
Tento článok sa zaoberá problematikou zmluvy o vytvorení loga, ktorá je dôležitým právnym nástrojom pre zabezpečenie práv a povinností medzi objednávateľom a autorom diela. Zameriava sa na rôzne aspekty tejto zmluvy, vrátane jej podstatných náležitostí, typov a daňových dôsledkov.
Zmluva o vytvorení loga je špecifickým typom zmluvy o dielo, ktorej predmetom je vytvorenie grafického diela - loga. Logo je dôležitým prvkom identity spoločnosti alebo produktu a jeho vytvorenie si vyžaduje odborné znalosti a tvorivý prístup. Zmluva o vytvorení loga upravuje vzťah medzi objednávateľom, ktorý si logo objednáva, a autorom, ktorý logo vytvára.
Zmluva o vytvorení loga sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 631 až § 643 zákona č. 40/1964 Zb.) a Autorského zákona (§ 65 - 81 a § 91 zákona č. 185/2015 Z. z.). Autorský zákon upravuje práva autora k vytvorenému dielu, vrátane práva na ochranu autorstva a práva na odmenu za použitie diela.
Podľa § 91 Autorského zákona je možné uzatvoriť zmluvu o vytvorení diela na objednávku. V tomto prípade autor vytvára dielo na základe zmluvy s objednávateľom a udeľuje mu súhlas na použitie diela na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak.
Zmluva o vytvorení loga by mala obsahovať nasledovné podstatné náležitosti:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Okrem podstatných náležitostí by zmluva o vytvorení loga mala obsahovať aj ďalšie dôležité ustanovenia, ktoré upravujú práva a povinnosti zmluvných strán:
Existuje viacero typov zmlúv o dielo, ktoré sa líšia v závislosti od predmetu a rozsahu prác. Pre dlhodobú alebo opakovanú spoluprácu pri tvorbe log je ideálna rámcová zmluva o dielo.
Rámcová zmluva o dielo je dokument, ktorý upravuje dlhodobú alebo opakovanú spoluprácu pri výrobe, úprave či zhotovení rôznych diel. Je ideálnym riešením pre prípady, keď sa diela budú vytvárať postupne, podľa potrieb objednávateľa, a nie jednorazovo. Rámcová zmluva o dielo vytvára právny rámec, v ktorom sa neskôr uzatvárajú jednotlivé objednávky. Tie určujú špecifikáciu konkrétneho diela, termín dodania, cenu a ďalšie podmienky. Tento typ zmluvy je vhodný pre všetky situácie, keď objednávateľ potrebuje rôzne diela dlhodobo alebo opakovane. Tým, že je zmluva rámcová, nemusí presne určovať všetky detaily diela vopred. Rámcová zmluva o dielo predstavuje ideálny právny nástroj pre dlhodobé alebo opakované vytváranie diel. Umožňuje efektívne nastaviť podmienky spolupráce, poskytuje flexibilitu a chráni obe strany.
Súčasťou zmluvy o vytvorení loga je aj dohoda o licenčnej zmluve, ktorou autor prenecháva objednávateľovi právo (licenciu) jeho dielo ďalej používať na rôzne účely. Licenčná zmluva definuje rozsah práv, ktoré objednávateľ získava k vytvorenému logu.
Objednávateľ je oprávnený použiť logo na všetky spôsoby použitia diela známe v čase uzavretia zmluvy, najmä, avšak nielen, na spôsoby použitia podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona, ako aj spôsobmi ktoré nie sú v tomto ustanovení výslovne uvedené. Pre zamedzenie akýchkoľvek pochybností, objednávateľ je oprávnený najmä, ale nielen na nasledovné použitie a využitie diela:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Autor sa zaväzuje neudeliť tretej osobe licenciu na použitie diela spôsobmi a v rozsahu upravenými v tejto zmluve, a je povinný sám sa zdržiavať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu podľa tejto zmluvy objednávateľovi. Objednávateľ je povinný pri použití diela uvádzať meno autora diela. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený poskytnúť tretej osobe alebo tretím osobám súhlas na použitie diela v rozsahu poskytnutej licencie (sublicencie) alebo v časti tohto rozsahu, pričom nie je povinný informovať o tejto skutočnosti autora. Dohoda o licenčnej zmluve sa uzatvára bez časového obmedzenia.
Príjmy z použitia diela (autorské odmeny) podliehajú dani z príjmov.
Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov. Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp.
Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.
Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
a) predovšetkým nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa - ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič. b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. Aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť.
Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. A to aj od r. 2020, odkedy vybraní podnikatelia (fyzické osoby s aktívnymi príjmami) a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne zdaňujú svoj základ dane sadzbou 15%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie resp.
V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali.
Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny.
Vzor zmluvy o vytvorení loga by mal obsahovať všetky vyššie uvedené náležitosti a ustanovenia. Je dôležité, aby bol vzor prispôsobený konkrétnym potrebám a požiadavkám zmluvných strán.
uzatvorená v zmysle § 65 - 81 a § 91 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon a § 631 - 643 Občianskeho zákonníka