Zmluva o úhrade faktúry na cudzí účet: Vzor, účtovanie a daňové aspekty

Tento článok sa zameriava na problematiku zmlúv o úhrade faktúry na cudzí účet, ich účtovné a daňové aspekty, ako aj súvisiace licenčné a majetkové práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre podnikateľov a účtovné jednotky, ktoré sa s touto problematikou stretávajú.

Úvod do problematiky licencií a nehmotného majetku

V účtovných jednotkách sa často stretávame s otázkami, ako správne zaúčtovať rôzne licencie za použitie alebo za právo na použitie počítačového programu, informačného systému alebo priemyselného vlastníctva a podobne. Softvér, rôzne licenčné zmluvy za použitie autorského a priemyselného práva a iné oceniteľné práva predstavujú z účtovného a daňového hľadiska nehmotný majetok, to je majetok, ktorý nemá fyzickú podstatu. Predpokladom nehmotného majetku z účtovného a daňového pohľadu je vznik majetkového práva alebo užívacieho práva, alebo práva na užívanie tzv. duševného vlastníctva. Takýto majetok predstavujú počítačové programy a bázy dát, vedecké diela, vynálezy, priemyselné vzory a modely, obchodné známky a iné. ostatné práva, ktoré sú príbuzné priemyselným právam, ktoré môžu, ale aj nemusia mať zabezpečenú ochranu osobitným právnym predpisom, napr.

Definícia licencie a licenčnej zmluvy

Pojem licencia môžeme definovať ako označenie pre práva a povinnosti vyplývajúce z licenčnej zmluvy. Poskytovateľ licencie môže byť osoba právnická alebo fyzická, ktorá vlastní alebo má právo disponovať určitými vlastnosťami a právami, za protihodnotu tieto znalosti a práva poskytuje dočasne nadobúdateľovi licencie, ktorým je druhá zmluvná strana. Licenčnú zmluvu na predmety priemyselného vlastníctva upravujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v § 508 až § 515. Aj po vymedzení jednotlivých pojmov je v praxi často zložité určiť spôsob účtovania licencie. Je veľmi dôležité poznať právne podmienky nadobudnutia licencie, t. j. zmluvné podmienky, na základe ktorých došlo k zakúpeniu licencie.

Druhy prevodu práv k licenciám

Existujú rôzne druhy prevodu práv k licenciám, ktoré majú vplyv na účtovanie:

  • Úplný prevod práv: Podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získa majetkové aj dispozičné práva k licenciám, čím poskytovateľ stráca právo na jeho používanie, právo udeliť tretej osobe právo na jeho využívanie a pod. Ak podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získa majetkové aj dispozičné práva k licenciám, v tomto prípade dochádza k predaju duševného vlastníctva zo strany vlastníka. Táto transakcia, pri ktorej dochádza k úplnému prevodu práv priemyselného a duševného vlastníctva, sa považuje za predaj majetku zo strany vlastníka a za obstaranie (nadobudnutie) majetku zo strany podnikateľského subjektu.
  • Obmedzený prevod práv: Ak podnikateľský subjekt ako nadobúdateľ získa právo na použitie alebo povolenie na výkon práv za určitých podmienok, ktoré sú zmluvne presne špecifikované, úhrady za zakúpenie takejto licencie, t. j. V tomto prípade ide teda o obmedzený prevod práv, keď nadobúdateľ - kupujúci, má právo softvér používať, ale nie šíriť ho ďalej.

