
Funkcia konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) je spojená s právami, povinnosťami a zodpovednosťou. Tento článok sa zameriava na zmluvu o výkone funkcie konateľa z pohľadu účtovníctva a daní, pričom zohľadňuje rôzne aspekty odmeňovania a ich dopad na spoločnosť a samotného konateľa.
Všeobecne platí, že vzťah medzi konateľom a spoločnosťou sa riadi ustanoveniami mandátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Spoločnosť však môže s konateľom uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie podľa § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka. V takomto prípade sa primárne aplikuje táto zmluva a ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve len podporne.
Obchodný zákonník stanovuje minimálne náležitosti, aby bola zmluva o výkone funkcie konateľa platná:
Nedodržanie ktorejkoľvek z týchto podmienok má za následok neplatnosť zmluvy. V takom prípade sa na vzťah medzi konateľom a spoločnosťou použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.
Zákon neustanovuje presný obsah zmluvy o výkone funkcie konateľa. Spravidla však obsahuje:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Do zmluvy možno zakotviť aj rôzne výhody, ktoré chce spoločnosť konateľovi, resp. spoločníkovi ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie).
Príjem konateľa za výkon funkcie sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Na daňové účely sa na konateľov vzťahujú rovnaké pravidlá ako na bežných zamestnancov.
Pred výplatou odmeny za prácu je potrebné uvedomiť si, že zdaniť sa musí len tzv. "zdaniteľný príjem". Medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, patria:
Ak spoločník poberá odmenu za prácu pre spoločnosť, ide o príjem zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. b) ZDP]. Ak má spoločník uzatvorený so spoločnosťou pracovnoprávny vzťah, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP a ak takýto vzťah uzatvorený nie je (stačí, ak valné zhromaždenie s. r. o. odmenu odsúhlasilo), tak ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Na daňové účely je toto rozdelenie nevýznamné.
Spôsoby zdanenia príjmov zo závislej činnosti spoločníkov/konateľov s. r. o. (preddavok na daň alebo daň) závisia, tak ako u iných zamestnancov na daňové účely, v prvom rade od toho, či majú v spoločnosti podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti alebo nie.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pri výpočte daňovej povinnosti sa dajú uplatniť rovnaké daňové zvýhodnenia ako pri bežnom zamestnancovi. Ide o nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy.
Nezdaniteľné časti základu dane znižujú základ dane až na nulu a zdaneniu podliehajú iba príjmy, ktoré ju prevyšujú. Najčastejšie uplatňovanou je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá je pre rok 2024 maximálne vo výške 5 753,79 eur.
Ďalším druhom daňového zvýhodnenia sú daňové bonusy, ktoré na rozdiel od nezdaniteľných časti základu dane znižujú už vypočítanú daň. V prípade, že ju prevyšujú, rozdiel je daňovníkovi vyplatený ako daňový preplatok. Daňový bonus je možné uplatniť na vyživované dieťa alebo na zaplatené úroky z úveru na bývanie. Daňový bonus na vyživované dieťa je pre rok 2024 vo výške 100 eur mesačne (dieťa do 15 rokov) alebo 50 eur (dieťa do 18 rokov). Jeho uplatnenie je však viazané na dosiahnutý základ dane, ktorý musí byť dostatočne vysoký.
Odvodové povinnosti z odmeny konateľa sú veľmi podobné ako pri zamestnancovi. Líšia sa len minimálne, aj podľa toho, či je konateľovi odmena vyplácaná pravidelne alebo nepravidelne. Od roku 2023 navyše platí minimálne poistné na zdravotné poistenie zamestnancov, ktoré sa vzťahuje aj na konateľov poberajúcich odmenu. Pre rok 2024 je vo výške 40,32 eur a počíta sa ako 14 % zo sumy životného minima.
Ak spoločník poberá v s. r. o. odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, je považovaný na účely verejného zdravotného poistenia za zamestnanca, spoločnosť je na tieto účely automaticky považovaná za zamestnávateľa [§ 11 ods. 3 písm. i) a ods. 5 písm. i) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení…]. Vymeriavacím základom pre platenie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie je príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Pri platení poistného na verejné zdravotné poistenie nie je pre nich určený minimálny vymeriavací základ. T. j. platí sa aj z nižšej sumy, ako je všeobecne platný minimálny základ.
Pokiaľ ide o platenie poistného do Sociálnej poisťovne, spoločník s. r. o. nie je považovaný za zamestnanca na tieto účely a spoločnosť za zamestnávateľa. T. j. povinné poistné sa z ich príjmov neplatí. Spoločník si však môže toto poistné platiť dobrovoľne.
Podľa postupov účtovania a rámcovej účtovej osnovy sa osobné náklady účtujú na účte 52 - Osobné náklady.
Konateľ má len zmluvu o výkone funkcie konateľa a pravidelne poberá 100€ mesačne.
Okrem práv a povinností je s funkciou konateľa spojená aj zodpovednosť za prípadný úpadok spoločnosti. Konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri výkone svojej povinnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili svoje povinnosti uložené im zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia.
Trestnoprávna zodpovednosť konateľa predstavuje najzávažnejší dôsledok porušenia právnych predpisov. V rámci slovenskej legislatívy je založená na zavinení, ktoré musí zahrňovať všetky znaky charakterizujúce objektívnu stránku trestného činu, teda aj príčinnú súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu.
V praxi existuje viacero možností odmeňovania konateľa, pričom každá z nich má svoje daňové a odvodové dopady: