
Pracovnoprávne vzťahy sú komplexnou oblasťou, kde je dôležité rozlišovať medzi rôznymi typmi zmlúv a ich právnymi dôsledkami. V slovenskom právnom systéme existujú dva hlavné právne predpisy, ktoré upravujú zmluvné vzťahy - Zákonník práce a Obchodný zákonník. Tento článok sa zameriava na porovnanie zmluvy o vykonaní práce, ktorá je upravená Zákonníkom práce, a zmluvy o dielo, ktorá spadá pod Obchodný zákonník. Cieľom je objasniť rozdiely medzi týmito zmluvami a poskytnúť prehľad o ich využití v praxi.
Zákonník práce rozlišuje medzi pracovným pomerom a dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Medzi dohody zaraďujeme dohodu o vykonaní práce, dohodu o brigádnickej práci študentov a dohodu o pracovnej činnosti. Pracovný pomer sa zakladá na základe písomnej pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a zamestnancom, pričom vzniká až dňom nástupu do práce. Aj napriek tomu, že Zákonník práce ustanovuje písomnú formu zmluvy, na základe ustálenej judikatúry je možné uzavrieť pracovnú zmluvu aj ústne, ak prejavy vôle účastníkov nevzbudzujú pochybnosti o tom, čo chceli prejaviť.
Zákonník práce upravuje niekoľko typov pracovných pomerov:
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru upravuje Zákonník práce v § 223 a nasledujúcich paragrafoch. Ide o dohody uzatvorené medzi zamestnávateľom a zamestnancom príležitostne.
Zmluva o dielo je upravená v Obchodnom zákonníku a predstavuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie cenu. Na rozdiel od pracovnoprávnych vzťahov, zmluva o dielo sa uzatvára medzi dvoma podnikateľskými subjektmi alebo medzi podnikateľom a nepodnikateľom.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zmluva o dielo nemusí byť uzavretá písomne, avšak z dôvodu právnej istoty sa odporúča písomná forma. Podľa Obchodného zákonníka (§272), aj keď je zmluva uzavretá písomne, pokiaľ sa strany zmluvy nedohodli, že všetky dodatky k zmluve musia byť uzavreté písomne, je možné dodatky uzatvárať aj ústne.
Pokiaľ sa strany dohodnú na vykonaní prác naviac, zhotoviteľ ich vykoná a objednávateľ zaplatí, je všetko v poriadku. V prípade, že objednávateľ vykonal naviac práce na základe ústnej dohody s objednávateľom, pričom ich vykonanie nie je zaznačené ani v stavebnom denníku, zhotoviteľ v podstate nemá žiaden dôkaz o tom, že naviac práce vykonal.
V zmysle § 549 ods. Pokiaľ by sa teda strany dohodli na rozšírení zmluvy o dielo, bez toho, aby dohodli aj vplyv rozšírenia diela na cenu diela, bol by objednávateľ povinný uhradiť obvyklú cenu, pričom táto by sa určila znaleckým posudkom. Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 1264/11 vyslovil názor, že napriek tomu, že zmluva o dielo ustanovuje povinnosť uzatvoriť všetky zmeny zmluvy formou písomných dodatkov, je možné zmeny urobiť aj ústne, pokiaľ žiadna zo strán nenamieta ich neplatnosť. Ide teda o relatívnu neplatnosť takto urobených zmien a pokiaľ s tým objednávateľ súhlasil, alebo si naviac práce dokonca sám objednal ústnym spôsobom, mal by byť takýto spôsob dohodnutia naviac prác postačujúci. Takýto postup potvrdil aj Okresný súd Bratislava III v rozhodnutí sp. zn. 27Cb/210/2003, keď zaviazal žalovaného uhradiť cenu za naviac práce napriek tomu, že nebol uzavretý žiaden dodatok o vykonaní naviac prác. Výšku žalovanej pohľadávky mal súd za preukázanú podľa znaleckého posudku na stanovenie ceny obvyklej za práce naviac. Súd mal za preukázané, že sa jedná o naviac práce, ktoré však neboli dohodnuté v zmluve ani dodatkom k zmluve. V tomto prípade žalovaný prijal naviac práce, ale odmietol uhradiť cenu za naviac práce, čím na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný fakticky nenamietal naviac práce, ale odmietol úhradu ceny s poukazom na to, že v zmluve o dielo je pevne dohodnutá cena diela, ktorú nie je možné dodatočne meniť. Keďže neexistovala dohoda o cene naviac prác, cena naviac prác sa určila znaleckým posudkom.