Softvér ako nehmotný majetok

Softvér (počítačový program) predstavuje súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači, príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom alebo v strojovom kóde. Softvér sa môže prenášať prostredníctvom rôznych médií, môže byť štandardizovaný so širokou škálou aplikácií alebo môže byť vytvorený pre individuálnych užívateľov. Môže sa prenášať ako zabudovaná nedeliteľná časť počítačového príslušenstva alebo v oddelenej nezávislej forme vhodnej pre použitie na rôznych druhoch hardvéru. Softvér môže byť bezplatný a platený.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Oceniteľné práva v účtovníctve

Ako oceniteľné práva sa v účtovníctve účtujú výrobno-technické poznatky (know-how), licencie, užívacie práva, právo prechodu cez pozemok, vydavateľské práva, vydavateľské tituly, autorské práva, dovozné kvóty a vývozné kvóty, obchodné značky, ochranné známky, receptúry, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu napríklad kúpou, výmenou a nepeňažným vkladom.

  • Výrobno-technické poznatky (know-how): Predstavujú technické, výrobné, vedecké alebo obchodné informácie využívané pre priemyselnú výrobu alebo pre zvládnutie priemyselného, obchodného alebo obdobného procesu.
  • Licencia: Umožňuje výkon práva priemyselného a iného duševného vlastníctva inými osobami ako tými, ktorým tieto práva prináležia ako vlastníkom.
  • Ďalšie predmety priemyselných práv: Ide o všetky tie práva, ktoré sú chránené zákonmi na ochranu priemyselného vlastníctva, napríklad vynálezy, priemyselné vzory, zlepšovacie návrhy, ochranné známky a podobne.

Dlhodobý nehmotný majetok

Zákon o účtovníctve a ani Postupy účtovania v PÚ sumu pre zaradenie nehmotného majetku do dlhodobého majetku nestanovujú, vo svojich ustanoveniach odkazujú na zákon o dani z príjmov. Ak obstarávacia cena dlhodobého nehmotného majetku je vyššia ako 2 400 €, musí účtovná jednotka o takomto majetku účtovať ako o dlhodobom majetku. Ako dlhodobý nehmotný majetok sa môže účtovať aj drobný nehmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná alebo je nižšie ako 2 400 € a súčasne jeho doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Podľa § 33 Postupov účtovania v PÚ sa o dlhodobom nehmotnom majetku účtuje v účtovej skupine 01 - Dlhodobý nehmotný majetok. Dlhodobý nehmotný majetok sa podľa § 37 ods.

Pre daňové účely je definovaný nehmotný majetok v § 22 ods. 7 zákona o dani z príjmov. Nehmotným majetkom sú práva priemyselného vlastníctva, autorské práva alebo práva príbuzné autorskému právu, vrátane počítačových programov a databáz, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 2 400 € a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok.

Dodanie softvéru a DPH

Dodávky štandardných programových balíkov sú dodávkou tovaru. Miesto dodania sa určí podľa § 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). V prípade, že ide o zásielkový predaj (ak ide o predaj tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu v prospech osoby, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 6 ods. Dodávka softvéru vyvinutého na objednávku zákazníka sa považuje za dodanie služby. Spoločnosť, platiteľ DPH, zakúpila počítačový program z Nemecka. Firma dodávajúca program je registrovaná pre DPH v Nemecku. Obstaraný softvér je určený pre širokú verejnosť. Po jeho objednaní prišla faktúra s licenčným číslom. Žiadna fyzická dodávka nebola dodaná. V zmysle zmluvných podmienok nadobúdateľ získaval právo používať produkt na neobmedzenú dobu.

  • Miesto dodania služby: V danom prípade je miestom dodania služby Slovenská republika. Príjemca služby je povinný prijatú službu zdaniť v zmysle § 69 ods.

Oceňovanie nehmotného majetku

Podľa § 25 zákona o účtovníctve sa dlhodobý nehmotný majetok obstaraný kúpou oceňuje obstarávacou cenou. Obstarávacou cenou sa rozumie cena, za ktorú sa majetok skutočne obstaral, vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním (napr. Vlastnými nákladmi sa ocení nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou. Ocenenie vlastnými nákladmi pri nehmotnom majetku sú priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť a nepriame náklady, ktoré sa vzťahujú na výrobu alebo inú činnosť.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

  • Príklad: Účtovná jednotka obstarala kúpou účtovný softvér za dohodnutú platbu 3 600 €.

