Zmluva o úprave hranice: Sprievodca susedskými vzťahmi a pozemkovými úpravami

V súčasnosti sa opäť dostáva do popredia téma úpravy susedských vzťahov, ktoré sú ovplyvnené aktuálnymi spoločenskými zmenami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku susedských vzťahov, ich právnu úpravu a možnosti riešenia sporov, vrátane využitia zmluvy o úprave hranice.

Susedské vzťahy a ich právny rámec

Susedské vzťahy sú právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi (nájomníkmi) susediacich nehnuteľností. Každý vlastník má podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov.

Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozprov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s tymito zásadami.

Zásady súkromného práva a dobré mravy

Zákon v určitých situáciách susedských vzťahov presne nedefinuje, kedy je správanie jedného zo susedov aprobované a kedy nie je. Uplatňovanie a posúdenie susedských vzťahov je potrebné vždy vykladať v súlade so zásadou ekvity (dobré mravy). Vzájomné konanie alebo opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv. Táto zásada určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje, alebo je ťažké ich zistiť. Obidve zásady môžeme nájsť vyjadrené v § 3 ods.

Imisie a ich vplyv na susedské vzťahy

Je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie, úplnú izoláciu výkonu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Vlastník môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti presiahnuť určitú mieru svojho správania a tým zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám t.j. zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka. Tento zásah je neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o povolenie, ktoré vyplýva zo zmluvy, úradneho rozhodnutia a zo zákona. K neoprávnenému zásahu môže dôjsť aj prekročením oprávnenia vyplývajúceho z určitého povolenia (napr. Podľa § 127 OZ ods. Otázka zásahu je otázka objektívna. Z ustanovenia § 127 OZ nemožno vôbec vyvodiť, že na ochranu podľa tohto paragrafu by bolo treba, aby zásah vyplýval zo spojenia so subjektívnou stránkou, zo zavinenia, nech by išlo o zavinenie akéhokoľvek typu. Pretože sa však ochrana poskytuje proti tomu, kto zásah urobil, musí ísť o zásah vyplývajúci z ľudskej činnosti, aj keby bola v pozadí len sprostredkovane a príp.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Neoprávnenosť zásahu je poďla vyššie uvedeného § 127 ods. 1 OZ vyjadrená generálnou klauzulou - vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohorozoval výkon jeho práv. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, práve tak ako vážne ohrozenie výkonu práva podľa § 127 ods. 1 OZ musí byť hodnotená so zreteľom na všetky okolnosti prípadu z objektívnych hľadísk. Objektívne hľadisko je potrebné vždy skúmať porovnaním k podobným pomerom v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ treba pojem "nad mieru primeranú pomerom" vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiadúcim pomerom. Miera primeraná pomerom sa bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, prípadne samotách a pod. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu. Vzhľadom k tomu je potrebné zvážiť aká je v danej lokalite s prihliadnutím iných obdobných lokalít ( napr. či sa jedná o mesto, dedinu alebo pozemky slúžiace poľnohospodárstvu a pod.) primeraná miera konkrétnych imisií.

Výkon vlastníckeho práva jedného vlastníka môže však dosiahnuť takú intenzitu, ktorá predstavuje vážne ohrozenie výkonu práv druhého vlastníka. Neoprávnený zásah jedného z vlastníkov susediacich nehnuteľností do práv vlastníka inej nehnuteľnosti musí spĺňať jednu z dvoch skutkových podstát vyjadrených v § 127 ods. 1 prvá veta OZ. Ochrana sa poskytuje len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohorzujú výkon jeho práv. Pokiaľ sa zistí, že ide o neopodstatnené zásahy, t. j.

Vzájomnosť a ochrana práv v susedských vzťahoch

Ako bolo už vyššie uvedené susedské vzťahy sú vzťahy vzájomné. K obťažovaniu alebo obmedzovaniu výkonu práv druhého vlastníka môže dochádzať vzájomne. Často sa stáva, že obmedzovaný vlastník má určitú spoluvinu na konaní druhého vlastníka, ktorým ho obťažuje. Vzťahy medzi susedmi sa môžu vyostriť do otvoreného konfliktu, kedy si robia vzájomné naschvály a pod. Preto je v právnej úprave susedských vzťahov premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv vlastníka druhej veci. Z tohto hľadiska práva a povinnosti všetkých zúčastnených subjektov susedských vzťahov sú rovnaké. Podľa § 127 OZ ods. 1 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.

Občiansky zákonník exemplifikatívne vymedzuje povinnosti, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Tento výpočet nie je definitívny, ale zahŕňa skoro všetky situácie, ktoré v súčasnosti môžu nastať. Zásahy môžu mať rôzny charakter. Môže nimi byť prenikanie pevných, tekutých, plynných látok, vnikanie organizmov a chovných zvierat, ako aj osôb na cudzí pozemok. Je nimi aj činnosť (stavebná) na jednom pozemku, ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb ako aj charakter vedľajšieho pozemku. Zásahom môže byť aj samotná nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je postavená stavba v značne schátranom stave, z ktorej odpadávajú časti stavebného materiálu na vedľaší pozemok, prípadne jej zrútením by mohlo dôjsť k škode na vedľajšej nehnuteľnosti. Za zásah považujeme aj vnikanie rôznych druhov nebezpečných živočíchov z vedľajšej nehnuteľnosti ako sú potkany, myši a pod. a to z dôvodu, že vlastník susediacej nehnuteľnosti nekonal a nezabránil ich prenikaniu, ako aj ich samotnému výskytu. K zásahu môže dôjsť aj prenikaním podzemnými cestami ako je prenikanie chemikálii, odpadov a podobne. V súčasnosti sa často vyskytujú zásahy do susedských vzťahov vo forme neadekvátneho, neslušného a amorálneho správania sa susedov. Sú nimi rôzne druhy urážok smerujúcich proti susedovi, opakované močenie na susedovu stavbu a iné neprístojné správanie. Zásahy do susedských práv vznikajú činnosťou a nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti.

Ochrana práv a súdne konanie

Podľa § 126 ods. Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, aj keď je potrebné povedať, že v najvačšej miere sú nimi súdy. Ochrana, ktorú uplatňuje vlastník, je výkonom jeho práva. Výkon práva však musí byť v súlade s dobrými mravmi a inými zásadami súkromného práva. Žalobca, dožadujúci sa súdnej ochrany, sa môže dovolávať iba uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov - presne vymedzeného rušenia, nie však povinnosti niečo konkrétne konať. Nemožno prekročiť formuláciu ustanovenia § 127 OZ. Na základe toho sa dotknutá osoba nemôže dovolávať z ustanovenia § 127 OZ určitého aktívneho konania, ktorým môže byť odstránenie závadného stavu a pod.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

V susedských vzťahoch sa konanie začína na návrh. Súd je viazaný žalobným petitom uvedeným v návrhu. Žalobca musí vo svojom návrhu presne vymedziť podstatné skutočnosti opisujúce v čom spočíva zásah do jeho práv nad mieru primeranú pomerom a presné uvedenie čoho sa má vlastník nehnuteľnosti zdržať. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom ( príp. že ide o vážne ohorozenie výkonu jeho práva), žalobe vyhovie a v odôvodnení rozsudku vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte v danej veci primeraná pomerom a mieru obťažovania v danej veci.

Hroziaca škoda a opatrenia na jej odvrátenie

Pri výkone práv vlastníkov susedných nehnuteľností môže dôjsť k takému vážnemu ohrozeniu práv jedného vlastníka, z ktorého hrozí vznik škody. Je potrebné zdôrazniť, že vznik škody ešte len hrozí. V danom prípade je potrebné domáhať sa na súde podľa § 417 ods. 2 OZ uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi niečo aktívne konať, konkrétne aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Podľa § 412 ods. Nie je možné ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv vlastníka, ibaže by išlo o vážne ohrozenie práva a ohrozený by sa domáhal, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody tomu, z koho konania ohrozenie vzišlo. Je potrebné dodať, že žalobe opierajúcej sa o § 417 OZ nie je možné vyhovieť, ak žalobca nepreukáže, že mu hrozí vážna škoda; nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace.

Žalobou podľa § 417 ods. 2 OZ sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 OZ možno sa v podstate domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie. Ak sa zasahuje do vlastníckeho práva bez toho, aby hrozil vážny vznik škody, žalobca sa bude domáhať žalobou o zdržanie sa konania, ktorým sa zasahuje do jeho práv. Ak však vznikne stav, z ktorého hrozí vznik škody a na jej odvrátenie je potrebné určité konanie, žalobca sa bude domáhať na súde uloženia povinnosti vlastníkovi niečo konať podľa § 417 ods. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca za určitých skutočností môže obidve žaloby (podľa 127 OZ a podľa 417 ods.

Predbežné opatrenia a priestupky

Podľa § 74 ods. Súdy môžu poskytnúť dočasnú a rýchlu ochranu porušenému alebo ohrozenému právu ešte pred začatím konania ako aj po začatí konania a to vo forme predbežných opatrení podľa § 74 a 102 OSP. Predbežné opatrenia sa vyznačujú svojou dočasnosťou a tým, že neprejudikujú čo je v konkrétnom prípade právo. Sú nariaďované v určitých zákonom stanovených lehotách. Možno ich nariadiť len z dvoch zákonných dôvodov a to vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pre susedské vzťahy sú predbežné opatrenia veľmi efektívnym dočasným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do práv vlastníka. V tomto prípade sa zrejme najčastejšie vyskytuje dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi, aj keď nemožno vylúčiť aj obavu ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Nariadením predbežného opatrenia v susedských vzťahoch bude najčastejšie uložená povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať ( § 76 ods. 1 písm.

Neoprávnené zásahy do práv suseda sa môžu posudzovať aj podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je podľa § 1 ods. Na rozdiel od posúdenia zásahov do vlastníckeho práva podľa OZ je potrebné na vyvodenie zodpovednosti zavinenie páchateľa priestupku. Podľa § 3 zákona o priestupkoch stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. Sankciu je možné uložiť samostatne alebo s inou sankciou. Pre porušovanie susedských vzťahov najčastejšie prichádzajú do úvahy priestupky podľa osobitnej časti zákona o priestupkoch a to konkrétne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, verejnému poriadku a majetku. Zásahom do susedských práv môže byť in concreto podľa § 47 ods. písm. b) zákona o priestupkoch porušovanie nočného kľudu. Za porušenie nočného kľudu môže byť páchateľovi priestupku na mieste v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 33,- EUR. Ďalším zásahom do susedských práv môže byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zakotvený v ustanovení § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch podľa ktorého, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Je potrebné sa však zmieniť o tom, že za určitých okolností konkrétneho prípadu môže takýto zásah spĺňať skutkovú podstatu trestného činu. Ak susedské vzťahy sú dlhodobo rozvrátené a miera vyhrážania ujmou na zdraví, inou ťažkou ujmou a dokonca smrťou jedného zo susedov presiahne určitý závažný stupeň konania a vzbudí u druhej osboby dôvodnú obavu, môže byť naplnená skutková podstata trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Zákona 300/2005 Z.z. Sused, ktorý úmyselne spôsobí škodu na majetku druhého suseda alebo sa o takéto konanie pokúsi, dopúšťa sa priestupku proti majetku. Za takýto priestupok mu može byť uložená pokuta až do výšky 331, - EUR. Je potrebné však dodať, že musí ísť o úmyselné konanie zo strany páchateľa priestupku. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona o priestupkoch, náhradu škody môže poškodený uplatniť aj v samotnom konaní o priestupkoch.

Ochrana pokojného stavu obcou

Podľa § 5 OZ Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Hoci ochrany tzv. susedských práv sa možno dovolať na súde, u väčšiny priamych i nepriamych imisií prichádza do úvahy postup podľa ustanovenia § 5 OZ. Tento postup je praktický naj…

Pozemkové úpravy: Nástroj na usporiadanie vlastníckych vzťahov

Slovenská národná rada sa uzniesla na zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Tento zákon definuje pozemkové úpravy ako racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Pozemkové úpravy zahŕňajú zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov) a technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.

Dôvody pre vykonanie pozemkových úprav

Pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä ak:

• je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona,
• došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a užívacích pomeroch v obvode pozemkových úprav,
• došlo alebo má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo v jeho ucelenej časti tým, že rozdelí pozemky vlastníkov, obmedzí prístup k pozemkom alebo sťaží ich užívanie,
• je to potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, alebo zadržiavania vody v krajine, budovania prvkov zelenej infraštruktúry, revitalizácie a renaturácie vodných tokov alebo dosiahnutia cieľov ochrany v chránených územiach,
• má dôjsť k obmedzeniu poľnohospodárskej alebo lesnej výroby z dôvodu vyhlásenia ochranných pásiem, chránených území alebo z iných dôvodov,
• sa v katastrálnom území vyčlenilo do bezplatného dočasného náhradného užívania viac ako 25 percent výmery poľnohospodárskej pôdy,
• je potrebné riešiť dôsledky živelných pohrôm,
• je potrebné usporiadať pozemky vzhľadom na ich budúce použitie na iné účely, ako je hospodárenie na pôde,
• je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice,
• je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva,
• je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch,
• je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
• je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu.

Obvod pozemkových úprav a projektu pozemkových úprav

Pozemkové úpravy sa vykonávajú spravidla naraz pre celé katastrálne územie, ktoré tvorí obvod pozemkových úprav. Ak to nebráni účelu pozemkových úprav alebo ak je to v záujme jeho dosiahnutia, môže sa obvod pozemkových úprav určiť inak. Obvod pozemkových úprav sa určí pri lesných pozemkoch s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkom alebo správcom racionálne obhospodarované alebo prenajímané.

Pozemkovým úpravám podliehajú všetky pozemky v obvode pozemkových úprav. Ak sa tým nezmarí účel pozemkových úprav, môžu byť z pozemkových úprav niektoré pozemky vyňaté, najmä pozemky vyhradené pre obranu štátu, vodohospodárske diela, pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov, diaľnice, cesty, železnice, cintoríny, stavebné pozemky, dobývacie územia výhradných ložísk, chránené územia, archeologické lokality a významné časti územného systému ekologickej stability. Obvod projektu pozemkových úprav tvorí súhrn všetkých pozemkov určených na vykonanie pozemkových úprav. Do obvodu projektu pozemkových úprav možno zahrnúť aj pozemky, ktoré svoju polohu, tvar a vlastníctvo nemenia, ak je to účelné pre vytvorenie súvislého mapového diela; postupy uvedené v prvej časti zákona sa na tieto pozemky nepoužijú.

Orgány štátnej správy v oblasti pozemkových úprav

Orgány štátnej správy v oblasti pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy sú:

• Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
• okresné úrady v sídle kraja,
• okresné úrady.

Ministerstvo riadi a kontroluje výkon štátnej správy v oblasti pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy uskutočňovaný okresnými úradmi a okresnými úradmi v sídle kraja, rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja, zostavuje návrh rozpočtu okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov a určuje počty zamestnancov týchto úradov, spracúva stratégiu a koncepciu pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy, rozhoduje o poskytovaní finančnej podpory štátu na ochranu poľnohospodárskej pôdy.

Okresný úrad v sídle kraja vypracúva koncepciu pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy v rámci svojej územnej pôsobnosti, rozhoduje v pochybnostiach o tom, kto je povinnou osobou, rozhoduje o námietkach proti projektu pozemkových úprav, udeľuje súhlas k návrhom nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy v rámci svojej územnej pôsobnosti, vyjadruje sa k zámerom a návrhom nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy v rámci svojej pôsobnosti, vydáva stanoviská k územnoplánovacej dokumentácii vo veciach prebiehajúcich alebo plánovaných pozemkových úprav.

