Zmluva o výkone správy radových rodinných domov: Bezpečnosť, ochrana zdravia a legislatívny rámec

Právo na ochranu života a zdravia je základným právom každého jednotlivca, pričom ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci (BOZP) je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Problematika BOZP predstavuje komplexnú kategóriu, ktorá spája sociálnu a ekonomickú dimenziu. Úzko súvisí s pracovnoprávnymi vzťahmi a slúži ako nástroj na humanizáciu práce a uplatňovanie ľudských a hospodárskych práv. Z tohto dôvodu je v záujme zamestnancov, zamestnávateľov a celej spoločnosti. V snahe zabezpečiť toto právo bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Tento zákon zrušil predchádzajúci zákon č. 330/1996 Z. z.

Význam BOZP v kontexte pracovných úrazov a chorôb z povolania

Pracovné úlohy sú často sprevádzané nebezpečenstvami, ktoré môžu zamestnancov ohrozovať, poškodzovať ich zdravie alebo viesť k úmrtiam. V rokoch 1993 až 2003 bolo v Slovenskej republike zaznamenaných viac ako 285 000 pracovných úrazov a 5 200 chorôb z povolania. Tieto udalosti spôsobili absenciu v práci v rozsahu takmer 10 700 000 pracovných dní. V priebehu tohto obdobia prišlo pri práci o život 1 238 zamestnancov. V dôsledku pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovnými úrazmi neboli v rokoch 2002 a 2003 každoročne vyprodukované hodnoty presahujúce 3/4 miliardy Sk. Z uvedeného vyplýva, že požiadavky na zaistenie BOZP majú sociálny aj ekonomický význam pre štát, zamestnávateľa i zamestnanca.

Medzinárodný rozmer BOZP a záväzky Slovenskej republiky

Problematika BOZP má aj medzinárodný rozmer. Slovenská republika je v tejto oblasti viazaná platnými medzinárodnými zmluvami a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), ako napríklad Dohovorom MOP o bezpečnosti a zdraví pracovníkov a o pracovnom prostredí č. 155 z roku 1981. Dôležitou súčasťou je aj acquis communautaire Európskej únie. Bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci patrí medzi najsledovanejšie oblasti v Európskej únii. Základný rámec je upravený smernicou Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a nadväzujúcim súborom individuálnych smerníc. Cieľom týchto smerníc je zjednocovať štandard BOZP v rámci celej EÚ. Slovenská republika sa v oblasti BOZP zameriava na dôsledné uplatňovanie požiadaviek na zaistenie BOZP u zamestnávateľov, pričom využíva predovšetkým koncepčné a legislatívne nástroje, ktoré sú predpokladom efektívneho fungovania organizovanej starostlivosti o BOZP.

Zákon č. 124/2006 Z. z. a jeho prínos pre BOZP

Nový zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje vzájomné vzťahy subjektov, ktoré ovplyvňujú úroveň starostlivosti o BOZP. Reaguje na zmeny v sociálno-ekonomickej oblasti v Slovenskej republike za posledných 15 rokov. Ustanovuje základné ciele, ako aj preventívne a ochranné opatrenia na zabezpečenie života a zdravia zamestnanca pri práci a zachovanie jeho pracovnej schopnosti. Precizuje tiež ustanovenia zákona, ktoré obsahujú ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS, ktoré po preskúmaní zákona NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov odporučila upraviť Európska komisia aj so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora. Nová právna úprava zvýrazňuje prevenciu, stále zlepšovanie pracovných podmienok, komunikáciu medzi zainteresovanými a formalizuje vykonávanie odborných služieb v tejto oblasti. Obsahuje základné a všeobecné princípy ochrany života a zdravia človeka v pracovnom procese. Nenahrádza osobitné predpisy, ale vytvára pre ne východiskový legislatívny rámec. Nová právna úprava BOZP vymedzuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP, ktoré štatutárny orgán zamestnávateľa nezvládne odborne ani časovo vykonávať sám. Preto má povinnosť zabezpečiť vykonávanie preventívnych a ochranných opatrení. Vytvára predpoklady na uplatňovanie požiadaviek nových harmonizovaných právnych predpisov na zaistenie BOZP, predstavuje možnosť na zníženie počtu poškodení zdravia zamestnancov a s nimi spojené neproduktívne finančné náklady.

Predmet zákona č. 124/2006 Z. z. a jeho súvislosť s Ústavou SR

Zákonodarca vymedzil predmet zákona, ktorým sa upravuje prevencia a základné podmienky na zaistenie BOZP, na vylúčenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce. Význam predmetu zákona je najmä v kontexte čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom im zabezpečuje aj ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci. Toto právo je vykonateľné v rozsahu ustanovenom príslušnými zákonmi (čl. 51 Ústavy SR). Táto zásada rešpektuje významné medzinárodné právne dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná. V súlade so smernicou Rady 89/391/EHS, dohovorom MOP č. 155 z roku 1981 a Odporúčaním MOP č. 164 z roku 1981 je vymedzený účel tohto zákona, ktorým je komplexne chápaná ochrana zamestnancov pri práci. Aj so zreteľom na tieto fakty je nevyhnutné predmet záujmu tohto zákona hodnotiť spolu s ustanoveniami Zákonníka práce, pretože spolu ustanovujú moderný prístup k ochrane zdravia zamestnancov na Slovensku. Základnými podmienkami na zaistenie BOZP sa rozumejú minimálne požiadavky, ktoré sú rovnako platné pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ, zamestnanec, zástupca zamestnancov pre BOZP a iní podľa potrieb organizácie alebo pracoviska vykonávajú aj ďalšie potrebné opatrenia.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Definície a kľúčové pojmy v kontexte BOZP

Bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, podľa § 146 ods. Pracovným úrazom a chorobou z povolania je úraz alebo choroba podľa § 195 ods. 1 až 4 Zákonníka práce alebo podľa osobitných predpisov v prípade obdobných pracovných vzťahov. Slovné spojenie „z práce” charakterizuje akékoľvek poškodenia zdravia, a to iné ako pracovný úraz a chorobu z povolania, ku ktorému nemusí dôjsť bezprostredne pri práci. Ustanovenia tohto zákona zamestnávateľ vykonáva systémom opatrení, ktoré sú uplatňované v oblasti ochrany práce. Podľa § 146 ods. 1 Zákonníka práce ochranou práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení (podľa konkrétnych podmienok a nad rámec tohto vymedzenia k nim patria aj ďalšie, spravidla výchovnovzdelávacie, kontrolné a pod.) zameraných na utváranie pracovných podmienokzaisťujúcich BOZP, zachovanie zdravia zamestnanca a jeho pracovnej schopnosti. K princípom ochrany prináleží neustála a systematická ochrana a zlepšovanie bezpečnosti každej fyzickej osoby zapojenej do pracovného procesu, ako aj zlepšovanie ochrany a podpory rozvoja jej zdravia. Zlepšovaniu napomáha holistický prístup riešenia otázok v oblasti BOZP, ktorý vníma problém jednak v jednote človeka, pracovného prostriedku i pracovného prostredia a jednak vo vzájomných súvislostiach. Tieto princípy musí realizovať v zmysle § 3 písm.

Zabezpečenie BOZP v pracovnom procese

V pracovnom procese je zabezpečenie žiaduceho výsledku závislé na správnom konaní zamestnanca, na adekvátnych materiálnych, technických a organizačných podmienkach celého pracovného procesu (vyhovujúci stav objektov, strojov, zariadení, pracovných nástrojov a náradí, materiálov, správny postup práce a pod.). Tieto otázky tvoria obsah BOZP v najširšom ponímaní, sú stvárnené týmto zákonom, Zákonníkom práce a zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Zdravie v zmysle tohto zákona a čl. 3 písm. e) dohovoru MOP č. 155 z roku 1981 nie je chápané ako len stav bez choroby alebo inej ujmy. Faktorom sa rozumie akákoľvek súčasť práce, pracovného procesu alebo pracovného prostredia a činiteľ z nich vyplývajúci vrátane človeka. Ak odstránenie negatívnych faktorov nie je možné, napríklad ich existencia je nevyhnutným predpokladom pre technologický proces (ostrú hranu nožníc nemožno odstrániť, pretože je nevyhnutným predpokladom strihania - ale technológiu strihania možno nahradiť inou technológiou, pri ktorej ostrá hrana nie je a pod.), je potrebné vykonať opatrenia, aby sa také faktory čo najväčšmi eliminovali (zmenšili). Tu sa používajú princípy, mechanizmy a nástroje z technickej, organizačnej a personálnej sféry, ktorých rozsah je uvedený v § 5 tohto zákona. Zákonník práce ani tento zákon nepredpokladajú ľubovôľu zamestnávateľa, či sa nebezpečenstvo odstráni alebo sa minimalizuje, a to napríklad na základe aktuálneho nedostatku finančných prostriedkov či z iných subjektívnych dôvodov. Zamestnávateľ je povinný najprv vykonať opatrenia na vylúčenie (odstránenie) nebezpečenstva a ohrozenia a z nich vyplývajúce riziko a, len ak to neumožňujú technické a vedecké prakticky realizovateľné poznatky, tak vykonať opatrenia na zníženie úrovne rizika na najnižšiu možnú mieru [§ 6 ods. 1 písm.