Odpisovanie nehmotného majetku

V zmysle § 24 ods. 7 zákona o dani z príjmov môže nehmotný majetok okrem vlastníka odpisovať aj daňovník, ktorý k nemu nadobudol právo užívania za odplatu. Uvedený softvér však nemôže byť súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia. V prípade, ak dôjde k vytvoreniu softvéru vlastnou činnosťou, daňovník disponuje k takému nehmotnému majetku všetkými vlastníckymi právami. To znamená, že môže ďalším subjektom poskytnúť na základe zmluvne dohodnutých podmienok právo na používanie takéhoto softvéru. Ak bol softvér zhotovený na objednávku objednávateľa (tzv. softvér na zákazku), ktorý zhotoviteľ na základe zákazky predá so všetkými právami novému subjektu, ktorý získa vlastnícke právo k softvéru vrátane práva obchodovať s ním (t. j. udeľovať licencie) alebo ho šíriť iným spôsobom, v takomto prípade by išlo o úplný prevod vlastníckeho práva zo zhotoviteľa na objednávateľa.

Softvér, ktorého ocenenie je vyššie ako 2 400 € a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok, sa zaraďuje a účtuje sa o ňom ako o dlhodobom nehmotnom majetku. Podľa § 34 Postupov účtovania v PÚ sa obstaranie dlhodobého nehmotného majetku, ktorým sú oceniteľné práva, do času jeho uvedenia do užívania účtuje na účte 041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku.

  • Príklad: Spoločnosť zakúpila počítačový program na riadenie podniku, tento bol kúpený samostatne, jeho cena bola 4 600 €.
  • Príklad: Podnikateľ zakúpil počítačový program, ktorý spĺňal všetky podmienky pre jeho zaúčtovanie ako dlhodobého nehmotného majetku. Dodávateľovi počítačového programu uhradil preddavok vo výške 30 % z obstarávacej ceny.

Príklady účtovania softvéru

  1. Firma vyhotovila vo vlastnej réžii softvér určený na sledovanie skladových zásob (hodnota softvéru je 3 000 €.
  2. Podnikateľ zakúpil softvér, ktorého ocenenie bolo 1 000 €. Pretože v tomto prípade je obstarávacia cena nižšia ako 2 400 €, môže sa účtovná jednotka rozhodnúť pre postupné odpisovanie počas doby použiteľnosti tohto softvéru podľa § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov, s nadväzujúcim § 28 ods.
  3. Účtovná jednotka obstarala nový počítač za 720 € a k nemu základné programové vybavenie (softvér) Windows za 340 €.
  4. Spoločnosť obstaralana základe riadne uzatvorenej licenčnej zmluvy licenciu v obstarávacej cene 136 000 €, doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
  5. Spoločnosť zakúpila od autora vydavateľské práva na jeho literárne dielo chránené autorským zákonom v hodnote 5 000 € na obdobie 5 rokov.
  6. Spoločnosť obstarala od predchádzajúceho vlastníka časť výrobného areálu, prevádzky pekárne. Súčasne sa predávajúci a kupujúci v súlade s § 151n a § 151p Občianskeho zákonníka písomne dohodli na zriadení vecného bremena - práva prechodu cez pozemok predávajúceho v prospech kupujúceho.
  7. Účtovná jednotka sa rozhodla odkúpiť od inej účtovnej jednotky prevádzkovaný internetový obchod na predaj náhradných dielov na úžitkové automobily vybranej značky. Účtovná jednotka účtovala odkúpenie domény ako výdaj za obstaranie dlhodobého nehmotného majetku - obstaranie oceniteľného práva, vzhľadom na to, že obstarávacia cena domény je vyššia ako 2 400 € a dobu používania predpokladá dlhšiu ako jeden rok.

Upgrade a update softvéru

V spojitosti so softvérom sú často používané pojmy upgrade a update softvéru.

