takto vynaložené výdavky zamestnávateľa daňovo uznanými výdavkami.

Dobrovoľné plnenia: V prípade dobrovoľnosti, t. j. ak žiadny osobitný predpis neupravuje povinnosť zamestnávateľovi poskytovať nejaké plnenia zamestnancovi, je možné rozlíšiť dva daňové princípy v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP:

1. Presne uvedené výdavky v ZDP: Ide o výdavky, ktoré možno u zamestnávateľa zahrnúť do daňových výdavkov.
2. Ostatné prípady: Ak plnenia nie sú povinné podľa osobitných predpisov a ani nie sú upravené v ZDP, je možné na strane zamestnávateľa vynaložené výdavky považovať za daňové výdavky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 1 ZDP. Na strane zamestnanca sú tieto plnenia zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Dôležité je, že ak je plnenie zamestnávateľa nad rámec limitu upraveného v osobitnom predpise, bude na strane zamestnanca zdaňované ako súčasť jeho zdaniteľných príjmov podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 ZDP. Takéto zdaniteľné príjmy sú zároveň súčasťou vymeriavacieho základu pre platenie odvodov, a to tak sociálnych ako aj zdravotných.

Výdavky, ktoré nie sú daňovo uznané

V nadväznosti na § 21 ods. 1 písm. j) ZDP, nie sú daňovo uznané výdavky (náklady) vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP okrem výdavkov na:

• Pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov podľa osobitných predpisov.
• Osobné hygienické prostriedky a pracovné oblečenie (napr. ak nie je u zamestnanca predmetom dane, a to podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP).

Takýmto osobitným predpisom je napr. zákon o BOZP, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov. Bezplatný pracovný odev a pracovnú obuv musí zamestnávateľ poskytnúť na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Príklad - Pracovné oblečenie

Spoločnosť zakúpila obleky pre riaditeľa a námestníka z dôvodu, že reprezentujú firmu. Uvedenú problematiku upravuje pokyn MF SR č. 4753/1998-62, ktorý sa primerane použije aj na podmienky súčasne platného ZDP. Za pracovné oblečenie sa podľa uvedeného pokynu považuje oblečenie, ktoré je trvale a viditeľne označené identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči zameniteľnosť s bežným alebo spoločenským oblečením ako napr. trvalé našitie, nažehlenie a pod. obchodného mena, značky, ochrannej známky na všetkých súčastiach uniformy z jej lícnej strany. V takomto prípade je možné považovať toto oblečenie za pracovné oblečenie, ktorého hodnota je vylúčená z predmetu dane u zamestnanca, ktorému bolo toto oblečenie poskytnuté zamestnávateľom.

Preventívna zdravotná starostlivosť

Nepeňažným benefitom môže byť aj zabezpečenie preventívnej zdravotnej starostlivosti, ktoré ak sú zabezpečované v prípadoch určených napr. Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP a po splnení podmienok, ktoré sú tam určené nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Lekárske preventívne prehliadky sú súčasťou opatrení určené pre zamestnávateľa vo vzťahu ku zamestnancom v zákone o BOZP a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada [§ 6 ods. 1 písm. e) zákona o BOZP].

Ak by boli poskytnuté preventívne lekárske prehliadky poskytnuté nad rámec zákona č. 355/2007 Z.z. budú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ZDP (okrem prípadov, kedy by boli uhradené zo Sociálneho fondu), pričom v prípade, ak sú vyššie nároky dohodnuté v kolektívnej zmluve, v internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce budú uznané do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 1 ZDP.

Sociálny fond

Podľa zákona č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. je možné poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Príspevok zo sociálneho fondu na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi je oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa § 21 ods. 2 písm. e) ZDP.

Rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie a športové zariadenia

V prípade posudzovania oslobodenia príjmov za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia zamestnávateľa zamestnancom môže ísť aj o také zariadenie, ktoré nie je vo vlastníctve zamestnávateľa, ale má ho prenajaté a poskytuje ho zamestnancom za týmto účelom. V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Doprava zamestnancov

Oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne.

Daň z nehnuteľností a metodický pokyn k zaraďovaniu stavieb

Metodický pokyn k zaradeniu stavieb do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 zákona č. 582/2004 Z. z. je dôležitým nástrojom pre správne určenie dane z nehnuteľností. Dôvodom vydania nového metodického pokynu je jeho aktualizácia vyplývajúca so zákona č. 268/2014 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 15. októbra 2014 menil a doplnil zákon č. 582/2004 Z. z.

