Zmluva o vzájomnej spolupráci a zdaňovanie príjmu

Tento článok sa zaoberá problematikou zdaňovania príjmu v kontexte zmlúv o vzájomnej spolupráci, pričom sa opiera o platnú legislatívu a judikatúru v Slovenskej republike. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch a praktických dopadoch týchto zmlúv na daňové povinnosti.

Úvod do zmlúv o vzájomnej spolupráci

Zmluva o vzájomnej spolupráci je v praxi bežný nástroj, ktorý umožňuje dvom alebo viacerým stranám spoločne realizovať podnikateľský zámer. Dôležité je správne daňové zaradenie príjmu, ktorý plynie daňovníkovi v prípade uzatvorenia zmluvy o dielo. Vymedzením predmetu zmluvy, t. j. dielom, je daná odlišnosť od iných zmlúv upravených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ako aj od vzťahov upravených inými záväznými predpismi, najmä zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Základné právne rámce

Obchodný zákonník a podnikanie

Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Sústavnosť ako znak podnikania sa zásadne viaže na profesijné zameranie podnikateľského oprávnenia a jeho rámec netvoria všetky činnosti podnikateľa, ktoré s jeho podnikaním súvisia. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom je potrebné chápať tak, že podnikateľ sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti. Nie je podriadený inému subjektu, ktorého príkazy by musel plniť. Za vlastnú zodpovednosť podnikateľa je možné považovať takú činnosť, keď za podnikanie nezodpovedá niekto iný, zodpovednosť prevzal sám tento podnikateľ.

Zmluva o dielo podľa Obchodného zákonníka

Ustanovenie § 536 a nadväzujúce ustanovenia tohto zákona vymedzujú zmluvu o dielo, obchodný záväzkový vzťah. Zmluva o dielo je jedným z najvyužívanejších obchodných záväzkových vzťahov, ktorý sa uzatvára v podnikateľskej praxi. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Kritériom na odlíšenie zmluvy o dielo ako zmluvného typu od iných zmlúv ustanovených v Obchodnom zákonníku je samostatné vykonávanie činnosti (dielo), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku. Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. Samostatnosť pri vykonávaní diela nevylučuje oprávnenie objednávateľa kontrolovať spôsob vykonávania diela. Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom vymedzeným v zmluve. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo (vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela) je splnený ukončením a odovzdaním diela. Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním tohto diela.

Zákon o dani z príjmov a druhy príjmov

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v § 3 ustanovuje jednotlivé druhy príjmov fyzických osôb v špecifickom rozdelení s ohľadom na zisťovanie čiastkového základu dane a vyberanie dane. Týmto sa ustanovujú osobitosti pri zdaňovaní konkrétneho druhu príjmu, zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, z kapitálového majetku a ostatných príjmov. Takýmto vymedzeným druhom príjmu je aj príjem z podnikania ustanovený v § 6 v odseku 1 tohto zákona. Ide o príjmy, ktoré daňovník dosiahol napr. na základe živnostenského oprávnenia, osvedčenia alebo na základe podnikania podľa osobitných predpisov. Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Daňovník, ktorý sa rozhodne pri príjmoch z podnikania uplatniť výdavky percentom z príjmov, môže si naviac uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške zaplatené poistné a príspevky.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Praktické aspekty zdaňovania príjmov zo zmluvy o dielo

Príklad aplikácie zmluvy o dielo

Zhotoviteľ (daňovník, ktorý vykonáva živnostenské podnikanie v stavebníctve) sa zaviazal v zmluve o dielo, že zhotoví pre objednávateľa dielo (stavebné práce) a odovzdá toto dielo spôsobilé na účel užívania, ktoré bude spĺňať všetky platné normy ako celok naraz. V zmluve sa dohodol termín začatia zhotovovania diela, ukončenia a odovzdania. Cena diela bola dohodnutá a stanovená dohodou podľa predloženej cenovej ponuky, kalkulácie cien. Odsúhlasený položkový rozpočet tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo. Po ukončení prác zhotoviteľ vystavil konečnú faktúru. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že zhotoviteľ vykonal dielo samostatne a na vlastné nebezpečenstvo. Objednávateľ predložil technickú a projektovú dokumentáciu k predmetu diela, stavebné povolenie, kópie všetkých ďalších súvisiacich povolení zo strany objednávateľa boli prístupné k nahliadnutiu a priložené k stavebnému denníku. Zhotoviteľ mal plnú zodpovednosť za materiál a zariadenie nachádzajúce sa v objekte areálu stavby, bol zodpovedný za dodržiavanie príslušných vyhlášok a nariadení súvisiacich so stavebnými prácami, počas realizácie stavby viedol stavebný denník. Objednávateľ prevzal dielo po dokončení protokolom o odovzdaní a prevzatí. Zhotoviteľ zodpovedal za to, že predmet zmluvy počas záručnej doby bude mať vlastnosti dohodnuté v zmluve, aj za nedostatky, ktoré by mal predmet v čase jeho odovzdania. Daňovník vykonal stavebnú činnosť na základe zmluvy o dielo samostatne ako podnikateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Závislá práca vs. zmluva o dielo

Zákonník práce upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa. Ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je základnou charakteristikou závislej práce, ktorá je vždy osobnou závislosťou zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľ rozhoduje o priebehu práce a znáša aj hospodárske riziko výkonu práce. Pre pracovný pomer má právny význam práca ako ľudská činnosť, nie výsledok ľudskej činnosti. Správnym obsahovým ohraničením pojmu pracovného pomeru ako hlavného druhu pracovnoprávnych vzťahov by zamestnávatelia mali predchádzať situáciám, v ktorých pri výkone závislej práce sa snažia využívať zmluvné typy obchodného práva. Zamestnávatelia nahrádzajú pracovnoprávne vzťahy inými, aj obchodno-právnymi vzťahmi, dôvodom je vyhýbanie sa plneniu daňových a odvodových povinností, ale aj povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi zo Zákonníka práce. Zamestnávatelia nútia zamestnancov vybaviť si živnostenské listy na rôzne profesie a následne s nimi uzatvárajú napr. aj zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka.

Nahrádzanie pracovnoprávneho vzťahu obchodno-právnym

V otázke zaradenia jednotlivých druhov príjmov a následného zdaňovania v prípade nahrádzania pracovnoprávneho vzťahu obchodno-právnym vzťahom a uzatvorením zmluvy o dielo je potrebné sa pridržiavať ustanovení zákona o dani z príjmov. V daňovom konaní sa pri uplatnení daňových predpisov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybranie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov). V prípade, ak správca dane vie dokázať, že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, je možné pre daňové účely príjem daňovníka prekvalifikovať a zdaniť ako príjem zo závislej činnosti. K prekvalifikovaniu takýchto príjmov pre daňové účely sa použijú charakteristiky zamestnávateľa vyplývajúce najmä z pracovnoprávnych predpisov.

Pre úplnosť poznamenávame, že ak miestne príslušný správca dane vie dokázať v čase kontroly u platiteľa príjmu (zamestnávateľa), ktorý uzatvára zmluvu o dielo s daňovníkom („podnikateľom“), že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, pre daňové účely príjem z podnikania takéhoto daňovníka prekvalifikuje na príjem zo závislej činnosti.

Príklad prekvalifikovania príjmu

Podľa zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril zhotoviteľ (daňovník) s objednávateľom (spoločnosť s ručením obmedzeným), činnosťou zhotoviteľa je spracovanie a povrchová úprava kovov. Zhotoviteľ sa zmluvne zaviazal dodržiavať všetky platné predpisy vzťahujúce sa na túto činnosť, vykonávať podľa pokynov objednávateľa osobne, riadne a svedomito práce, riadiť sa pokynmi a inštrukciami pracovníkov poverených objednávateľom, dodržiavať disciplínu v záujme prosperity objednávateľa. Konkrétny rozsah práce bol zadaný oprávneným zástupcom objednávateľa pred nástupom na miesto výkonu práce. Zhotoviteľ túto činnosť vykonával v priestoroch spoločnosti každý deň od 6,00 hod. do 14,00 hod., evidenciu odpracovaných hodín a pracovných výkonov tomuto zhotoviteľovi denne podpisoval zástupca objednávateľa. Objednávateľ poskytoval zhotoviteľovi potrebný materiál, výrobné a pracovné prostriedky a výkresovú dokumentáciu. V zmysle uvedeného daňovník vykonával výrobnú činnosť kovoobrábača na základe zmluvy o dielo v priestoroch spoločnosti, s jej materiálom a výrobnými a pracovnými prostriedkami, dbal na pokyny a príkazy tohto objednávateľa. Tento daňovník nevykonával sústavnú činnosť samostatne ako podnikateľ vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ten, kto vykonáva závislú prácu ako podnikateľ, nie ako zamestnanec, nespĺňa obsahové vymedzenie pojmu podnikanie podľa Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zdaňovanie príjmov z licenčných zmlúv