  • Upgrade softvéru: Vykonanie takých zmien softvéru, ktoré prinášajú jeho kvalitatívne zmeny, napr. rozšírenie a zavedenie nových funkcií do existujúceho softvéru, nové verzie softvéru (tzv. vyššia verzia). Tieto zmeny buď rozširujú využitie softvéru, alebo zdokonaľujú pôvodný softvér. Ak takéto výdaje presahujú sumu 1 700 € v úhrne za účtovné obdobie, posudzujú sa ako technické zhodnotenie nehmotného majetku v súlade s § 21 ods.
  • Update softvéru: Vykonanie takých úprav softvéru, ktoré znamenajú odstránenie drobných nedokonalostí alebo aktualizáciu dát, ktoré tento softvér obsahuje. Ide najmä o reakciu na zmenu zákonov, ekonomických a právnych podmienok, t. j. Takéto zásahy neprinášajú kvalitatívne zmeny softvéru, nerozširujú ho ani technicky nemodernizujú a nezdokonaľujú.

Servis a opravy zahŕňajú práce na oprave, úprave softvéru, urobenie importov, exportov.

  • Príklad: Účtovná jednotka obstarala v roku nový softvér. Spoločnosť používa na spracovanie miezd softvér. V dôsledku zmeny zákona o dani z príjmov došlo k zmene konštánt pri výpočte miezd. V nadväznosti na túto zmenu zákona softvérová spoločnosť vykonala aktualizáciu softvéru na spracovanie miezd.
  • Príklad: Podnikateľ si zabezpečil vo vlastnej réžii modernizáciu softvéru riadenia výroby.
  • Príklad: Podnikateľ zabezpečil prostredníctvom dodávateľskej firmy modernizáciu softvéru, cena modernizácie bola 1 500 €.

Účtovné odpisovanie nehmotného majetku

Účtovné odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku upravuje § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve a následne § 20 Postupov účtovania v PÚ. Softvér ako nehmotný majetok sa odpisuje do výšky vstupnej ceny (§ 25 zákona o dani z príjmov). Postupy účtovania ani zákon o dani z príjmov neurčujú počet rokov odpisovania. Pri odpisovaní nehmotného majetku si účtovná jednotka vo svojich interných smerniciach určí dobu odpisovania a metódu odpisovania (časový alebo výkonový odpis) tohto majetku. V prípade, že obstarávacia cena softvéru je nižšia ako 2 400 €, je možné internou smernicou určiť, že ho účtuje priamo do spotreby, t. j. Technické zhodnotenie softvéru sa odpíše takým spôsobom ako softvér, ku ktorému sa vzťahuje. Nehmotný majetok charakteru softvérov sa odpisuje s prihliadnutím na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania, t. j.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Vyššie uvedené ustanovenia Postupov účtovania a zákona o účtovníctve umožňujú účtovnej jednotke využiť aj odpisovanie nehmotného majetku na daňovú optimalizáciu. Odpisovanie oceniteľných práv zaradených do dlhodobého nehmotného majetku upravuje § 28 ods. 4 zákona o účtovníctve a následne § 20 Postupov účtovania v PÚ. Zákon o účtovníctve ani Postupy účtovania v PÚ nestanovujú žiadnu dobu odpisovania oceniteľných práv, stanovenie jej dĺžky je výlučne na rozhodnutí daňovníka. Nehmotný majetok charakteru oceniteľných práv sa odpisuje s prihliadnutím na dobu trvania licenčnej zmluvy, dobu trvania vydavateľskej zmluvy, očakávané úžitky z týchto zmlúv. Aj v prípade, že ide o získané oceniteľné právo na neobmedzenú dobu, účtovná jednotka musí stanoviť dobu odpisovania (napr.

  • Príklad: Spoločnosť obstarala a zaradila do užívania v septembri softvér, ktorý predpokladá používať 5 rokov, čo je 60 mesiacov. Vypočítané účtovné odpisy sú súčasne aj daňovými odpismi, v zmysle § 22 ods.

Daňová optimalizácia a doba odpisovania

Konateľ spoločnosti sa rozhoduje o dobe účtovného odpisovania nehmotného majetku. Vzhľadom na očakávaný výsledok hospodárenia v najbližších rokoch sa konateľ rozhodol odpísať výdavky na obstaranie softvéru v priebehu troch rokov, t. j. Pri prvej alternatíve uplatní daňovník celý odpis v prvých troch rokoch. V druhej alternatíve odpisuje zriaďovacie výdavky až 5 rokov. V jednotlivom celom účtovnom období si daňovník pri prvej alternatíve uplatní do daňových nákladov dvojnásobok sumy odpisu ako pri druhej alternatíve.

  • Príklad: Spoločnosť obstarala a zaradila do užívania v októbri licenciu na výrobu špeciálneho granulovaného krmiva pre mačky. Spoločnosť predpokladá vyrábať výrobok 5 rokov, čo je 60 mesiacov. Vypočítané účtovné odpisy sú súčasne aj daňovými odpismi, v zmysle § 22 ods.
  • Príklad: Spoločnosť obstarala a zaradila do užívania v máji licenciu na výrobu špeciálnych obrábacích strojov v hodnote 100 000 €. Vypočítané účtovné odpisy sú súčasne aj daňovými odpismi, v zmysle § 22 ods.
  • Príklad: Spoločnosť obstarala vecné bremeno - právo prechodu cez pozemok. Cena vecného bremena bola dohodnutá vo výške 12 000 €. Vzhľadom na časovo neobmedzené trvanie vecného…

Osobitné úpravy uplatňovania dane z pridanej hodnoty (DPH)

V zložitom európskom legislatívnom prostredí často nestačí naťukať odpočítavanú DPH-čku z dokladu do účtovného softvéru ako ťukajúci živý stroj - takého človeka tak či tak čoskoro nahradí stroj resp. algoritmus, presnejšie “machine learning”. Pri každom jednom doklade či položke je skôr namieste pýtať sa: má táto konkrétna firma právo na odpočítanie DPH práve z tohto dokladu? “Možný odpočet” resp. odpočítanie DPH predsa závisí od biznismodelu či rôznych parametrov odberateľa. A hlavne od x pravidiel v zákone o DPH. Situácií, kedy podnikateľ nemá právo na odpočítanie vstupnej DPH-čky v plnej miere či vôbec, je totiž dosť. A to nie na všetky “oslobodené dodávky”.