Prevencia a ochrana zdravia pri práci

Faktormi podmieňujúcimi vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce sa chápu tie skutočnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť alebo zdravie zamestnanca pri plnení jeho pracovných povinností [a to priamo alebo sprostredkovane, v reálnom čase (ihneď, okamžite) alebo kedykoľvek neskôr]. Všeobecné zásady prevencie upravuje § 5 tohto zákona. Konkrétne opatrenia, ktorými sa realizujú tieto princípy, sú obsiahnuté (špecifikované) v jeho jednotlivých ustanoveniach, napríklad povinnosť oboznamovania, informovania. Rozsiahly súbor opatrení je v ďalších všeobecne záväzných právnych predpisoch, napríklad nariadení vlády SR č. 247/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, vyhláške SÚBP č. 59/1982 Zb., ktorou sa určujú základné požiadavky na zaistenie bezpečnosti práce a technických zariadení v znení vyhlášky č. 484/1990 Zb. alebo v súčasnosti pripravovaných právnych predpisoch, napríklad podľa splnomocnení § 30 tohto zákona alebo v súvislosti so zákonom č. 126/2006 Z. z. (3) Pôsobnosť tohto zákona môže byť osobitným zákonom obmedzená alebo vylúčená pri určených činnostiach vykonávaných v služobnom pomere. Účelom zákona je upraviť základné podmienky BOZP vzťahujúce sa na subjekty pracovnoprávnych vzťahov a obdobných pracovných vzťahov (zamestnávajúci - zamestnávaný). Zákonodarca tieto podmienky na zaistenie BOZP v rozsahu nevyhnutnom vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti rozšíril aj na iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré nevykazujú znaky zamestnávateľa a zamestnanca, nie sú založené na pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú späté s prideľovaním činnosti (práce) a s osobným výkonom tejto činnosti (práce). Pôsobnosť zákona v súlade s čl. 1 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS ide mierne nad rámec tejto smernice. Vo svojom základe je v súlade s vymedzenou pôsobnosťou citovanej smernice, ktorá rámcovo upravuje požiadavky na zlepšenie starostlivosti o BOZP vo vzťahu k pracovníkovi a zamestnávateľovi.

Subjekty a rozsah pôsobnosti zákona

Zamestnávateľmi sú tie právnické alebo fyzické osoby, ktoré zamestnávajú iné fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch alebo v obdobných pracovných vzťahoch. Ustanovenie zahrnulo do pôsobnosti zákona všetkých zamestnávateľov všetkých sektorov a odvetví činností vo výrobnej i nevýrobnej sfére, a to verejných i súkromných. Z pôsobnosti zákona nie je vyňaté žiadne odvetvie činnosti. Zamestnávateľom je široký okruh právnických osôb v rôznych právnych formách, napríklad štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstvá, občianske združenia, odborové organizácie, politické strany, politické hnutia a pod. i fyzických osôb. Základnými pracovnoprávnymi vzťahmi sú pracovný pomer a právne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. K nim patria aj iné vzťahy, pokiaľ sa spravujú Zákonníkom práce a inými právnymi predpismi, ktoré upravujú pracovné vzťahy. Pôsobnosť sa vzťahuje aj na služobné pomery a štátnozamestnanecké pomery, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi. Ustanovenie v spojitosti s § 3 písm. Ustanovená pôsobnosť zákona sa vzťahuje na všetky priestory a pracoviská, pracovné prostriedky, stavebné objekty, technológie, pracovné postupy a pod. v pôsobnosti zamestnávateľa. V súlade s čl.