Okresný úrad organizuje vykonávanie pozemkových úprav, rozhoduje v správnom konaní o pozemkových úpravách, zabezpečuje vypracovanie úvodných podkladov, návrhov projektov pozemkových úprav a vykonanie schváleného projektu pozemkových úprav, zabezpečuje práce spojené s realizáciou spoločných zariadení a opatrení budovaných v rámci pozemkových úprav, spolupracuje s miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, najmä pri získavaní podkladov z katastra nehnuteľností, predkladá podklady na zápis zmien do katastra nehnuteľností schválených vykonaním projektu pozemkových úprav, plní úlohy pri vydávaní nehnuteľností oprávneným osobám podľa osobitných predpisov, zabezpečuje práce na obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim, vydáva údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách a predkladá ich na zápis do katastra nehnuteľností, plní úlohy podľa osobitných predpisov, rozhoduje v správnom konaní o ochrane poľnohospodárskej pôdy, vyjadruje sa k zámerom a návrhom nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy v rámci svojho územného obvodu, vydáva stanovisko k použitiu poľnohospodárskej pôdy na kratší čas ako jeden rok, schvaľuje projekt mimoriadnych agrotechnických opatrení na poľnohospodárskej pôde, vedie register združení účastníkov pozemkových úprav, môže vykonávať práce podľa § 25 ods. 1.

Účastníci pozemkových úprav

Účastníkmi sú:

• vlastníci pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav okrem vlastníkov pozemkov podľa § 4 ods. 4, ak nejde o osoby uvedené v písmene d),
• nájomcovia pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav,
• vlastníci ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku alebo lesného majetku nachádzajúceho sa v obvode projektu pozemkových úprav,
• fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva môžu byť pozemkovými úpravami dotknuté,
• investor, ak ide o pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. c), alebo iná fyzická osoba alebo právnická osoba, na žiadosť ktorej sa pozemkové úpravy vykonávajú,
• Slovenský pozemkový fond,
• správca,
• obec alebo vyšší územný celok.

Pôvodným pozemkom je pozemok alebo jeho časť, alebo spoluvlastnícky podiel, s ktorým vstupuje vlastník do konania o pozemkových úpravách a ktorý sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav. Pre určenie druhu pozemku platí stav evidovaný v katastri nehnuteľností podľa osobitného predpisu ku dňu povolenia alebo nariadenia pozemkových úprav (§ 8), upresnený podľa komisionálneho zistenia v rámci upresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav.

Ak sa nepreukáže opak, účastníkom je aj ten, kto o sebe tvrdí, že spĺňa niektorý z predpokladov uvedených v odseku 1 písm. a) až e). Ten, kto sa stane vlastníkom pozemku v priebehu konania o pozemkových úpravách, nemôže namietať výsledky doterajšieho konania. Slovenský pozemkový fond a správca v konaní vo veciach pozemkových úprav vykonávajú práva vlastníka nehnuteľností vo vlastníctve štátu a zastupujú neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe.

Zmluva o úprave hranice: Riešenie susedských sporov

Zmluva o úprave hranice je jedným z nástrojov, ktoré môžu vlastníci susediacich pozemkov využiť na úpravu svojich vzájomných vzťahov a predídenie sporom. Touto zmluvou sa môžu dohodnúť na zmene priebehu hranice medzi ich pozemkami, a to za účelom zosúladenia faktického stavu so stavom právnym, alebo za účelom vyriešenia sporných situácií týkajúcich sa užívania pozemkov.

Vzor zmluvy o úprave hranice

Vzhľadom na to, že účelom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o problematike susedských vzťahov a pozemkových úprav, nie je možné uviesť univerzálny vzor zmluvy o úprave hranice. Každá zmluva musí byť prispôsobená konkrétnym okolnostiam prípadu a mala by obsahovať nasledovné náležitosti:

• Identifikácia zmluvných strán (vlastníkov susediacich pozemkov)
• Popis dotknutých pozemkov (parcelné čísla, katastrálne územia, výmery)
• Dohoda o úprave hranice (presný popis zmeneného priebehu hranice)
• Geometrický plán (zameranie a zakreslenie zmeneného priebehu hranice)
• Dohoda o náhrade (ak je to relevantné, napr. finančná kompenzácia za zmenu výmery pozemku)
• Podpisy zmluvných strán

Je dôležité, aby zmluva bola vypracovaná kvalifikovanou osobou (napr. advokátom alebo notárom) a aby bola následne zavkladovaná do katastra nehnuteľností.

tags: #zmluva #o #úprave #hranice #vzor