  • Oslobodené dodávky s právom na odpočítanie DPH: Takým je napr. intrakomunitárne dodanie tovaru s prepravou či odoslaním odberateľovi do inej krajiny EÚ, a to odberateľovi s prideleným IČ DPH. Slovenský dodávateľ ho síce “oslobodí”, no DPH sa principiálne predsa len platí - na strane odberateľa, ale predsa. A práve preto má slovenský dodávateľ právo na odpočítanie DPH zo súvisiacich vstupov - tj z nákupnej ceny tovaru, prepravy a všetkého súvisiaceho, čo do svojho obchodu preukázateľne vložil. Za rovnakých podmienok si platiteľ DPH môže odpočítať DPH-čku z nákupu tovaru, ktorý následne “mimoeurópsky” dodal odberateľovi so sídlom mimo EÚ resp.
  • Oslobodené dodávky bez práva na odpočítanie DPH: Takým je v podnikateľskej praxi najmä prenájom bytov, apartmánov a rodinných domov. DPH sa na výstupe neuplatňuje bez ohľadu na postavenie odberateľa a dodávateľ nemá právo voľby, či výstupnú DPH-čku uplatní alebo nie - na rozdiel od prenájmu iných priestorov. Tým pádom nemôže si žiadnym spôsobom ani odpočítať vstupnú DPH.
  • Kombinácia plnení s DPH a bez DPH: Ak podnikateľ dodáva na výstupe iba plnenia oslobodené od DPH bez práva na odpočítanie DPH, so vstupnou DPH síce nič nenarobí, no aspoň to má relatívne jednoduché. Zložitejšou situáciou je, ak dodáva plnenia oslobodené bez práva na odpočítanie DPH a zároveň plnenia DPH-čke podliehajúce s právom na odpočítanie DPH a navyše k tomu nakupuje na vstupe tovary a služby, ktoré používa na obe obchody. Presnejšie: uvedené pravidlo sa týka len nákupu služieb či neodpisovaného majetku a nehnuteľností.
  • Podnikateľské a nepodnikateľské účely: odpočítať DPH čiastočne v rozsahu použitia na podnikateľské účely - čo je vlastne ideálne, keďže zo súvisiacich služieb a neodpisovaného majetku (napr. umývanie, servis, príslušenstvo auta) si DPH môže odpočítať len v pomere zodpovedajúcom skutočnému podnikateľskému využitiu. A práve ten “pomer” je - paradoxne - akýmsi trestom pre podnikateľa za jeho ukrátenie sa na odpočívanej DPH-čke. Pomer medzi podnikateľským a nepodnikateľským využitím si totiž podnikateľ musí stanoviť/namerať sám. Zákon o DPH dosť nešťastne určuje, že musí ísť o presne stanovený pomer na základe presného merania - urči sa napr. “podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie”.
  • Nákup bez DPH z Alzy: Uvedené pravidlo nemožnosti odpočítať DPH zo vstupov použitých na súkromné účely platí aj pri chytákoch, akým je napr. “nákup bez DPH” z Alzy.
  • Reklamné predmety a iné bezodplatné dodania: reklamné predmety a iné podobné bezodplatné dodania na obchodné účely, ak cena je max.
  • Použitie neodpisovaného majetku: použitie neodpisovaného majetku (doba použitia nad 1 rok, suma max. 1 700 EUR), pri ktorom podnikateľ odpočítal vstupnú DPH-čku iba v rozsahu podnikateľského použitia, tj čiastočne. Počítače, lacnejšie automobily, telefón.
  • Spotreba služieb: spotreba služieb, pri ktorých podnikateľ odpočítal vstupnú DPH-čku iba v rozsahu podnikateľského použitia, tj čiastočne. Teda pestro kombinované. A nejde o nič zriedkavé. Napr. eseročka poskytujúca IT služby (neoslobodené) a služby prenájmu bytov (oslobodené) zároveň, ktorá na vstupe obstarala osobný automobil (podnikateľské využitie), na ktorom bude jazdiť spoločník aj po manželku (nepodnikateľské využitie).
  • Zamestnanecké benefity: Áno, fľašky, káva, bonbóny či napr. večierky … pre zamestnancov, súčasných či potenciálnych klientov. Výnimkou môžu byť už spomenuté reklamné predmety či obchodné vzorky. Reklamné predmety nemusia mať byť podľa zákona o DPH - a dokonca ani podľa zákona o dani z príjmov na účely daňového výdavku - označené firemným logom ani ničím podobným, ale… ošetriť ich niečím, čo súvisí s firmou, je vlastne ideálne.
  • Úhrady v mene a na cudzí účet: 6 DPH z tzv. Teda zaplatených nie vo vlastnom mene a na cudzí účet - aj keď boli neskôr refakturované - ale v cudzom mene na cudzí účet, tj na účet zákazníka.

DPH pri zrušení registrácie za platiteľa DPH

Platiteľ DPH je po zrušení registrácie za platiteľa DPH v poslednom zdaňovacom období povinný vypočítať a vykázať (prípadne odviesť) DPH-čku z niektorých nespotrebovaných vstupov.

