
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky neustále pracuje na modernizácii a precizovaní právnych predpisov v oblasti priemyselného vlastníctva. Cieľom je zabezpečiť aktuálnosť a efektívnosť právnej úpravy, ktorá by zohľadňovala záujmy prihlasovateľov, majiteľov a ostatných zúčastnených subjektov. Jedným z dôležitých aspektov tejto snahy je aj úprava zmluvy o prevode práva na riešenie, ktorá má zásadný význam pre oblasť patentového práva a práva úžitkových vzorov.
V rámci legislatívneho procesu Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon). Táto novela má za cieľ zmodernizovať a precizovať hmotnoprávne aj procesnoprávne ustanovenia, ktorých aplikácia sa v praxi ukázala ako nepostačujúca.
Mnohé inštitúty sú spoločné pre najvýznamnejšie predmety priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, ochranné známky). Predkladaný návrh zákona zabezpečuje principiálnu jednotnosť ich právnej úpravy. Odchýlky od spoločného štandardu regulácie týchto prierezových, horizontálnych inštitútov vyplývajú v konkrétnych prípadoch buď z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, alebo z rozdielov daných samotnou povahou príslušného predmetu priemyselného vlastníctva.
Dôležitým aspektom je aj spolupráca súdu s úradom, najmä v súvislosti s identifikovaním rozsahu ochrany konkrétneho patentu alebo úžitkového vzoru. Vzhľadom na to, že jediným kauzálne príslušným súdom na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je Okresný súd Banská Bystrica (podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1. júla 2016), návrh zákona otvára možnosť užšej spolupráce medzi súdom a úradom.
Návrh zákona tiež jednoznačne stanovuje, aké typické právne nároky má majiteľ v prípade neoprávneného zásahu do jeho výlučných práv a v akej dobe sa premlčujú tzv. reparačné a satisfakčné nároky.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Návrh zákona v novelizačnom článku II okrem iného zosúlaďuje právnu úpravu vyčerpania práv s článkom 15 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov. Aj v prípade dizajnov sa tak upúšťa od konceptu tzv. národného vyčerpania práv a jednoznačne sa zavádza tzv. vyčerpanie práv na úrovni Európskej únie.
Návrh zákona v časti novelizácie zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 125/2016 Z. z. (novelizačný článok IV) implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke Spoločenstva, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory). Popri zmenách v terminológii sa vypúšťa možnosť podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie na úrade, ktoré sa stalo po účinnosti uvedeného nariadenia obsolétnym. Návrh zákona v tejto časti zároveň predstavuje čiastočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o ochranných známkach.
Úrad počas prípravných prác v spolupráci s odbornou a zainteresovanou verejnosťou podrobne analyzoval vecnú potrebu a rozsah zmien, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie vyššie sledovaných cieľov. Súčasťou navrhovaných zmien a doplnení je zavedenie niektorých nových inštitútov a služieb, napr. rešerše v prioritnej lehote a rešerše medzinárodného typu. Úrad preto pristúpil aj k celkovej revízii správnych poplatkov a obsahom návrhu zákona (novelizačný článok V) je návrh na zmenu a doplnenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona si vyžiada zmenu a doplnenie viacerých súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov. Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a má aj sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2018, s poukazom na zohľadnenie legisvakančnej lehoty, štandardnej dĺžky legislatívneho procesu, ako aj prípravy novelizácie vykonávacích vyhlášok. Delená (neskoršia) účinnosť (1. apríla 2018) sa navrhuje pri ustanovení § 79 ods. 9, ktoré je novelou dotknuté. Týmto jedným novelizačným bodom sa zabezpečuje zmena všetkých uvedených vnútorných odkazov na nové ustanovenie (§ 79 ods.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zavádza sa nadpis § 10 „Pôvodca vynálezu“ (pôvodne umiestnený nad § 10), ktorý pomenúva jeden zo základných inštitútov patentového práva, ktorým je pôvodca vynálezu. Základná konštrukcia zamestnaneckého režimu, ktorý je upravený v § 11, sa významne reformuje a spresňuje. Na základe dlhodobého používania v praxi a aj s ohľadom na ekvivalenciu k relevantným zahraničným právnym úpravám (anglicky „employee invention“, nemecky „Arbeitnehmererfindungen“, francúzsky „inventions de salariés, poľsky „pracowniczy wynalazek“) sa do patentového zákona zavádza pojem „zamestnanecký vynález“.
