Zmluva o vykonaní prednášky: Právna úprava a jej aspekty

Právna úprava zmluvy o vykonaní prednášky, podobne ako iné zmluvné vzťahy, sa riadi všeobecnými zásadami záväzkového práva. Vzhľadom na to, že od 1. januára 2024 nastali zmeny v pracovnoprávnej oblasti, je dôležité si uvedomiť, že zamestnanec sa nemôže vopred vzdať svojich práv vyplývajúcich zo Zákonníka práce. Takéto vzdanie sa práv by bolo absolútne neplatné.

Právny rámec zmluvy o spolupráci a jej využitie pri prednáškach

Zmluva o vykonaní prednášky sa často realizuje formou zmluvy o spolupráci. Táto zmluva upravuje podmienky, za ktorých bude prednáška vykonaná, a vzťahy medzi prednášajúcim a organizátorom podujatia.

Charakteristika zmluvy o spolupráci

Zmluvou o spolupráci sa zmluvné strany dohodnú na výkone činností, ktoré smerujú k vzájomnej spolupráci. Upravujú sa ňou podmienky konkrétnej spolupráce a postupu dvoch alebo viacerých subjektov pri napĺňaní určitého cieľa. Práva a povinnosti oboch zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pri otázkach, ktoré zmluva nerieši, sa zmluvné strany riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy.

Predpokladom uzavretia zmluvy o spolupráci je povinnosť účastníkov zmluvy dostatočne určiť predmet svojich záväzkov. Oblasti spolupráce môžu byť rôznorodé: v obchodnej spolupráci ide najčastejšie o reklamné, propagačné, marketingové účely. Ďalšími oblasťami, kde sa využíva zmluva o spolupráci, sú cestovný ruch, charita, šport, veda, kultúra, vzdelávanie, ochrana životného prostredia.

Využitie zmluvy o spolupráci pri organizovaní podujatí a projektov

Zmluvou o spolupráci si zmluvné strany môžu dohodnúť vzájomné podmienky spolupráce počas organizácie podujatí a projektov, napríklad športových, školských, vedeckých, charitatívnych, či kultúrnych. V praxi môže byť predmet zmluvy naformulovaný napríklad nasledovne: Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnej spolupráci pri organizovaní kultúrneho podujatia s názvom „YZ“.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Alebo: Spolupráca zmluvných strán spočíva v:

• Poskytnutí priestoru a technického vybavenia zo strany zmluvnej strany 1.
• Vykonanie predstavenie/prednášky/vystúpenia a pod. zo strany zmluvnej strany č. 2.

Spolupráca zmluvných strán spočíva v: Záväzku zmluvnej strany 1 zabezpečiť propagáciu zmluvnej strany 2 a v spolupráci oboch zmluvných strán v rámci športového podujatia.

Odmena v zmluve o spolupráci

Zmluva o spolupráci sa spravidla vyznačuje vzájomnosťou vzťahov, reciprocitou. Zmluvné strany chcú dosiahnuť spoločný cieľ a súčasne majú z plnenia zmluvy aj nejaký osoh. Najčastejšie sa v praxi vyskytuje situácia, keď jedna strana sa zaviazala zabezpečovať určitú činnosť a druhá strana má povinnosť jej za to poskytovať protiplnenie. Neznamená to však, že neexistujú prípady, kedy jedna zo zmluvných strán nemá zo zmluvy žiadny profit, naopak len niečo zabezpečuje, plní si dohodnutú povinnosť.

Trvanie zmluvy a jej ukončenie

Vo všeobecnosti platí, že zmluvné strany môžu vypovedať zmluvu na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo na záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Neplatí to len v prípade, ak si zmluvné strany dohodli vlastný režim výpovede. Podľa Občianskeho zákonníka ďalej platí, že nie je možné vypovedať zmluvu dojednanú na dobu určitú a zmluvu s jednorázovým plnením.