Opačný názor však vyslovil Okresný súd v Žiline, keď zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 95 186,03 eur (2 867 574,40 Sk) s príslušenstvom. Prvostupňový súd rozhodol, že objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela, ak nejde o zvýšenie alebo zníženie ceny diela za podmienok vymedzených v ust. § 549 OBZ. Ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 OBZ pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Pôvodne uzatvorená zmluva o dielo sa naviac prác netýkala a iná zmluva o dielo ohľadom týchto prác uzatvorená nebola. Vo vzťahu k záverečnému prednesu právneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že v prípade nezaplatenia vykonaných prác na strane žalovaného by vzniklo bezdôvodné obohatenie, okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (č. l. 163) zaoberal i výkladom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a 454 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k prijatému právnemu záveru o nepreukázaní písomnej dohody ohľadne žalobcom tvrdených prác naviac, poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Rozsudok Okresného súdu bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline 14Cob/183/2010. V zmysle judikatúry ČR, na strane objednávateľa nedôjde k povinnosti uhradiť naviac práce a ani nedôjde k bezdôvodnému obohateniu, a to ani vtedy, ak je preukázané, že naviac práce boli vykonané a objednávateľ dal s ich vykonaním konkludentný súhlas. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR 32 Cdo 2592/2008 „Podle posouzení soudu, vázaného právním názorem odvolacího soudu o faktickém předání a převzetí díla, žalovaní z titulu smluvního plnění žalobkyni nic nedluží, neboť jí fakticky zaplatili za práce, které byly předmětem uzavřené smlouvy o dílo v cenách dle rozpočtu a byly provedeny a vyúčtovány v plném rozsahu. Žalovaná částka představuje podle názoru soudu účtované vícepráce, jejichž celková cena (v cenách v čase a místě obvyklých) činila podle znaleckého posudku 503 212 Kč. Tyto vícepráce si však žalovaní neobjednali a ani neschválili, přičemž jejich pouhý konkludentní souhlas s těmito pracemi a jejich faktické přijetí neznamená současně možnost zhotovitele tyto práce fakturovat. To má ten důsledek, že byť žalobkyně ve prospěch žalovaných vícepráce v uvedené hodnotě provedla, žalovaní se v tomto rozsahu na úkor žalobkyně neobohatili. Proto žalobu za aplikace § 635 odst. 1 občanského zákoníku (dále též jen obč. zák.
Práca na dohodu, ako sa hovorí neformálne dohode o vykonaní práce, predstavuje jednu z častých foriem zamestnávania mimo štandardného pracovného pomeru. Dôvodov, prečo firmy uprednostňujú tento typ práce, sú iné odvody, počet odpracovaných hodín aj charakter práce. Dohoda o vykonaní práce je druh zamestnávania medzi zamestnávateľom a fyzickou osobu, ktorý spadá mimo štandardný pracovný pomer. Dohoda sa uzatvára na zabezpečenie potrieb zamestnávateľa pri práci vymedzenej výsledkom. Ide o pracovnoprávny vzťah založený osobitnými predpismi, konkrétne § 225 Zákonníka práce. V tejto časti zákon stanovuje charakter samotnej práce vykonávanej na dohodu, formu uzatvorenej dohody, pracovné úlohy ako aj odmenu. Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť iba z fyzickou osobu, nie s inou spoločnosťou.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Tu sú 4 najdôležitejšie podmienky, kedy sa dá uzatvoriť:
Pri dohode o vykonaní práce je dôležitý časový rozsah práce. Ten je zo zákona ohraničený časovým fondom 350 hodín počas jedného kalendárneho roka. Táto doba je samozrejme maximálna, ako dohodár môžete odpracovať aj oveľa menšie obdobie. Zamestnávateľ je zároveň povinný viesť evidenciu pracovného času. V nej je treba, aby sa zaznamenala dĺžka časového úseku a dátum, kedy bola práca vykonávaní. Dohodárovi nemôže zamestnávateľ nariadiť pracovnú pohotovosť ani prácu nadčas. Ako dohodár ale môžete pracovať vo sviatok a vtedy vám patrí zvýšená odmena.
Dohoda o vykonaní práce je pracovnoprávnou zmluvou, ktorej podstatou je vykonanie práce v dohodnutom rozsahu zo strany fyzickej osoby pre zamestnávateľa. Túto dohodu môžu uzatvoriť viaceré skupiny potenciálnych zamestnancov na trhu práce. Týka sa konkrétne týchto prípadov alebo situácií osôb:
Pokiaľ ide o študentov, tu je situácia špecifická. V prípade, ak ste študentom strednej školy, musíte uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov. Tá je v niektorých detailoch odlišná, ako dohoda o vykonaní práce, najmä v počte hodín práce za týždeň. To isté platí aj pre študentov dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedosiahli hranicu 26 rokov. Ak ste túto vekovú hranicu dosiahli, môžete spomínanú dohodu vykonávať do konca kalendárneho roka, v ktorom prišlo k dosiahnutí veku.
Okrem toho, že dohoda o vykonaní práce musí mať písomný charakter, je dôležité aj to, čo obsahuje. Jedna časť je to, čo je povinné podľa Zákonníka práce, druhá časť je dobrovoľná a odporúčaná. Čím bude dohoda viac špecifická, tým lepšie to je. Pokiaľ ide o skončenie dohody o vykonaní práce, tento úkon je možné spraviť z oboch strán. Zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť, ak jej predmet zamestnanec nenaplnil, zamestnanec vtedy, ak mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zákonník práce pozná aj možnosť obojstranného ukončenia a to vzájomnou dohodou oboch.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Dohoda o vykonaní práce musí obsahovať tieto záležitosti:
Odporúča sa, aby dohoda obsahovala aj nasledovné:
Príjem z dohody o vykonaní práce podlieha plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. Nakoľko ide o príjem zo závislej činnosti, postupuje sa tu tak, ako aj pri iných príjmoch podobného typu. Veľa závisí aj od toho, či ide o pravidelná príjem alebo nie.