Autorský zákon a licenčné zmluvy

S účinnosťou od 1.1.2016 vstúpil do platnosti nový autorský zákona č. 185/2015 Z. z. V novom autorskom zákone došlo k zmenám, ktoré majú vplyv na formu uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré sú upravené v inom ustanovení nového autorského zákona, a to v ustanovení § 65 zákona 185/2015 Z. Príjmy dosahované na základe uzatvorených licenčných zmlúv podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona, resp. na základe licenčných zmlúv uzatvorených podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom ,sa považujú za príjmy podľa § 6 ods.

Zdaňovanie príjmov z použitia diela a umeleckého výkonu

Medzi príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. Príjmy podľa § 6 ods. Zásady zdaňovania príjmov z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov cez podané daňové priznania (ak nie sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm.

• skutočné výdavky - na základe daňovej evidencie (§ 6 ods.
• výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov vo výške 60% (ak daňovník nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom tejto dane len časť zdaňovacieho obdobia), bez nároku na zvýšenie o preukázateľne zaplatené poistné a príspevky, 60% výdavky z príjmov možno uplatniť najviac do výšky 20 000 eur, pričom uvedená maximálna suma sa posudzuje pre tieto príjmy samostatne, na rozdiel od príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods.

Príklady zdaňovania príjmov z licenčných zmlúv

Otázka č. 1: Daňovníkovi boli v roku 2025 vyplatené honoráre na základe uzatvorených licenčných zmlúv podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona. Ako sa podľa zákona o dani z príjmov posúdi takýto príjem?

Daňovník, ktorý dosiahne v roku 2025 príjmy na základe tzv. licenčných zmlúv podľa § 65 zákona 185/2015 Z. z. autorského zákona, sa môže s platiteľom dane vopred pred vyplatením odmeny dohodnúť, že daň z neho nevyberie. Ak daňovník s platiteľom dane uzatvorí takúto dohodu, daňovník fyzická osoba daňovú povinnosť z tohto príjmu vysporiada prostredníctvom podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2025 (za predpokladu, že mu povinnosť podať daňové priznanie vznikne v súlade s ustanovením § 32 zákona o dani z príjmov). Príjmy daňovník zahrnie medzi príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, a to ako príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 (uzatvoril dohodu o neuplatnení zrážkovej dane). Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods.

Otázka č. 2: Fyzická osoba na základe uzatvorenej licenčnej zmluvy podľa § 65 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona v roku 2025 dosiahla honorár vo výške 5 600 eur. Daňovník sa vopred pred vyplatením honoráru s platiteľom dane písomne dohodne, že sa daň vyberaná zrážkou neuplatní.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príjem, ktorý fyzická osoba dosiahla na základe licenčnej zmluvy (príjem za použitie diela), pri ktorých sa daňovník s platiteľom dane vopred písomne dohodol, že sa daň vyberaná zrážkou neuplatní, daňovo vysporiada daňovník sám prostredníctvom podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2025. Predmetné príjmy zahrnie medzi príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Jedná sa o pasívny príjem, pri ktorom nie je možné na daňové účely vykázať stratu - t. j. ak preukázateľné daňové výdavky sú vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada (§ 6 ods.

Otázka č. 3: Fyzickej osobe - spevákovi sú kolektívnou správou práv každoročne vyplácané tantiémy. Zdaňujú sa takéto príjmy alebo sú od dane oslobodené?