Relevantný právny predpis

Zmluva o spolupráci sa najčastejšie uzatvára v režime Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či zmluvu uzatvárajú zmluvné strany podnikatelia alebo nepodnikatelia, poprípade ak je jednou zmluvou stranou napríklad združenie, obec, verejnoprávny orgán alebo aj štát. Režim Obchodného zákonníka platí pre zmluvné strany - podnikateľov, ktorí si touto zmluvou chcú upraviť vzájomné záväzkové vzťahy týkajúce sa podnikateľskej činnosti. Režim Obchodného zákonníka si môžu zvoliť aj zmluvné strany, ktoré nie sú podnikateľmi alebo je podnikateľom len jedna zmluvná strana. Zároveň musí platiť, že výber režimu Obchodného zákonníka je pre obe strany výhodnejší ako režim Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o dielo ako alternatíva

Ďalšou možnosťou právneho rámca pre vykonanie prednášky je zmluva o dielo.

Základná charakteristika zmluvy o dielo a rozdiel oproti úprave v Občianskom zákonníku

Základnú charakteristiku zmluvy o dielo upravuje § 536 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „obchodný zákonník“). V tomto paragrafe ustanovuje, že zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonávať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podstata odlišnosti zmluvy o dielo upravenej v § 631 až 643 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“) spočíva práve v subjektoch zmluvného vzťahu. Podľa Občianskeho zákonníka ide o vzťah medzi podnikateľom a občanom podľa § 536 v Obchodnom zákonníku sa jedná o vzťah uzatváraný medzi podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tomto ustanovení sa za podnikateľov považujú nasledovné subjekty:

• osoba zapísaná v obchodnom registri,
• osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
• fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie osobitného predpisu.

Zmluvu o dielo môžu uzatvoriť aj nepodnikatelia, v takomto prípade je však potrebné v tejto zmluve výslovne uviesť, že zmluva o dielo sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo

Zmluva o dielo patrí v podnikateľskej praxi k jednej z najčastejšie uzatváraných zmlúv. Je upravená v § 536 až 565 Obchodného zákonníka a všetky jej ustanovenia okrem § 536 majú tzv. dispozitívnu povahu. Základnou charakteristikou zmluvy o dielo je, že zhotoviteľ, ktorý je jednou zo zmluvných strán, sa zaväzuje vykonať pre objednávateľa, ktorý je druhou zmluvnou stranou, určité dielo. Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu za toto dielo.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka sú nasledovné:

• označenie zmluvných strán a údaje potrebné na ich riadnu identifikáciu,
• dohoda o predmete plnenia - diela,
• dohoda o cene a záväzok ju splniť.

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka nemusí mať písomnú formu. Dohoda o forme konkrétnej zmluvy je tak výsledkom jednania oboch zmluvných strán alebo prejavu vôle jednej zo zmluvných strán. Pokiaľ však jedna zo zmluvných strán prejaví záujem uzatvoriť zmluvu o dielo v písomnej podobe, na platnosť tejto zmluvy musí byť písomná forma dodržaná, aj keď to zákona explicitne nevyžaduje. To znamená, že v takomto prípade je rešpektovaná zmluvná sloboda a prejav vôle zmluvných strán pri vstupe do obchodnoprávneho vzťahu.

Označenie zmluvných strán

Je dôležité, aby boli zmluvné strany (zhotoviteľ a objednávateľ) riadne označené a bolo tak možné jasne identifikovať, o aké subjekty sa jedná v danom obchodnoprávnom vzťahu. Zhotoviteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Objednávateľom je subjekt, ktorý si objednal vykonanie určitého diela. Pri označovaní zmluvných strán je vhodné použiť aspoň nasledovné údaje: obchodné meno, sídlo, IČO, právnu formu a údaj o zápise do obchodného alebo iného registra. Vhodné je aj uvedenie DIČ, ako aj informácie o tom, či je zmluvná strana platiteľom dane z pridanej hodnoty. V zmluve by mal byť uvedený štatutárny orgán spoločnosti, prípadne prokurista, ak je oprávnený podpisovať zmluvy.

Dohoda o predmete plnenia - dielo

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy: zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti, hmotne zachytený výsledok činnosti. Pojem dielo tak vždy vyjadruje určitú činnosť, ktorá smeruje k zhotoveniu veci, jej montáži alebo oprave, prípadne inú činnosť, ktorá však musí smerovať k hmotnému výsledku.

