Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Českom: Komplexný prehľad

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ) sú medzinárodné dohody, ktoré slúžia ako základný nástroj na úpravu medzinárodných daňových vzťahov. Ich hlavným cieľom je eliminovať dvojité zdanenie príjmov a majetku, a to bez vytvárania príležitostí na ich nezdaňovanie alebo znížené zdanenie. Jednou z kľúčových a často využívaných zmlúv tohto typu je zmluva medzi Slovenskou republikou (SR) a Českou republikou (ČR).

Historický vývoj zmluvy medzi SR a ČR

Prvá zmluva medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia bola uzatvorená v roku 1992, krátko po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Táto zmluva nadobudla platnosť 1. júla 1993 a bola publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 229/1993 Z. z.

Vzhľadom na dynamický vývoj ekonomického prostredia v oboch krajinách a s ním spojené nové daňové otázky, bolo nevyhnutné uzavrieť novú zmluvu, ktorá by lepšie odrážala aktuálny stav ekonomických a daňových vzťahov. Dňa 26. marca 2002 bola v Bratislave podpísaná nová Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov oznámením č. 238/2003 Z. z.

Zmeny uverejnené v oznámení č. 230/2020 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januára 2021.

Kľúčové aspekty zmluvy

Osobný rozsah zmluvy (Článok 1)

Pôvodná zmluva definovala osobný rozsah ako právnické osoby so sídlom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch a fyzické osoby s bydliskom v jednom alebo oboch zmluvných štátoch. Táto podmienka sídla alebo bydliska bola základným kritériom pre vznik daňovej príslušnosti (domicilu). Nová zmluva nahrádza výraz "osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v jednom alebo v oboch zmluvných štátoch" výrazom "osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov".

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vecný rozsah zmluvy (Článok 2)

Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov, teda priame dane a dane z majetku. Nezaoberá sa nepriamymi daňami. Nie je podstatné, akým spôsobom sú tieto dane vyberané (prostredníctvom daňového priznania, zrážkou alebo iným spôsobom), ani ktorý orgán štátu ich vyberá. Ak by v priebehu platnosti zmluvy došlo k zmenám daňového systému jedného alebo obidvoch štátov, zmluva sa bude vzťahovať aj na dane rovnakého alebo v zásade podobného charakteru, ktoré budú ukladané po dátume podpisu zmluvy popri existujúcich daniach alebo namiesto nich.

Všeobecné definície (Článok 3)

Článok 3 obsahuje všeobecné definície niektorých pojmov používaných v zmluve. Dôležité výrazy sú vysvetlené aj na iných miestach v zmluve. Napríklad, pojem „štátni príslušníci“ zahŕňa fyzické osoby, ktoré majú štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu, ako aj právnické osoby, osobné obchodné spoločnosti alebo združenia zriadené podľa právnych predpisov platných v niektorom zmluvnom štáte.

Výraz „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť alebo iné združenie osôb. Táto definícia je použitá vo veľmi širokom význame a nie je vyčerpávajúca. Napr. nadácia môže spadať pod výraz „osoba“ alebo osobné obchodné spoločnosti (to sú napr. verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť).

Výraz „spoločnosť“ označuje každú právnickú osobu alebo každého nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu. Okrem každej právnickej osoby ide o akúkoľvek osobu podľa daňových zákonov zmluvného štátu, v ktorom je utvorená.

Výraz „podnik“ sa vzťahuje k vykonávaniu akejkoľvek činnosti. Či je činnosť vykonávaná v rámci podniku alebo či sama osebe predstavuje podnik, resp. podnikanie, je vždy vysvetľovaná podľa ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov. Zaujímavá je napr. aj definícia „medzinárodnej dopravy“, z ktorej vyplýva, že ak by slovenský podnik, čiže podnik so sídlom skutočného vedenia na území Slovenskej republiky, okrem iného napr. prevádzkoval lode alebo lietadlá len medzi prístavmi v Českej republike, išlo by o medzinárodnú dopravu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dosť podstatnou zmenou v novej zmluve v tomto článku je zadefinovanie nového výrazu „činnosť“, ktorý zahŕňa výkon odborných služieb a iných činností nezávislého charakteru. Táto definícia nie je vyčerpávajúca a dáva možnosť definovania tohto výrazu s významom podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, ktorý zmluvu uplatňuje. Definícia však zabezpečuje, že výraz zahŕňa výkon odborných služieb a iných činností nezávislého charakteru zahrnutých v predchádzajúcom znení zmluvy do článku 14 (zadefinovaním výrazu „činnosť“ do článku 3 bol článok 14 zrušený). Uvedená úprava bola zavedená z dôvodu neexistencie rozdielov medzi konceptom stálej prevádzkarne upraveným v článku 5 a v článku 14, ktorý upravoval vznik stálej prevádzkarne vykonávaním nezávislých činností. Zrušením článku 14 sa definícia stálej prevádzkarne z článku 5 vzťahuje aj na subjekty, ktoré boli pôvodne stálou základňou.

