Tajomstvo Zmluvy o priateľstve z roku 1943: Kto stál za podpisom a aký bol jej dopad?

Československo-sovietska zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci, podpísaná v Moskve v decembri 1943, predstavuje významný, no zároveň kontroverzný moment v dejinách Československa. Uzavretie tejto zmluvy, ktorá predurčila povojnové smerovanie štátu, je dodnes predmetom diskusií a polemík medzi historikmi.

Edvard Beneš: Prezident v exile a architekt zmluvy

Edvard Beneš, prezident Československa v exile, zohral kľúčovú úlohu pri vzniku a podpise zmluvy. Po Mníchovskej dohode v roku 1938, ktorú sám prijal a ktorá znamenala rozpad Masarykovho Československa, hľadal Beneš nové geopolitické zabezpečenie pre svoju krajinu. Skúsenosť s Mníchovom, kde západné mocnosti zlyhali, ho presvedčila o potrebe orientácie na Sovietsky zväz.

Benešova motivácia: Medzi vierou a kalkuláciou

Dodnes nie je jednoznačne určené, či Benešova orientácia na Sovietsky zväz bola výsledkom naivnej viery v Stalinovu dôveryhodnosť, alebo racionálnej úvahy o mocenských pomeroch v Európe. Český historik Josef Kalvoda dokonca tvrdil, že Beneš sa podpisom zmluvy primkol k Sovietom, čím zaradil Československo medzi ich satelity a prispel k sovietizácii spoločnosti.

Na druhej strane, historik Vít Smetana poukazuje na to, že Benešovo rozhodnutie vychádzalo zo skúsenosti z Mníchova a z presvedčenia, že je potrebné hľadať iné geopolitické zabezpečenie v priestore medzi Nemeckom a Ruskom. Sovietsky zväz sa ako jediný štát protihitlerovskej koalície ochotný garantovať ČSR návrat k predmníchovským hraniciam.

Priebeh rokovaní v Moskve

Benešova návšteva Moskvy v decembri 1943, ktorá nasledovala po Teheránskej konferencii, mala na neho silný dojem. Bol prijatý s poctami ako hlava štátu a so Stalinom viedol rozsiahle rokovania. Podľa slov jeho osobného tajomníka Eduarda Táborského bol Beneš Stalinom doslova fascinovaný a vrátil sa z Kremľa v povznesenej nálade.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Výsledkom rokovaní bolo memorandum o vysťahovaní Nemcov a Maďarov z Československa, dohoda o potrestaní kolaborantov a otázky vojenskej a hospodárskej spolupráce. Beneš prijal myšlienku vlády Národného frontu s účasťou komunistov a presadzoval decentralizáciu verejnej správy, no zároveň bol proti samospráve Slovenska a zotrvával na pozíciách čechoslovakizmu.

Obsah zmluvy a jej dopad na Československo

Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Sovietskym zväzom pozostávala zo šiestich paragrafov a štyroch memoránd. Okrem záväzku vzájomnej pomoci vo vojne proti Nemecku a jeho spojencom obsahovala aj dohodu o tesnej a priateľskej spolupráci po vojne, založenej na zásadách nezasahovania do vnútorných záležitostí a vzájomného rešpektovania zvrchovanosti.

Vplyv na povojnový vývoj

Zmluva predurčila zahraničnopolitickú orientáciu a vnútornú politiku povojnového Československa. Vláda Národného frontu, vytvorená po oslobodení, zahŕňala komunistov, ktorí postupne získavali čoraz väčší vplyv. V roku 1948, po odmietnutí Marshallovho plánu na nátlak Moskvy, došlo k februárovému prevratu a nastoleniu komunistického režimu.

Slovenská národná rada a Vianočná dohoda

Podpísanie Zmluvy o priateľstve so Sovietskym zväzom malo vplyv aj na domáci odboj na Slovensku. V roku 1943 bola podpísaná Vianočná dohoda medzi komunistickými a nekomunistickými skupinami odboja, ktorá viedla k vytvoreniu Slovenskej národnej rady (SNR). Táto dohoda vyjadrila spoločný postoj k obnoveniu Československej republiky, ktorá mala byť postavená na princípe rovnosti slovenského a českého národa.

Prípravy na vojenský prevrat

Podľa memoárov Gustáva Husáka, Benešova exilová vláda v Londýne hovorila o vojenskom prevrate na Slovensku už v januári 1942. Beneš sa prikláňal k vojenskému prevratu na území Čiech, ale začiatkom roka 1943 bolo zrejmé, že front bude prechádzať územím Slovenska. Do príprav vojenského prevratu vstúpili komunisti a presadili myšlienku zjednotenia odbojových skupín pod názvom Slovenská národná rada (SNR).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Spor o vedenie odboja

Medzi Benešom a SNR nastal rozpor aj v tom, kto by mal organizovať vojenský prevrat na Slovensku. Benešova exilová vláda si v marci 1944 vybrala pplk. Jána Goliana, ktorý už v januári 1944 z pozície náčelníka štábu na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici okolo seba sústredil protiľudácky zmýšľajúcich dôstojníkov a vytváral predpoklady na organizáciu prevratu.

Slovenské národné povstanie

V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, ktorého cieľom bolo obnovenie Československa na čele s prezidentom Edvardom Benešom. Povstanie trvalo dva mesiace a skončilo porážkou povstaleckých vojsk. Stalo sa súčasťou Karpatsko-duklianskej operácie, v ktorej spojenecké vojská čelili sile až 100 tisíc vojakov nemeckej a maďarskej armády.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #priateľstve #1943 #kto #podpísal