Pre zmluvu o dielo platí, že jej predmet vždy musí byť ukončený určitým hmotným výsledkom. Ak by dohoda zmluvných strán smerovala k tomu, že výsledkom činnosti by bolo nehmotné dielo, takýto vzťah nebude upravený zmluvou o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. O zmluvu o dielo sa bude jednať aj v prípade, že bude objednávateľ nakupovať hnuteľné veci, avšak v týchto prípadoch sa tieto veci použijú na zhotovenie diela, opravu alebo údržbu konkrétnej veci. V prípade, že by sa nejednalo o tieto činnosti a vec by bola len predávaná, šlo by o kúpnu zmluvu.

Dohoda o cene a záväzok ju splniť

Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v zmluve o dielo nemusí byť presne ustanovená konkrétna výška sumy, aby táto vstúpila do platnosti. K dohode o cene môže dôjsť 3 spôsobmi:

1. Zmluvné strany sa dohodnú na určitej cene za vykonanie diela. Pri tejto cene by mali zároveň uviesť, či je táto cena už konečná a nemenná, prípadne špecifikovať akým spôsobom ju možno ešte meniť. V praxi je však lepšie, ak je cena čo najviac určitá, aby nespôsobovala pochybnosti o prejave vôle zmluvných strán.
2. Zmluvné strany sa dohodnú na spôsobe určenia ceny. Tento spôsob je vhodný najmä v prípade, kedy subjekty majú záujem uzatvoriť zmluvu, avšak nemajú dostatok informácií na to, aby uzavreli dohodu. Zmluvné strany by sa v tomto prípade mali jasne dohodnúť, či cenu určia dodatočne v dohodnutej lehote alebo ju určí tretia strana, prípadne súd.
3. V treťom prípade je možné uzatvoriť takúto zmluvu aj bez určenia ceny. Na platnosť takéhoto prejavu vôle je však potrebné, aby bol v zmluve výslovne uvedený. Za účelom zvýšenia právnej istoty pre prípadné spory je preto vhodné aj pri uzatvorení ústnej zmluvy o dielo prejav vôle o tom, že zmluvné strany neurčujú cenu za dielo, vyhotoviť v písomnej podobe, alebo aspoň pred viacerými svedkami.

Pokiaľ v zmluve o dielo podľa Obchodného zákonníka chýba niektorá z podstatných náležitostí, spôsobí to absolútnu neplatnosť tejto zmluvy od jej začiatku. V praxi to znamená, že takáto zmluva za považuje za neuzatvorenú.

Ďalšie ustanovenia, ktoré je vhodné uviesť do zmluvy o dielo

Okrem ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka, sú ďalšie ustanovenia dispozitívne. To znamená, že je rešpektovaná zmluvná sloboda participujúcich subjektov, ktorí si môže v zmluve upraviť, čo potrebujú a uznajú za vhodné (samozrejme tak, aby to bolo vždy v súlade so zákonom). Zákon podnikateľom túto podmienku neprikazuje, ale v praxi je vhodné, keď je v zmluve určená aj lehota, dokedy je potrebné dielo vykonať, prípadne informácie o predĺžení tejto doby v prípade prekážok na strane zhotoviteľa. V zmluve možno dohodnúť aj tieto prekážky. Môže to byť napríklad nevedomosť zhotoviteľa o dodaní materiálu a iné, ktoré môžu posunúť začiatok výkonu diela. Riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku a riadnym ukončením rozumieme ukončenie diela v dohodnutej lehote a jeho odovzdanie bez vád. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami. Pri prevzatí diela s vadami potom záleží na zmluvných stranách, či si v zmluve dohodnú aj zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa s ich odstraňovaním, Zmluvnú pokutu si môžu dohodnúť aj následne, po oznámení vád.