Pokiaľ ide o samotnú podstatu zamestnaneckého režimu, upúšťa sa od koncepcie prechodu, resp. prevodu práva na riešenie z pôvodcu na zamestnávateľa, ktorá mohla vyvolávať určité pochybnosti. Po novom, zamestnávateľ má právo uplatniť si právo na riešenie zamestnaneckého vynálezu, ak je vynález vytvorený zamestnancom v rámci plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
Nevyhnutnou podmienkou začatia plynutia zákonnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie ostáva aj naďalej písomné upovedomenie zo strany pôvodcu adresované zamestnávateľovi (odsek 2). Novinkou je, že zákon vymenúva povinné náležitosti tohto upovedomenia, čím sa obojstranne posilňuje právna istota. V upovedomení teda pôvodca predovšetkým opíše samotný technický problém a jeho riešenie, okolnosti vytvorenia zamestnaneckého vynálezu a jeho technickú podstatu a to tak, aby odborník v danej oblasti techniky vynález dokázal uskutočniť.
Zamestnávateľ môže uplatniť právo na riešenie v zákonnej trojmesačnej lehote buď obvyklým spôsobom, tzn. písomným vyhlásením adresovaným pôvodcovi, alebo - čo je novinka - podaním patentovej prihlášky, európskej patentovej prihlášky alebo medzinárodnej prihlášky. V prihláške musí byť označený jeho pôvodca menom, priezviskom a bydliskom v súlade s vykonávacou vyhláškou [§ 3 písm. b] alebo podľa Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov resp. podľa Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci.
V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa povinnosť mlčanlivosti (odsek 5) vo vzťahu k pôvodcovi predlžuje aj na obdobie po uplatnení práva na riešenie zamestnávateľom (odsek 3) a vo vzťahu k zamestnávateľovi aj na obdobie po prechode práva na riešenie na pôvodcu (odsek 4).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Podmienky vzniku nároku na primeranú odmenu, ani spôsob jej výpočtu sa nemenia (odsek 6), v záujme obojstrannej právnej istoty sa dopĺňa určenie splatnosti odmeny. Dopĺňa sa právo pôvodcu na dodatočné vyrovnanie (odsek 7), okrem doterajšieho prípadu, keď odmena zjavne nezodpovedá prínosu dosiahnutému neskorším využitím vynálezu, aj v prípade, ak bola odmena zamestnávateľom určená paušálnou sumou bez zohľadnenia zákonných podmienok primeranosti podľa odseku 6.
S cieľom posilniť efektívny výkon práva na dodatočné vyrovnanie sa zavádza aj informačný nárok pôvodcu (zamestnanca) na kontrolu účtovnej evidencie alebo inej dokumentácie zamestnávateľa v rozsahu potrebnom na zistenie dodatočného vyrovnania. Ak by v takomto prípade boli poskytnuté pôvodcovi informácie označené ako dôverné, bude zo zákona viazaný mlčanlivosťou voči tretím osobám.
Ďalšou novinkou v úprave práva na dodatočné vyrovnanie je zavedenie trojročného odkladu tak na uplatnenie nároku na dodatočné vyrovnanie, ako aj na uplatnenie spomínaného informačného nároku. Dĺžka tohto obdobia je primeraná na posúdenie reálneho prínosu zamestnaneckého vynálezu pre účely určenia výšky dodatočného vyrovnania, nakoľko spravidla po jeho uplynutí by už malo byť zrejmé, či a akým spôsobom je alebo bude zamestnanecký vynález chránený, a teda aká je patentová stratégia zamestnávateľa, ako aj či je alebo bude využívaný, či je alebo bude poskytnutý súhlas na jeho využívanie a pod.
Ak v dôsledku porušenia niektorej z povinností vyplývajúcich zo zamestnaneckého režimu pre ktoréhokoľvek z účastníkov tohto civilnoprávneho vzťahu (odsek 10), teda tak na strane pôvodcu, ako aj na strane zamestnávateľa, vznikne škoda alebo iná ujma, môže sa poškodený domáhať jej náhrady.
Precizuje sa úprava prevodu a prechodu práva na riešenie v § 12. V odseku 1 sa výslovne stanovuje výnimka v tom zmysle, že predmetom prevodu alebo prechodu práva na riešenie nie je právo na pôvodcovstvo, ktoré ostáva uvedenými úkonmi nedotknuté a späté s osobou pôvodcu. Vnútorné odkazy v odseku 1 zohľadňujú zmeny v § 10 a § 11. Vypustenie druhej vety v odseku 4 súvisí so systematicky a komplexne poňatou úpravou inštitútu prevodu a prechodu v § 21 a § 22, ktorá sa primerane vzťahuje aj na prevod, resp. prechod práv z prihlášky.
Patent, obdobne aj iné predmety priemyselného vlastníctva (ochranná známka, úžitkový vzor, dizajn), môže mať viacerých spolumajiteľov. Spolumajiteľský podiel sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi, ktorý sa stal spolumajiteľom alebo bol právny predchodcom spolumajiteľa. Toto pravidlo bolo upravené aj v platnom znení patentového zákona (pôvodne § 20 ods. 2), navrhuje sa len jeho formuláciu zjednodušiť (odsek 1). Vychádzajúc z dispozitívnej povahy právnej úpravy (§ 137 ods. Občianskeho zákonníka) sa spresňuje, že spolumajitelia sa môžu dohodnúť na odlišnom spôsobe využívania patentu.
Každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález chránený patentom ako celok, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Samostatne je každý spolumajiteľ aj aktívne legitimovaný konať v mene a na účet všetkých spolumajiteľov v prípade neoprávneného zásahu do výlučných práv a podať žalobu podľa Civilného sporového konania alebo - v prípade uplatnenia finančných nárokov - návrh podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Na udelenie licencie sa vždy vyžaduje súhlas všetkých spolumajiteľov, ak sa nedohodnú inak.
Ak spolumajiteľ zomrie alebo zanikne bez právneho nástupcu, alebo sa vzdá svojho spolumajiteľského podielu, jeho spolumajiteľský podiel prechádza na ostatných spolumajiteľov patentu v pomere zodpovedajúcom ich spolumajiteľským podielom. Tento osobitný prechod podielu na ostatných spolumajiteľov je upravený v platnom znení zákona o dizajnoch (§ 16 ods. Na právne vzťahy medzi spolumajiteľmi sa subsidiárne vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Pod pojmom „čiastočný prevod patentu“ (§ 21 ods. 1) sa rozumie prevod jedného alebo viacerých patentových nárokov, pričom aspoň jeden patentový nárok by zostal zachovaný v pôvodnom patente. Výsledkom by bolo, že by po takomto prevode vedľa seba existovali dva patenty, pôvodný a nový. S ohľadom na existujúcu zákonnú podmienku jednotnosti vynálezu (§ 37 ods. 3) a skutočnosť, že v prípadoch čiastočného prevodu patentu by bolo nevyhnutné následné posúdenia patentovateľnosti predmetu pôvodného a aj predmetu nového patentu, čiastočný prevod patentu sa zakazuje. Už podľa platnej úpravy bolo neprípustné čiastočné vzdanie sa patentu v zmysle § 30 ods.
Štandardizuje sa právna úprava prevodu patentu tak, aby bola konzistentná s právnou úpravou prevodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prevodu môže podať buď prevodca alebo nadobúdateľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nadobúdateľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prevodu (§ 21 ods. 4). Právna úprava prevodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prevod práv z prihlášky (§ 21 ods.
Štandardizuje sa právna úprava prechodu patentu (§ 22), aby bola konzistentná s právnou úpravou prechodu iných práv priemyselného vlastníctva (úžitkové vzory, dizajny a ochranné známky). Žiadosť o zápis prechodu môže podať buď pôvodný majiteľ alebo nový majiteľ. S výnimkou platenia udržiavacích poplatkov nový majiteľ môže vykonávať úkony voči úradu, teda najmä konať ako účastník konania, až po doručení žiadosti o zápis prechodu (§ 22 ods. 4). Právna úprava prechodu patentu sa primerane vzťahuje aj na prechod práv z prihlášky (§ 22 ods.