Tieto príjmy nie sú od dane z príjmov oslobodené. Príjem fyzickej osoby, tantiéma, sa považuje za zdaniteľný príjem podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, t. j. pasívny príjem. Predmetné príjmy sú zdaňované daňou vyberanou zrážkou, za predpokladu, že sa autor s platiteľom vopred písomne nedohodne, že sa daň vyberaná zrážkou neuplatní (ak sa neuplatní postup podľa § 43 ods.

Otázka č. 4: Fyzickej osobe na základe uzatvorenej licenčnej zmluvy podľa Autorského zákona bol v roku 2024 vyplatený príjem z tejto zmluvy vo výške 5 350 eur. Daňovník s platiteľom dane vopred uzatvoril dohodu, o tom, že daň vyberanú zrážkou z predmetného príjmu neuplatní a daňovník bude daňovú povinnosť z týchto príjmov vysporiadavať osobne podaním daňového priznania za rok 2025. Iné zdaniteľné príjmy v roku 2025 daňovník nedosiahol. Môže si tento daňovník od vykázaného základu dane z týchto príjmov uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?

Nakoľko sa príjmy vyplácané na základe licenčnej zmluvy pre daňové účely považujú za tzv. pasívne príjmy (zaraďujú sa medzi príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov), daňovník vykázaný základ dane z týchto príjmov nemôže znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a rovnako nemôže uplatniť ani nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

Otázka č. 5: Fyzickej osobe na základe uzatvorenej licenčnej zmluvy podľa autorského zákona bol v roku 2025 vyplatený príjem z tejto zmluvy vo výške 8 350 eur. Daňovník s platiteľom dane vopred uzatvoril dohodu o tom, že daň vyberanú zrážkou z predmetného príjmu neuplatní a daňovník bude daňovú povinnosť z týchto príjmov vysporiadavať osobne podaním daňového priznania za rok 2025.

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období 2025 dosiahol okrem príjmov zo zamestnania len zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 zákona (vopred pred vyplatením príjmu uzatvoril s platiteľom dane dohodu o tom, že zrážková daň sa neuplatní), sa môže rozhodnúť pri týchto príjmoch uplatniť výdavky percentom z príjmov, a to vo výške 60 % z týchto príjmov, najviac do výšky 20 000 eur ročne (podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov). Podmienkou pre uplatnenie výdavkov percentom z príjmov je, že daňovník nie je platiteľ DPH, alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia.

Zdaňovanie príjmov pri poskytovaní služieb v zahraničí

Poskytovanie služieb v zahraničí je rozšírenou formou pôsobenia a dosahovania príjmov podnikateľských subjektov v medzinárodnom kontexte. Pre správne zdanenie týchto príjmov je nevyhnutné postupovať nielen podľa vnútroštátnej legislatívy (v podmienkach Slovenskej republiky zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov), ale aj podľa bilaterálnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak takáto zmluva s príslušným štátom existuje. Okrem týchto právnych predpisov je tiež nevyhnutná znalosť vybraných ustanovení nadväzujúcich zákonov vo vzťahu k Slovenskej republike, napr. zákona č. 563/2009 Z. z.o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník či zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

Vymedzenie základných pojmov v oblasti medzinárodného zdaňovania

V snahe zabezpečiť správnu aplikáciu právnych predpisov je v úvode nevyhnutné vymedziť základné pojmy využívané pri medzinárodných daňových vzťahoch. Jednotlivé štáty definujú daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou („rezidenta“) rôzne, avšak vo všeobecnosti sa za základné kritériá daňovej rezidencie považujú:

• miesto trvalého bydliska,
• stredisko životných záujmov,
• obvyklý pobyt,
• štátna príslušnosť.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov („zákon o dani z príjmov“) definuje rezidenta Slovenskej republiky ako:

• fyzickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, a to aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, pričom do tohto obdobia sa započítava akýkoľvek, aj prerušovaný pobyt na území Slovenskej republiky;
• právnickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto vedenia.

Rezidenti Slovenskej republiky podliehajú na tomto území tzv. celosvetovej daňovej povinnosti, čo znamená, že predmetom dane týchto daňovníkov sú príjmy plynúce nielen zo zdrojov v Slovenskej republike, ale aj zo zdrojov v zahraničí.