Pri vadnom plnení a pri prevzatí diela objednávateľom nedochádza k zániku záväzku. K zániku záväzku dochádza až odstránením vád. V zmluve je vhodné určiť aj miesto plnenia. Ak si zmluvné strany neurčia miesto plnenia, bude sa toto miesto riadiť podľa zákona (§ 554 Obchodného zákonníka). Vhodným ustanovením, ktoré je dobré zakomponovať do zmluvy o dielo, je aj zreteľné určenie okamihu prechodu vlastníckeho práva k dielu, ako aj prechodu nebezpečenstva škody na ňom. Toto určenie jasne definuje, kedy sa objednávateľ stáva vlastníkom diela a odkedy je povinný znášať riziko jeho náhodného poškodenia.

Zhrnutie

Vyššie uvedené náležitosti sú dobrovoľné a do zmluvy ich tak subjekty môžu aj nemusia zahrnúť. Ak ich v zmluve neuvedú, bude sa zmluva riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka je vždy uzatváraná medzi podnikateľmi vymenovanými v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Táto zmluva nemusí mať písomnú formu, aby vstúpila do platnosti. Ak však jedna zo zmluvných strán prejaví vôľu, aby bola zmluva uzatvorená písomne, bude táto jej forma povinná a ak ju nedodržia, zmluva nevstúpi do platnosti. Výsledok zmluvy o dielo vždy musí mať hmotnú podobu.

Obchodné právo a zmluva o dielo

Vedľa kúpnej zmluvy patrí aj zmluva o dielo k najdôležitejším zmluvným typom v obchodnom styku, predmet zmluvy je vymedzený v § 536 odseku druhom Obchodného zákonníka. Súčasná právna úprava má veľmi široký predmet úpravy, oproti predchádzajúcej v Hospodárskom zákonníku nahradzuje napríklad zmluvu o dodanie prieskumných a projektových prác, zmluvu o dodávke geologických, geodetických a kartografických prác, zmluvu o dodávke zmontovaných strojov, súčastí a zariadení, zmluvu o dodávke vývozných investičných celkov Et Cetera. Aj súčasné formulácia predmetu zmluvy akcentuje vzhľadom na odlíšenie medzi dodávkou vecí a dodávkou určitých činností, pretože táto sa môže podobať na pracovnú zmluvu, ale pri zmluve o dielo ide o dodávku takzvanej zmaterializovanej činnosti, nie práce ako takej, a preto Obchodný zákonník akcentuje na hmotné zachytenú činnosť. Je viacero podobných zmluvných typov ku zmluve o dielo, viacero autorov hovorí o špecifickej zmluve o dielo, rovnako prax používa zmiešané typy, mnohé majú blízko k mandátnej zmluve.

Ak je predmetom zhotovenie veci, je dôležité pojmové rozhraničenie medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo, ktoré je v § 410. Ak je predmetom výstavba budovy, veci na zhotovenie diela má obstarať zhotoviteľ. § 409 - predmetom kúpnej zmluvy môže byť len vec hnuteľná. Obchodný zákonník rozlišuje medzi zhotovení a opravou veci.

Právna úprava zmluvy o dielo je v § 536 - 576 Obchodného zákonníka, táto má takzvaný charakter komplexnej právnej úpravy, tá je rozhodujúca v dôsledku použitia iných právnych úprav, podporné použitie Občianskeho zákonníka bude vylúčené. Občianska úprava nie je zhodná s obchodnoprávnou úpravou, je to zmluvnú typ patriaci dôležitosťou hneď za kúpnu zmluvu.

Predmet zmluvy je vymedzený široko, to umožňuje pod neho subsumovať od opravy vodovodného kohútika po výstavbu Mochoviec, rovnako to umožnilo vyhnúť sa štruktúrovanej úprave ako v Hospodárskom zákonníku. § 269 požaduje aby pod zmluvu o dielo sa dalo subsumovať len tie zmluvy, ktoré majú aspoň podstatné jej časti, ostatné sú voľne disponovateľné, zmluvné strany nemôžu meniť podstatné časti.