Právna úprava záložného práva k patentu (§ 23) sa zjednodušuje a zosúlaďuje (aj terminologicky) so všeobecnou úpravou záložného práva v Občianskom zákonníku (§ 151a a nasl.). v prípade neprípustnosti čiastočného prevodu patentu (§ 21 ods. 1). Žiadosť o zápis záložného práva môže podať aj záložný veriteľ, a nielen záložca, ako by vyplývalo z Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 1). Pokiaľ ide o zápis zmeny alebo zániku záložného práva k patentu, uplatňujú sa príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 151g ods. 2 a § 151md ods. 2 a 3). Novinkou je právna úprava záložného práva k prihláške (§ 23 ods. 4), ktorá v nadväznosti aj na možnosť zriadiť záložné právo k právu, resp. majetkovej hodnote, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, ako ustanovuje Občiansky zákonník (151d ods. 4), zavádza pravidlo zachovania zápisu záložného práva aj po udelení patentu alebo po úpravách či rozdelení prihlášky.
Zmeny sa dotýkajú aj úpravy licenčných vzťahov v oblasti priemyselného vlastníctva, ktorá je charakteristická subsidiárnou aplikáciou všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 508 a nasl.) s prednostnou aplikáciou osobitných ustanovení patentového zákona (§ 24). Dopĺňa sa rozlišovanie a definovanie výlučnej a nevýlučnej licencie, ako aj jednoznačná úprava aktívnej legitimácie nadobúdateľa licencie pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv majiteľa patentu. V záujme odstránenia pochybností sa spresňuje, že do registra sa zapisuje licencia a nie licenčná zmluva (§ 24 ods.
Majiteľ patentu môže udeliť licenčnou zmluvou výlučnú licenciu alebo nevýlučnú licenciu. Ak nie je v licenčnej zmluve výslovne dohodnuté, že majiteľ udelil výlučnú licenciu, zavádza sa nevyvrátiteľná domnienka, že udelil nevýlučnú licenciu. Vymedzenie výlučnej licencie zodpovedá autorskoprávnej výhradnej licencii (§ 70 ods. 2 autorského zákona). Aj v oblasti priemyselného vlastníctva sa teda zavádza pravidlo, že udelením výlučnej licencie sa majiteľ sám obmedzuje v ďalšom využívaní jej predmetu, čím dochádza k odklonu od všeobecného režimu Obchodného zákonníka (§ 511 ods. 1) a pod sankciou absolútnej neplatnosti je povinný zdržať sa udelenia ďalšej licencie tretej osobe.
Pre lepšiu ilustráciu uvádzame vzor zmluvy o prevode práva na riešenie:
uzatvorená podľa § 628 a násl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmluva“) medzi:
(Darca a Obdarovaný ďalej tiež spoločne ako „Zmluvné strany“ a každý jednotlivo ako „Zmluvná strana“)
Darca je výlučným vlastníkom hnuteľnej veci podľa ďalej uvedenej špecifikácie:
Darca týmto daruje Dar špecifikovaný v článku I tejto Zmluvy Obdarovanému a Obdarovaný Dar prijíma do svojho vlastníctva.
Darca vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom Daru a je oprávnený s Darom nakladať. Darca vyhlasuje, že mu nie je známa taká vada Daru, na ktorú by bol povinný Obdarovaného osobitne upozorniť. Darca vyhlasuje, že na Dare neviaznu žiadne dlhy, Dar nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, bremenami ani vadami v najširšom slova zmysle, ani žiadnymi právami tretích osôb. Darca vyhlasuje, že k Daru neboli zriadené žiadne predkupné práva, zabezpečovacie prevody práv, opcie, iné zmluvy o budúcej zmluve, nájomné alebo podnájomné zmluvy, iné práva užívania.
Obdarovaný vyhlasuje, že sa s Darom oboznámil a jeho stav mu je dobre známy.
V prípade, že sa niektoré z vyhlásení uvedených v článku III tejto Zmluvy zo strany Darcu ukáže ako nepravdivé, je Obdarovaný oprávnený od tejto Zmluvy odstúpiť. Odstúpenie je účinné dňom doručenia oznámenia Darcovi o tom, že Obdarovaný od Zmluvy odstupuje. Za doručenie sa považuje aj odmietnutie prevzatia a/alebo neprevzatie zásielky adresovanej druhej Zmluvnej strane na jej adresu a to ku dňu ukončenia odbernej lehoty zásielky.
Nebezpečenstvo škody na Dare prechádza z Darcu na Obdarovaného momentom uzavretia Zmluvy.
Táto Zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä ustanoveniami § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.