Princíp zaraďovania stavieb do predmetu dane zo stavieb ostáva spravidla zachovaný tak, ako ho upravoval zrušený metodický pokyn č. 14/2/2010 (s čiastočnou zmenou pri stavbách, ktoré slúžia na bývanie a rekreáciu). Cieľom tohto metodického pokynu je zabezpečiť jednotnú aplikáciu § 10 ods. 1. Zaradenie stavieb do predmetu dane zo stavieb v členení podľa § 10 ods.

Predmetom dane zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach nie sú všetky stavby definované stavebným zákonom, ale iba tie stavby, ktoré vymedzuje § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Za podlažie stavby sa považuje podľa § 12 ods.

Podľa § 10 ods. 4 zákona o miestnych daniach na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Z uvedeného vyplýva, že pri zaradení stavieb do niektorej zo skupín v členení podľa § 10 ods. 1 ustanovil zákon o miestnych daniach jediné kritérium, a to účel využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Preto pri zaradení stavby nie je podstatné napr. ako je stavba zapísaná v katastri nehnuteľností alebo ako bola skolaudovaná. Výnimku tvoria stavby na bývanie upravené v § 10 ods. 1 písm. a).

Zaradenie stavieb vykoná daňovník vyplnením príslušných riadkov priznania k dani z nehnuteľností. Správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností vychádza predovšetkým z údajov uvedených daňovníkom v podanom priznaní. Ak vzniknú pochybnosti o zaradení stavby v podanom priznaní, postupuje sa podľa zákona č. 563/2009 Z. z.

Stavby na bývanie

Zavedenie odkazu v poznámke pod čiarou k stavbám na bývanie znamená, že medzi stavby na bývanie je možné zaradiť iba bytové domy a rodinné domy za podmienky, že sa na bývanie využívajú. Ak sa uvedené stavby nevyužívajú na bývanie, zaradia sa v nadväznosti na § 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach medzi ostatné stavby.

Bytové domy sa zaraďujú do predmetu dane zo stavieb ako stavby na bývanie iba v prípade, ak nepodliehajú dani z bytov (ani jeden byt alebo nebytový priestor nenadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby). Dani z bytov podliehajú byty a nebytové priestory v bytovom dome, ak ich nadobudli do vlastníctva fyzické alebo právnické osoby a spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Okrem stavieb na bývanie sa do tejto skupiny zaradia aj drobné stavby. Zákon o miestnych daniach zaviedol pri drobných stavbách odkaz k poznámke pod čiarou na § 139b stavebného zákona. Podľa ods. 7 uvedeného ustanovenia drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m (napr. kôlne, sklady, garáže).

Stavby na pôdohospodársku produkciu a vodné hospodárstvo

Pôdohospodárska produkcia zahŕňa priemyselne nespracované výrobky poľnohospodárskej a lesníckej výroby, produkty chovu zvierat a rýb, rybolovu a poľovníctva, napr. skleníky. Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Patria sem stavby, v ktorých vykonáva vlastnú administratívnu činnosť fyzická alebo právnická osoba zaoberajúca sa pôdohospodárstvom alebo vodným hospodárstvom.

Do tejto skupiny sa nezaradia stavby, ktoré slúžia na skladovanie inej ako vlastnej pôdohospodárskej produkcie a stavby využívané na inú ako vlastnú administratívu.

Chaty a stavby na individuálnu rekreáciu

Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby chát a stavby na individuálnu rekreáciu. K uvedeným stavbám zákon o miestnych daniach nezaviedol odkaz a ani iné právne predpisy nedefinujú stavby chát a stavby na individuálnu rekreáciu. Ak chaty a stavby na individuálnu rekreáciu slúžia na tento účel, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona o miestnych daniach. Ak na individuálnu rekreáciu neslúžia, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb v nadväznosti na § 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach medzi ostatné stavby.

Chaty a stavby na individuálnu rekreáciu nie je možné zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. c), ale ani podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach, ak neslúžia na individuálnu rekreáciu, ale slúžia na rodinné bývanie. Takéto stavby sa zaradia do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. i) zákona o miestnych daniach medzi ostatné stavby.