Ide o relatívne záväzkové vzťahy, zmluvné strany musia byť podnikatelia, alebo sa aplikácia Obchodného zákonníka založí písomnou dohodou zmluvných strán. V § 536 Obchodného zákonníka zmluva o dielo je definovaná ako zmluva ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje zhotoviť dielo a objednávateľ za neho zaplatiť. Dielom sa rozumie zhotovenie, úprava, oprava, montáž, údržba, zhmotnené výsledky pracovnej činnosti. Rozdiel medzi kúpnou zmluvou a zmluvou od dielo, zmluvu o dielo treba odlíšiť od iných najmä predmetom záväzku. Hranicou medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo je potom ak sa má predmet len zhotoviť alebo obstarať, ale aj ak sa strana ktorej sa má tovar dodať zaviazala dodať podstatné veci na zhotovenie tovaru. Rovnako zmluva o dielo je tou, kde podstatnou časťou záväzku zhotoviteľ je montáž veci, nie len jej zhotovenie, rozhodujúcou je funkcia montáže, ako ovplyvní činnosť veci, nie je cena. Pri kúpnej zmluve podstatnou časťou záväzku je cena rozhodujúca. Ustavenia Občianskeho zákonníka sa použijú na tie prípady, ak je len jednou zo strán občan ako zákazník a podobne.

Úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku je dispozitívna, ale len pokiaľ nejde o podstatné časti, tie sú upravené kogentné, od diela ako činnosti je potrebné odlíšiť výsledok, toto je zhmotnený výsledok. Podstatné náležitosti - bez nich zmluva nevznikne sú:

• dohoda o diele - vymedzenie čo má byť zhotovené
• dohoda o cene - ak nie je dohodnutá, musí byť určiteľná

Ostatné náležitosti - Naturalia Negotii:

• doba vykonania diela
• platobné podmienky

Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu zmluvy, ale pre právnu istotu sa vyžaduje, najlepšie čo najpodrobnejšie pre riadne vykonanie diela.

Cena za vykonanie diela - môže byť stanovená:

• pevne - ak je takto stanovená, objednávateľ je povinný zaplatiť len cenu takto pevne stanovenú
• záväzný spôsobom na jej stanovenie - väčšinou pôjde o dohodnutie metódy výpočtu, tento je potom záväzný
• podľa rozpočtu - treba rozlišovať či ide o rozpočet záväzný alebo nezáväzný, to znamená taký že zmluva nezaručuje jeho úplnosť. Ak zmluva neobsahuje ustanovenie o neúplnosti rozpočtu, objednávateľ nie je povinný platiť nič viac ako je stanovené v zmluve. Pri nezaručenom sa zhotoviteľ môže domáhať zmeny rozpočtu, napríklad pri činnostiach ktoré neboli predpokladané a musia byť vykonané. Pri nezáväznom rozpočte sa zhotoviteľ môže domáhať napríklad nákladov účelne vynaložených do rozpočtu nezahrnutých. Ak objednávateľ nesúhlasí so zmenou ceny, na návrh zhotoviteľa ju určí súd. Tento nárok zhotoviteľovi zanikne, ak o zvýšení ceny bez meškania neoznámi objednávateľa. Ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny o viac ako 10 % z dohodnutej, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, to musí urobiť bez zbytočného odkladu, ako sa o nej dozvedel. Tu je povinnosť zhotoviteľa nahradiť časť ceny za vykonané.

Doba vykonania diela - ak nejde o vykonanie diela na počkanie, nie je potrebné určiť čas plnenia. Ak si čas nedohodnú, platí že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v dobe primeranej na zhotovenie diela. Posúdenie otázky primeranosti je konfliktné. Ak bude čas dohodnutý, zhotoviteľ je oprávnený odovzdať vec objednávateľovi aj pred stanovenou dobou.

Forma zmluvy - nemusí byť písomnou, ak sa uzavrie písomne aj dodatky musia byť urobené formou rovnakou, obsah dodatku musí byť stanovený objektívne, ak nie je vyhotovený písomne, súčasťou zmluvy sa stane až po obojstrannom dohodnutí jeho obsahu a súhlasom prejave aby sa súčasťou stal.