Rozšírenie pôsobnosti zákona na ďalšie osoby a aktivity

Zákon sa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je potrebný na ochranu života a zdravia a vymedzený konkrétnymi požiadavkami vykonávaných činností, vzťahuje aj na iné osoby a vzťahy ako sú pracovné vzťahy zamestnávateľov a zamestnancov. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou sa jeho pôsobnosť rozšírila aj na prácu osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a na dobrovoľnícke všeobecne prospešné aktivity. Špecifické povinnosti sa vzťahujú tiež na niektoré ďalšie právnické osoby a fyzické osoby (§ 18 ods. 4 a 5, § 13 ods. 7, § 14 ods. 8 a § 16 ods. Do pôsobnosti zákona boli včlenené vzťahy, ku ktorým dochádza pri zaradení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody do práce. Podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradenie do práce nie je klasickým výkonom práce. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť ochranu života a zdravia aj širšej skupine osôb vykonávajúcich „pracovné činnosti” mimo pracovného vzťahu aj v tom prípade, ak nejde o zamestnancov či používané technické zariadenia, ktoré sú užívané zamestnávateľom, ale aj inými osobami - podnikateľmi. So zreteľom na nedostatočné pomery BOZP u podnikajúcich fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnávateľmi, sa požiadavky ustanovené týmto zákonom v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú tiež na ne, ide napríklad o krajčíra, obuvníka, prevádzkovateľa kolotočov. Ak im pri plnení úloh vypomáhajú aj ich príbuzní vymenovaní v tomto ustanovení, tak zákon sa vzťahuje aj na týchto príbuzných. Ustanovenie vymedzilo okruh spolupracujúcich najbližších príbuzných podnikajúcej fyzickej osoby, ktorí mu napomáhajú pri plnení jeho podnikateľských úloh. Príbuznými v priamom rade sú rodičia a deti podnikajúcej fyzickej osoby. Objektom pôsobnosti zákona je aj vykonávanie dobrovoľníckych všeobecne prospešných aktivít, ktorými je organizovaná činnosť, ak jej súčasťou je dobrovoľná práca fyzickej osoby (občana) na aktivitách vo verejnom záujme. Dobrovoľníckou všeobecne prospešnou aktivitou je napríklad vykonávanie menších obecných služieb organizovaných obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických a sociálnych podmienok obyvateľov obce podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Ide tiež o aktivačnú činnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe dobrovoľníckej práce podľa § 52 ods. 5 citovaného zákona. Takou aktivitou je aj čistenie, údržba, úprava a pod., nehnuteľností spolkov, združení, cirkví a pod. Do takto vymedzeného okruhu nepatria osobné a nepracovné aktivity, napríklad súkromné práce na záhrade, chalupe, rodinnom dome ani záujmová činnosť. Nepatrí sem tiež vlastná umelecká produkcia (výkon), napríklad spevácky výkon, divadelné vystúp…

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o výkone správy a povinnosti v oblasti BOZP

Zmluva o výkone správy radových rodinných domov by mala explicitne definovať povinnosti správcu v oblasti BOZP. Tieto povinnosti by mali zahŕňať:

• Identifikáciu a hodnotenie rizík: Správca by mal pravidelne identifikovať a hodnotiť riziká spojené s prevádzkou a údržbou rodinných domov, ako sú riziká spojené s elektrickými inštaláciami, plynovými zariadeniami, vykurovacími systémami, strechami, fasádami a inými konštrukčnými prvkami.
• Realizáciu preventívnych opatrení: Na základe identifikovaných rizík by mal správca realizovať preventívne opatrenia na ich elimináciu alebo minimalizáciu, ako sú pravidelné revízie a kontroly, údržba a opravy, inštalácia bezpečnostných zariadení a používanie osobných ochranných prostriedkov.
• Informovanie a školenie: Správca by mal informovať vlastníkov a užívateľov rodinných domov o rizikách a preventívnych opatreniach a zabezpečiť ich školenie v oblasti BOZP.
• Vedenie dokumentácie: Správca by mal viesť dokumentáciu o vykonaných revíziách, kontrolách, údržbe a opravách, ako aj o školeniach a informovaní.
• Spoluprácu s orgánmi dozoru: Správca by mal spolupracovať s orgánmi dozoru v oblasti BOZP, ako sú inšpektoráty práce a orgány verejného zdravotníctva, a dodržiavať ich pokyny a nariadenia.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #výkone #správy #radových #rodinných