Za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou („nerezidenta“) vybraného štátu sa považuje daňovník, ktorý nespĺňa podmienky vymedzené v časti 1.1 tohto článku, avšak dosahuje príjmy zo zdrojov v tomto štáte. Predmetom dane nerezidenta Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky je iba príjem zo zdroja na tomto území vymedzený v § 16 zákona o dani z príjmov.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Jedným z možných rizík vykonávania cezhraničných podnikateľských aktivít je medzinárodné dvojité zdanenie toho istého príjmu. Táto situácia v medzinárodnom kontexte nastáva, keď si na zdanenie rovnakého príjmu nárokuje aj štát zdroja (t. j. štát, z ktorého sú príjmy vyplácané), aj štát rezidencie príjemcu. Takýmto neželaným dosahom medzinárodných transakcií sa jednotlivé štáty snažia zabrániť prostredníctvom uzatvárania bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

Samotný spôsob zdanenia v príslušnom štáte však nie je predmetom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, tento je v kompetencii jednotlivých štátov. Slovenská republika má v súčasnosti 64 platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia vychádzajúcich predovšetkým z Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku („modelová zmluva OECD“) a z komentára k nej.

Modelová zmluva OECD je výsledkom vzájomnej dohody členských štátov OECD a základným podkladom pre uzatváranie bilaterálnych zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia nielen medzi členskými štátmi OECD. Obsahuje podmienky zdaňovania vybraných typov príjmov, a to príjmov z nehnuteľného majetku, z podnikania, z prevádzkovania prostriedkov v medzinárodnej doprave, z predaja majetku, zo závislej činnosti, z činností športovcov a umelcov, tantiém, dividend, úrokov, licenčných poplatkov, dôchodkov, štátnej služby a iných príjmov. Komentár k jednotlivým článkom modelovej zmluvy OECD sa neustále vyvíja a aktualizuje v nadväznosti na vývoj medzinárodných daňových vzťahov a je považovaný za dôležitý výkladový prostriedok pri uplatňovaní ustanovení existujúcich zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

V podmienkach Slovenskej republiky sú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzinárodnými zmluvami schválenými, ratifikovanými a vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, ktoré v súlade s Ústavou Slovenskej republiky majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi. V prípade daňových vzťahov voči štátom, s ktorými Slovenská republika nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia („nezmluvné štáty“), sa postupuje výlučne v súlade s vnútroštátnymi daňovými právnymi predpismi.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

V súlade s vyššie uvedeným zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia presne vymedzujú štát, ktorý má právo zdaniť ten-ktorý príjem. Na druhej strane je však v časti 1.1 tohto článku uvedené, že rezidenti podliehajú v štáte svojej rezidencie tzv. celosvetovej daňovej povinnosti. Túto povinnosť je potrebné chápať tak, že v situácii, ak príjem je v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia zdanený v štáte zdroja, štát rezidencie príjemcu je povinný zamedziť dvojitému zdaneniu toho istého príjmu. To znamená, že rezident Slovenskej republiky síce v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike uvedie príjem plynúci zo zahraničia a zdanený v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia v zahraničí, avšak v príslušnej časti daňového priznania uplatní metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia tohto príjmu. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj zákon o dani z príjmov rozlišujú dve základné metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia:

• Metóda vyňatia príjmov: Príjem, ktorý bol zdanený v štáte zdroja, sa vyjme zo základu dane v štáte rezidencie. To znamená, že tento príjem sa nezahrnie do základu dane, z ktorého sa vypočíta daňová povinnosť v štáte rezidencie.
• Metóda zápočtu dane: Daň zaplatená v štáte zdroja sa započíta na daňovú povinnosť v štáte rezidencie. To znamená, že daňovník si môže znížiť svoju daňovú povinnosť v štáte rezidencie o sumu dane, ktorú zaplatil v štáte zdroja. Zápočet je obvykle limitovaný výškou dane, ktorá by bola zaplatená v štáte rezidencie, ak by príjem pochádzal z tohto štátu.

#

tags: #zmluva #o #vzajomnej #spolupráci #zdaňovanie #príjmu