Podľa povaha diela je dobré v zmluve stanoviť či zhotoviteľ je povinný sa riadiť pokynmi objednávateľa, a ak áno akými, do akej miery Et Cetera. Zhotoviteľ má povinnosť bez zbytočného odkladu upozorniť objednávateľa na nevhodnosť veci od neho prijatej, rovnako na nevhodnosť jeho pokynov. Ak objednávateľ zhotoviteľovi v lehote v zmluve stanovenej potvrdí, že na pokynoch trvá, zodpovednosť za vady prechádza na neho. Ak sa objednávateľ nevyjadrí, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť. Veci potrebné na vykonanie diela, ak sa objednávateľ na ich obstaranie nezaviazal, je povinný ich obstarať zhotoviteľ.

Vzor zmluvy o dielo

ZMLUVA O DIELO uzatvorená podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov medzi nasledujúcimi zmluvnými stranami:

Objednávateľ:

• Obchodný názov spoločnosti:
• Sídlo spoločnosti:
• IČO:
• Bankové spojenie:
• Zapísaná v ………………., oddiel: …………….., vložka č.

(ďalej len ako „objednávateľ“)

Zhotoviteľ:

• Obchodný názov spoločnosti:
• Sídlo spoločnosti:
• IČO:
• Bankové spojenie:
• Zapísaná v ………………., oddiel: …………….., vložka č.

(ďalej len ako „zhotoviteľ“)

(Objednávateľ a zhotoviteľ ďalej v texte spoločne označovaní ako aj „zmluvné strany“).

Zmluvné strany sa dohodli na nasledovnom znení tejto zmluvy:

Článok I. Predmet plnenia

Zmluvné strany sa vzájomne dohodli na uzatvorené tejto zmluvy. Predmetom tejto zmluvy o dielo je ……………………………….. (ďalej len ako „dielo“). Zhotoviteľ sa týmto zaväzuje vykonať dielo (tu možno uviesť, ako bude dielo vykonávať - čo najlepšia špecifikácia je vhodná) a odovzdať ho objednávateľovi v lehote, spôsobom a na mieste ustanovenej v tejto zmluve. Objednávateľ sa týmto zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú (alebo inak špecifikovanú) cenu a riadne si prevziať dielo spôsobom, na mieste a v lehote ustanovenej v tejto zmluve.

Článok II. Cena za vykonanie diela

Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ zaplatí na účet zhotoviteľa uvedený v hlavičke tejto zmluvy sumu za dielo vo výške: ……………………….. Eur (ďalej len ako „cena za dielo“. Uvedená suma je konečná a zahŕňa všetky vzniknuté náklady pri výkone diela, ako aj náklady za použitý materiál (spôsob platby možno nastaviť aj inými spôsobmi uvedenými v článku). Zhotoviteľ tak nemá nárok na účtovanie vyššej ceny z dôvodu zmeny ceny materiálov.

Objednávateľ je povinný uhradiť sumu za dielo podľa bodu 1 tohto článku, a to do …….. dní odo dňa doručenia faktúry zhotoviteľom. Zhotoviteľ sa zaväzuje vystaviť faktúru za dielo najneskôr do …….. odo dňa odovzdania diela. Faktúra sa považuje za uhradenú dňom pripísania jej sumy na účet zhotoviteľa.

V prípade omeškania s platbou objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený účtovať objednávateľovi úroky z omeškania vo výške ……………. Eur podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Článok III. Lehota na plnenie diela

Zmluvné strany sa dohodli, že zhotoviteľ vykoná dielo za podmienok ustanovených v tejto zmluve a v lehote do ….. / ……../ ………………… . Uvedenú lehotu možno predĺžiť len na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, alebo v prípade, ak nastanú nasledovné podmienky: ……………………………………….. .

Zhotoviteľ je povinný bez zbytočného odkladu informovať objednávateľa o tom, že nastala niektorá z podmienok, ktorá predĺži lehotu na vykonanie diela.

Článok IV. Zhotovenie a odovzdanie diela

Zmluvné strany sa dohodli, že zhotoviteľ vykoná dielo na svoje vlastné nebezpečenstvo, pričom sa zaväzuje rešpektovať všetky technické, špecifické normy a právne predpisy. V tomto ustanovení možno dohodnúť aj ďalšie podmienky s ohľadom na konkrétne dielo.

tags: #zmluva #o #vykonaní #prednášky #právna #úprava