  • Odpisovaný majetok: odpisovaného majetku - a to z daňovej zostatkovej ceny k 31.12 predchádzajúceho kalendárneho roka. Pozor: na účely tohto výpočtu je podstatná daňová zostatková cena podľa zákona o dani z príjmov a to ku koncu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na účely dane z príjmov (kalendárneho alebo prípadne hospodárskeho roka).
  • Neodpisovaný majetok: a pozor, aj z neodpisovaného majetku - čisto na účely výpočtu tejto výstupnej DPH-čky sa od r. 2020 fiktívne odpisuje aj daňovo neodpisovaný majetok (doba použitia nad 1 rok, suma max. 1 700 EUR). Čiže na účely dane z príjmov vopcháte predmetný majetok priamo do spotreby v roku nákupu, na účely DPH-čky však 4+ rokov fiktívne vypočítavate daňové odpisy, akoby ten počítač, telefón, tablet či stôl v rokovačke odpisovaným bol.
  • Preddavky: Pri zaplatení preddavku ešte pred samotným dodaním tovaru či služby je totiž dodávateľ povinný odviesť zo zinkasovanej sumy DPH-čku. A odberateľ si ju zas vie odpočítať.

Odpočítavanie DPH

Slovenský platiteľ neodpočítava DPH-čku len z - pomerne jednoduchého - nákupu za cenu vrátane DPH od iného slovenského platiteľa DPH. Tj kupujem ceruzku, počítač či automobil a na faktúre je napr. Právo na odpočítanie vstupnej DPH má aj v prípade vstupov, ktoré nakúpil bez DPH a výstupnú DPH-čku uplatnil namiesto dodávateľa formou samozdanenia on, odberateľ.

  • Nadobudnutie tovaru z inej krajiny EÚ: nadobudnutie tovaru z inej krajiny EÚ - ktoré teda dodávateľ z inej krajiny na základe oznámenia slovenského IČ DPH zo strany slovenského odberateľa a (ideálne) po potvrdení prepravy na Slovensko oslobodil.
  • Nákup služby od dodávateľa zo zahraničia: nákup služby od dodávateľa z inej európskej či mimoeurópskej krajiny, ktorej miesto dodania sa podľa základného i niektorého z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služby nachádza v SR. Za službu sa okrem iného na účely DPH považujú aj digitálne produkty, tj online kurzy, predplatné online softvéru či akýkoľvek iný nehmotný obsah.
  • Nákup tovaru od zahraničnej firmy v SR: nákup tovaru od zahraničnej firmy z predajne/skladu v SR.
  • Samozdanenie vybraných tovarov a služieb: nákup vybraných tovarov a služieb od slovenského dodávateľa-platiteľa DPH, pri ktorom sa povinne uplatňuje princíp tuzemského samozdanenia.

Prenos daňovej povinnosti

Na väčšinu obchodov medzi zahraničným a slovenským platiteľom DPH sa uplatňuje mechanizmus prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Tj faktúra bez DPH a DPH-čka formou samozdanenia až v SR. Ak však dodávateľ omylom či z neznalosti fakturuje plnenie za cenu vrátane DPH, túto DPH-čku si slovenský odberateľ nemôže ani odpočítať v slovenskom daňovom priznaní k DPH ani žiadať o jej vrátenie daniarov predmetnej krajiny.

  • Miesto dodania v zahraničí: vybrané plnenia však majú miesto dodania v krajine dodávateľa, tj v zahraničí. Napr. pohonné hmoty v zahraničí nielen nakúpené, ale aj spotrebované. A niektoré vybrané služby s miestom dodania určeným podľa niektorého z osobitných pravidiel určenia miesta dodania služby: napr. služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť umiestnenú v zahraničí či napr. verejné konferencie a školenia. Tieto plnenia predáva zahraničný dodávateľ za cenu vrátane miestnej DPH. Túto DPH-čku si slovenský platiteľ - za splnenia podmienok pre odpočítanie DPH ako aj podmienok zahraničnej krajiny - môže žiadať skrze mechanizmus vrátenia DPH.

tags: #zmluva #o #uhrade #faktúry #na #cudzí