V prípade, že poberáte dôchodok, sú odvody mierne iné:
Okrem odvodov pre sociálne poistenie sa z dohody o vykonaní práce odvádzajú aj zdravotné odvody. Bez ohľadu na to, či ide o pravidelný alebo o nepravidelný príjem, vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody, pokiaľ ich za dohodára neplatí štát. Zamestnávateľ odvádza do zdravotnej poisťovne preddavky na odvody vo výške 10 % a dohodár vo výške 4 %.
Príjem z práce vykonávanej na dohodu patrí medzi tzv. príjmy zo závislej činnosti. Ak ste mali príjem z dohody o vykonaní práce, tento musíte uviesť v daňovom priznaní, konkrétne ide o tlačivu typu A. Príjem z dohody sa daní štandardnou sadzbou dane z príjmu vo výške 19 %, v prípade vyššieho základu dane platí zvýšená sadzba 25 %. Na príjmy z dohody o vykonaní práce je možné si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Ročne ide o sumu 4.511, 43 €.
Zákonník práce pozná nielen dohodu o vykonaní práce, ale aj dohodu o pracovnej činnosti. Ide o dve odlišné typy dohôd, hoci laikovi sa môžu javiť ako podobné či zhodné. Prvou odlišnosťou je časový rozsah práce. Kým dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najviac na 350 hodín ročne, pri dohode o pracovnej činnosti je rozsah najviac 10 hodín týždenne. Iné je aj vymedzenie práce, pri prvom type výsledkom, pri druhom typom práce.
Zmluva o dielo ohľadne autorského diela sa riadi autorským zákonom. V prípade, že zhotoviteľ nie je podnikateľ (SZČO), odmenu si zdaní sám ako tzv. ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov). Ak ide o jednorazový alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených. Od roku 2018, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, príjem od dane oslobodený nie je.
Občan-zhotoviteľ je z odmeny povinný platiť zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny. V konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže. Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela - tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.
Zmluva o dielo sa má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní - tj cca 35% z vlastného vrecka zamestnávateľa a 13,4% zrazených z odmeny zamestnanca.
Obchodné spoločnosti a podnikatelia musia zvažovať a posudzovať viacero skutočností predtým ako sa rozhodnú, ktorý typ alebo druh zmluvy zvoliť na konkrétny zmluvný vzťah. V kontexte uvedeného je zásadný rozdiel, či Vašim zmluvným partnerom je podnikateľ, spotrebiteľ alebo zamestnanec. Na každý z uvedených subjektov sa aplikujú iné náležitosti a podmienky, pričom ich zanedbanie alebo nesprávne aplikovanie môže mať za následok neplatnosť tých ktorých ustanovení zmluvy. Vaša právna ochrana na základe takto uzatvorenej zmluvy, môže byť potom minimálna resp. limitovaná.
Podľa § 43 Zákonníka práce musia byť v pracovnej zmluve povinne dohodnuté štyri podstatné náležitosti, bez ktorých by zmluva nebola platná. Zmluva musí presne definovať, akú prácu budete vykonávať. Hoci postačuje stručná charakteristika, ak je v zmluve uvedený len všeobecný názov pozície (napr. Asistent), bez ďalšieho spresnenia je to pre vás nevýhodné. Miesto výkonu práce by malo byť uvedené konkrétne (napr. adresa alebo mesto). Pracovná zmluva musí obsahovať dohodnutú sumu mzdy, ako aj podmienky jej vyplácania (napríklad termín splatnosti). Skúšobná doba môže byť dohodnutá najviac na 3 mesiace a u vedúcich zamestnancov na 6 mesiacov. Dôležité je, že skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne najneskôr v deň nástupu do práce. Zmluva by mala špecifikovať dĺžku vášho týždenného pracovného času a počet dní dovolenky. Zmluva môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú.
Používanie vzorov pracovných zmlúv dostupných na internete je v podnikateľskej praxi pomerne rozšírené. Tieto dokumenty môžu byť dobrým východiskom, avšak ich mechanické preberanie bez odbornej úpravy často vedie k nejasne a nepresne formulovaným zmluvám, ktoré nezohľadňujú konkrétne podmienky pracovného pomeru.
Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý určuje práva a povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa. Ak v nej chýbajú povinné náležitosti podľa zákona, pracovný pomer nemusí vôbec vzniknúť alebo môže neskôr priniesť nepríjemné spory. Preto je dôležité konzultovať pracovnú zmluvu s právnikom.
Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, obvykle dvojstranným, výnimočne aj viacstranným, spočívajúcim na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorým právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Pre platnosť zmluvy sa vyžaduje splnenie náležitostí platného právneho úkonu. Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov: návrhu na uzavretie zmluvy (oferta) a prijatia návrhu (akceptácia).
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Výnimkou sú: