Zamedzenie dvojitého zdanenia: Príklad zmluvy medzi Slovenskom a Belgickom

V globalizovanom svete, kde sú medzinárodné obchodné a pracovné vzťahy bežné, je problematika zdanenia príjmov dosiahnutých v zahraničí alebo zahraničnými daňovníkmi na našom území mimoriadne aktuálna. Tento článok sa zameriava na objasnenie daňových povinností v kontexte zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, s osobitným zreteľom na vzťah medzi Slovenskom a Belgickom. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako sa rieši dvojité zdanenie príjmov, aký je rozsah daňovej povinnosti daňovníkov na Slovensku a ako zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia ovplyvňujú zákon o dani z príjmov.

Daňová povinnosť a jej rozsah

Každý štát má právo stanoviť si vlastné podmienky vyberania daní od fyzických a právnických osôb na svojom území. Tieto daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu byť modifikované medzinárodnými zmluvami. V slovenskom daňovom systéme má medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, prednosť pred zákonom o dani z príjmov (§ 1 ods. 2 ZDP). To platí nielen pre zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale aj pre iné zmluvy spĺňajúce dané podmienky.

Vznik daňového vzťahu

V daňovom práve väčšiny štátov vzniká daňový vzťah subjektu k štátu na základe:

• Zdržiavania sa subjektu na území štátu určitú dobu (zvyčajne viac ako 183 dní).
• Existencie sídla alebo miesta vedenia na území štátu (pre právnické osoby).
• Existencie bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území štátu (pre fyzické osoby).

Ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, subjekt sa stáva daňovníkom príslušného štátu s neobmedzenou daňovou povinnosťou, čo znamená, že podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov.

Daňová rezidencia a nerezidencia

Stanovenie daňovej rezidencie je kľúčové pre určenie daňových povinností. Zákon o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, a právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto vedenia. Títo daňovníci zdaňujú svoje celosvetové príjmy na Slovensku.

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, bydlisko, sídlo alebo miesto vedenia, ale dosahuje príjmy zo zdrojov na území SR. Títo daňovníci zdaňujú len príjmy zo zdrojov na území SR, ktoré sú vymedzené zákonom.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) sú medzinárodné dohody, ktoré majú za cieľ eliminovať alebo zmierniť dvojité zdanenie príjmov, ktoré vzniká, ak sú príjmy zdaňované v dvoch rôznych štátoch - v štáte zdroja príjmu a v štáte rezidencie daňovníka.

Konflikt dvojitej rezidencie

Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. V tomto prípade vstupujú do platnosti zmluvy o ZZDZ, ktoré obsahujú článok (zvyčajne článok 4) zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie. Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie pre fyzické aj právnické osoby.

Kritérium stáleho bytu

Kritérium stáleho bytu znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie. Rozhodujúcou podmienkou je určenie jeho stálosti. Stály byt fyzickej osoby je zariadený tak, aby bol tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne pre účely krátkodobého pobytu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Stredisko životných záujmov

Ak nie je možné rezidenciu osoby rozhraničiť na základe kritéria stáleho bytu, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, t. j. v ktorom štáte má stredisko životných záujmov. Stredisko životných záujmov vyjadruje užšie osobné a hospodárske vzťahy osoby k určitému štátu (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy daňovníka, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého daňovník spravuje svoj majetok).

Obvyklé zdržiavanie sa a štátna príslušnosť

Ak osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov, bude sa posudzovať štát, v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Ak je osoba štátnym príslušníkom obidvoch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, určia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.

Rezidencia právnických osôb

V prípade osôb iných ako fyzických osôb sa pri rozhraničovaní rezidencie zohľadňuje miesto skutočného vedenia. Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte.

Zamedzenie dvojitého zdanenia v praxi

Zmluvy o ZZDZ upravujú, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok, a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Modelová zmluva v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti a definuje niektoré výrazy. Hlavná časť upravuje, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Najobsiahlejšou a najpodstatnejšou časťou modelovej zmluvy sú články 6 až 21, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používajú dve základné metódy:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• Metóda vyňatia príjmov: Štát rezidencie vyjme príjmy dosiahnuté v zahraničí zo zdanenia, ale môže ich zohľadniť pri výpočte sadzby dane pre ostatné príjmy.
• Metóda zápočtu dane: Štát rezidencie započíta daň zaplatenú v zahraničí na daň, ktorú daňovník platí v štáte rezidencie. Zápočet je obmedzený výškou dane, ktorú by daňovník zaplatil z týchto príjmov v štáte rezidencie.

Príklad: Zmluva medzi Slovenskom a Belgickom

Slovenská republika má s Belgickom uzavretú Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku. Táto zmluva upravuje zdaňovanie rôznych druhov príjmov, ako sú príjmy z nehnuteľností, zisky z podnikania, príjmy zo zamestnania, dividendy, úroky, licenčné poplatky a príjmy z predaja majetku.

Pri zdaňovaní príjmov zo zamestnania zmluva zvyčajne stanovuje, že príjmy sú zdaňované v štáte, v ktorom je práca vykonávaná. Ak však daňovník vykonáva prácu v jednom štáte, ale je rezidentom druhého štátu, môže byť príjem zdaňovaný v štáte rezidencie, ak sú splnené určité podmienky (napr. daňovník sa zdržiava v druhom štáte menej ako 183 dní v zdaňovacom období a príjem je vyplácaný zamestnávateľom, ktorý je rezidentom druhého štátu).

Praktické aspekty

Ak občan SR pracuje v Belgicku, je dôležité zistiť, či je považovaný za daňového rezidenta SR alebo Belgicka. Ak je daňovým rezidentom SR, je povinný zdaniť svoje celosvetové príjmy na Slovensku, ale vďaka zmluve o ZZDZ sa zamedzí dvojitému zdaneniu. Ak je daňovým rezidentom Belgicka, zdaňuje svoje celosvetové príjmy v Belgicku a na Slovensku zdaňuje len príjmy zo zdrojov na území SR.

Na preukázanie rezidencie je možné použiť potvrdenie o rezidencii vydané správcom dane v príslušnom štáte. V prípade pochybností je potrebné predložiť správcovi dane doklady preukazujúce daňovú príslušnosť k inému štátu, napr. potvrdenie o rezidencii, pracovnú zmluvu, doklady o bydlisku a iné.

Vzťah zmlúv o ZZDZ a zákona o dani z príjmov

Zmluvy o ZZDZ majú prednosť pred zákonom o dani z príjmov. To znamená, že ak je úprava v zmluve o ZZDZ odlišná od úpravy v zákone o dani z príjmov, uplatňuje sa zmluva o ZZDZ. Zmluvy o ZZDZ však nemôžu ukladať daňové povinnosti nad rámec vnútroštátnych predpisov zmluvných štátov. Inými slovami, zmluvy o ZZDZ môžu len modifikovať daňové povinnosti vymedzené v zákone o dani z príjmov.

Aktuálny prehľad zmlúv SR o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má uzavreté zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s mnohými štátmi sveta. Finančná správa SR pravidelne zverejňuje prehľad platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov. Tieto zmluvy sú základným nástrojom úpravy medzinárodných daňových vzťahov a zabezpečujú, aby príjmy neboli zdaňované dvakrát.

Modernizácia zmlúv prostredníctvom MLI

Mnohostranný dohovor (MLI) je významným nástrojom, ktorý umožňuje efektívne a rýchlo implementovať opatrenia proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS) do existujúcich zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. MLI umožňuje modifikovať bilaterálne zmluvy bez potreby individuálneho uzatvárania protokolov, čo zjednodušuje a urýchľuje proces aktualizácie zmlúv.

tags: #zmluva #o #zamedzeni #dvojiteho #zdanenia #Belgicko