Do tejto skupiny stavieb sa nezaraďujú stavby ubytovacích zariadení, ktoré sú určené na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť (napr. hotely, motely, penzióny, apartmánové domy a pod. ani ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty.

Garáže

Garáže sa podľa Vyhlášky ŠÚ SR zaraďujú medzi garážové budovy. Podľa stavebného zákona je garáž nebytová budova. Vo všeobecnosti za garáž sa považuje samostatná miestnosť alebo stavba určená na úschovu, individuálnu kontrolu a drobnú údržbu motorových vozidiel. Samostatne stojaca garáž je objekt alebo priestor pre odstavenie motorového vozidla, ktorá má najviac tri státia a môže mať len jeden vjazd. Za samostatne stojacu garáž sa považuje aj „dvojgaráž“ a „radové garáže“.

Samostatne stojace garáže sa zaradia podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona o miestnych daniach. Podľa uvedeného ustanovenia nie je možné zaradiť garáže, ktoré sú súčasťou rodinného domu, napr. vstavané garáže, prístavby garáží konštrukčne spojených so stavbou rodinného domu a pod., ktoré sa zaraďujú do predmetu dane zo stavieb ako súčasť rodinného domu podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach.

Stavby hromadných garáží

Už z pojmu „stavba hromadných garáží“ vyplýva, že ide o takú stavbu, v ktorej je spojených dohromady viac spoločných parkovacích miest rozdelených na jednotlivé kóje spravidla oddelených namaľovanými čiarami, mrežami alebo vyťahovacím pletivom. Vo všeobecnosti sa za stavby hromadných garáží považujú stavby, ktoré majú viac ako tri parkovacie miesta, vo vnútri stavby sa nachádza vnútorná komunikácia, okolo ktorej sú umiestnené parkovacie miesta na celej ploche podlažia a stavba má spravidla spoločný vjazd pre všetky podlažia alebo samostatný vjazd pre každé podlažie. Medzi stavby hromadných garáží patria aj samostatné garážové domy, viacposchodové garáže so stovkami parkovacích miest, v ktorých sa vozidlá do vyšších podlaží dopravujú spravidla po nájazdových rampách, príp. výťahom.

Ak ide o vyššie uvedené stavby, ktoré sa využívajú na hromadnú úschovu/odstavenie/parkovanie motorových vozidiel, zaradia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. e) zákona o miestnych daniach.

Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby hromadných garáží, ktoré sú umiestnené výlučne pod zemou. Ak sa stavby hromadných garáží umiestnené pod zemou využívajú na svoj účel, zariadia sa do predmetu dane zo stavieb podľa § 10 ods. 1 písm. f) zákona o miestnych daniach.

Stavby na priemyselnú výrobu, energetiku a stavebníctvo

Priemysel má niekoľko odvetví, a preto sa do tejto skupiny zaradia napr. stavby pre ťažobný priemysel, spracovateľský priemysel a stavebný priemysel. Energetikou sa podľa zákona č. 251/2012 Z. z. rozumie výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, plynu a tepla.

Do tejto skupiny sa nezaradia stavby, ktoré slúžia na skladovanie inej ako vlastnej produkcie (a nesúvisiacej s vlastnou priemyselnou produkciou) a stavby využívané na inú ako vlastnú administratívu.

Stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť

Do tejto skupiny sa zaraďujú stavby na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a zárobkovou činnosťou (t. j. tie stavby, ktoré nie je možné zaradiť podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo písm. g) zákona o miestnych daniach), napr. stavby slúžiace veľkoobchodu a maloobchodu, stavby administratívy (tzv. administratívne budovy).

Ostatné stavby

Do skupiny ostatných stavieb neuvedených v § 10 ods. 1 písm. a) až h) zákona o miestnych daniach sa zaraďujú napr. stavby, ktoré slúžia na viaceré účely.

Pre správne zaradenie stavieb do predmetu dane podľa § 10 ods. 1 zákona o miestnych daniach je podstatné, na aký účel sa stavba využíva, a to bez ohľadu na to, či sa stavba alebo jej časť prenajíma alebo ju využíva vlastník nehnuteľnosti.

Pri nehnuteľnostiach nadobudnutých v priebehu zdaňovacieho obdobia vydražením alebo dedením vzniká daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia a v priebehu zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať aj príslušné priznanie k dani z nehnuteľností.

tags: #zmluva #o #prenajme #vnutorneho #parkovacieho #miesta