Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva: Obsah a Význam

Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) je základným kameňom európskej integrácie. Jej obsah a vývoj mali zásadný vplyv na formovanie Európskej únie, ako ju poznáme dnes.

Historický Kontext a Vznik Zmluvy o Založení EHS

V zmysle záverov Európskej rady v Solúne z júna 2003, talianske predsedníctvo navrhlo začiatok Medzivládnej konferencie (MVK) na 4. októbra 2003. MVK mala schváliť text Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (ďalej len Ústavná zmluva - ÚZ), ktorej návrh vypracoval Konvent o budúcnosti Európy, ktorý zasadal v Bruseli od 28. februára 2002 do 10. júla 2003 za účasti zástupcov členských, kandidátskych krajín a inštitúcií EÚ.

Východiskom pre ústavnú reformu EÚ sa stala Deklarácia prijatá na summite v Nice v decembri 2000. Cieľom bolo riešiť problémy, ktoré sa objavili bezprostredne po prijatí Zmluvy z Nice, predstavujúcej doposiaľ poslednú rozsiahlu novelizáciu primárneho práva Únie. Po roku bola na summite v Laeken v decembri 2001 prijatá ďalšia deklarácia, ktorá konkretizovala a rozšírila problémy, ktoré mali byť v rámci diskusie o budúcnosti Európskej únie vyriešené. Táto deklarácia takisto stanovila, že táto diskusia by v dlhodobom horizonte mohla viesť k prijatiu ústavného textu v Únii.

Dôležitým krokom bolo vytvorenie Konventu. Jeho kreácia bola vyvolaná úsilím o posilnenie demokratickej legitimity procesu, ktorý by mal viesť k prijatiu základnej normy v Únii. Konventu sa zúčastnili zástupcovia národných parlamentov a vlád členských štátov, ako aj kandidátskych krajín (vrátane Slovenska), Bulharska, Rumunska a Turecka, zástupcovia Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Pozorovatelia boli z Výboru regiónov, európskych sociálnych partnerov a Európsky ombudsman. Dovtedy sa národné exekutívy a parlamenty členských štátov zapájali do procesu prakticky len v ratifikačnej fáze. Konvent disponoval odporúčacím mandátom. Predsedníctvo Konventu predložilo 18. júla 2003 talianskemu predsedníctvu EÚ návrh Ústavnej zmluvy, ktorý sa stal podkladom pre činnosť Medzivládnej konferencie.

Ciele a Princípy Zmluvy o Založení EHS

Zmluva o založení EHS si kládla za cieľ vytvorenie spoločného trhu, colnej únie a postupného zbližovania hospodárskych politík členských štátov. Medzi hlavné princípy patrili:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu: Tieto štyri slobody mali zabezpečiť efektívne fungovanie spoločného trhu.
• Spoločná poľnohospodárska politika (SPP): Cieľom bolo zabezpečiť dostatočné zásobovanie potravinami, stabilizovať ceny a podporovať príjmy poľnohospodárov.
• Spoločná obchodná politika: EHS malo jednotne vystupovať v obchodných vzťahoch s tretími krajinami.
• Zásada nediskriminácie: Zakazovala diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.
• Zásada subsidiarity: Spoločenstvo malo zasahovať len vtedy, ak ciele nemohli byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi.

Inštitucionálny Rámec Zmluvy o Založení EHS

Zmluva o založení EHS vytvorila inštitucionálny rámec, ktorý zabezpečoval fungovanie spoločenstva. Medzi hlavné inštitúcie patrili:

• Európska komisia: Mala legislatívnu iniciatívu, dohliadala na dodržiavanie zmluvy a spravovala rozpočet.
• Rada ministrov (dnes Rada Európskej únie): Prijímala legislatívu na návrh Komisie a koordinovala politiky členských štátov.
• Európsky parlament: Pôvodne mal len poradnú funkciu, postupne získaval legislatívne a kontrolné právomoci.
• Súdny dvor Európskej únie: Zabezpečoval jednotný výklad a uplatňovanie práva EHS.

Vývoj a Zmeny Zmluvy o Založení EHS

Zmluva o založení EHS bola viackrát novelizovaná a dopĺňaná. Medzi najvýznamnejšie zmeny patrili:

• Jednotný európsky akt (1986): Zameraný na dokončenie vnútorného trhu do roku 1992.
• Maastrichtská zmluva (1992): Založila Európsku úniu a zaviedla hospodársku a menovú úniu.
• Amsterdamská zmluva (1997): Posilnila právomoci Európskeho parlamentu a zaviedla priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
• Zmluva z Nice (2001): Upravila inštitucionálny systém EÚ pred rozšírením o nové členské štáty.
• Lisabonská zmluva (2007): Zreformovala inštitucionálny rámec EÚ a posilnila jej vonkajšiu činnosť.

Slovenská Republika a Európska Únia

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámilo, že 13. marca 2008 bola podpísaná Zmluva, pričom ratifikačná listina bola uložená 24. júla 2009. Zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009.

Kľúčové Zmeny a Nové Prvky v Zmluvách

Zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. Únia vytvára vnútorný trh a prispieva k ochrane svojich občanov. Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Používanie právomocí Únie sa spravuje zásadami subsidiarity a proporcionality. Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Európsky parlament sa skladá zo zástupcov občanov Únie. Európska rada zasadá dvakrát za polrok, zvoláva ju jej predseda. Komisia je pri vykonávaní svojich úloh úplne nezávislá. Vysoký predstaviteľ vedie spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie. Súdny dvor tvoria sudcovia, jeden za každý členský štát.

Vplyv na Legislatívu a Rozhodovacie Procesy

Ústavná zmluva zavádza ako všeobecný procesný postup normotvorby Únie - tzv. bežnú legislatívnu procedúru (ordinary legislative procedure). Táto procedúra je založená na rovnoprávnom postavení Európskeho parlamentu a Rady, ako dvoch zložiek legislatívy Únie. V niektorých oblastiach Ústavná zmluva predpokladá použitie špeciálnych legislatívnych procedúr ako výnimiek z bežnej legislatívnej procedúry. V nadväznosti na generalizáciu bežnej legislatívnej procedúry dochádza aj ku generalizácii rozhodovania kvalifikovanou väčšinou v Rade. Od 1. novembra 2014 sa uplatňuje tzv. dvojitá väčšina (väčšina členských štátov a väčšina populácie).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Charta základných práv Európskej únie

Charta základných práv Európskej únie je prvý katalóg ľudských práv v podmienkach EÚ. Ústavnou reformou EÚ dochádza k inkorporácii celého textu Charty do Ústavnej zmluvy, ako jej druhej časti, čím Charta nadobúda právnu záväznosť.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #zalozeni #europskeho #hospodarskeho #spolocenstva