Čo sa týka uplatnenia zmluvy zo strany zmluvného štátu v akomkoľvek čase, každý výraz, ktorý nie je v Zmluve definovaný, ak to súvislosť nevyžaduje inak, má taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov toho štátu upravujúceho dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje, resp. akýkoľvek význam podľa platných daňových zákonov tohto štátu prevažujúci nad významom daným tomuto výrazu podľa iných právnych predpisov tohto štátu.

Daňový domicil (Článok 4)

Článok 4 stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom. Určenie tohto štátu je dôležité vzhľadom na to, že v štáte, v ktorom je táto osoba daňovým rezidentom, podlieha v nadväznosti na domáce daňové predpisy neobmedzenej daňovej povinnosti, t. j. celosvetovej daňovej povinnosti. V druhom zmluvnom štáte, v ktorom nie je rezidentom, je jeho daňová povinnosť obmedzená, t. j. zdaňuje len príjmy zo zdrojov na území tohto štátu.

Zmluva rieši aj situácie, kedy naplnením niektorého z kritérií stanovenia daňovej rezidencie podľa vnútroštátnych predpisov štátov nastane situácia, že daňovník sa stáva rezidentom súčasne v obidvoch štátoch. V takýchto prípadoch sa používajú kritériá stanovené zmluvou v predmetnom článku v tom poradí, v akom sú uvedené v zmluve, a to od kritéria stáleho bytu až po kritérium štátnej príslušnosti.

Konflikt dvojitej rezidencie sa rieši uplatnením rozhraničovacích kritérií.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

1. stály byt (trvalo dostupné bývanie) - t. j. daňovník má vo vlastníctve alebo v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o rodinný dom alebo bytový dom, či ho má daňovník vo vlastníctve alebo je prenajatý, resp. či ide o prenajatú zariadenú miestnosť.
2. stredisko životných záujmov - t. j. ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy - napr. rodina, priatelia, záujmová činnosť, zamestnanie a pod.
3. miesto, kde sa obvykle zdržiava.
4. štátny príslušník.
5. vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.

Stála prevádzkareň (Článok 5)

Článok 5 zmluvy vo všeobecnosti definuje pojem „stálej prevádzkarne“, za ktorú sa považuje akékoľvek trvalé zariadenie pre podnikanie, a uvádza aj niektoré najbežnejšie prípady toho, čo sa považuje za stálu prevádzkareň (miesto vedenia podniku, kancelária, dielňa, baňa, kameňolom a pod.).

Špecifická úprava je stanovená v odstavci 3 pre stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor s tým spojený, kde vzniká stála prevádzkareň až uplynutím 12 mesiacov od začatia činnosti. Táto podmienka má prednosť pred všeobecnými časťami článku. Uvedenou úpravou sa umožnilo vznikom stálej prevádzkarne zdaniť príjmy podniku jedného zmluvného štátu z poskytovania služieb na území druhého zmluvného štátu.

V ďalších odstavcoch článku 5 sú definované niektoré prípady a formy podnikania, pri ktorých stála prevádzkareň nevzniká. Ide o špecifické alebo okrajové formy, u ktorých nedochádza k výraznej tvorbe zisku alebo ich existencia podporuje napr. vývoz zo štátu, v ktorom je takáto forma podnikania vykonávaná. Upozorňujeme na ustanovenie, ktoré vymedzuje rozsah činností tzv. reprezentačných kancelárií alebo obchodných zastúpení. Tieto nebudú považované za stálu prevádzkareň, pokiaľ ich činnosť bude obmedzená na formy uvedené v zmluve (reklama, výskum, zber informácií atď.).

Ak vzniká stála prevádzkareň podľa článku 5, je nutné stanoviť pravidlá pre určenie zdaniteľného zisku plynúceho z tejto stálej prevádzkarne. V zásade platí, že pre jeho výpočet sa použije spôsob uplatňovaný v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Pre zistenie niektorých základných pravidiel výpočtu sú v zmluve definované určité zásady. Pravidlá tu obsiahnuté vyplývajú z bežnej praxe sledovania výnosov a nákladov a v dôsledku povinnosti stálej prevádzkarne podľa Obchodného zákonníka viesť podvojné účtovníctvo, ktorého aplikácia neprináša podstatné problémy. Výnimku spravidla tvorí stanovenie daňového základu práve v už uvedenej obchodnej reprezentácii, pokiaľ sa podieľa na uzatváraní kontraktov.

Príjmy z nehnuteľného majetku (Článok 6)

V tomto článku je zakotvená zásada, že príjmy z priameho užívania (napr. príjem získaný z rezania a predávania drevnej hmoty), prenájmu alebo používania nehnuteľného majetku v akejkoľvek inej forme (vrátane príjmov z poľnohospodárstva a lesníctva) sa zdaňujú v štáte, v ktorom je tento majetok umiestnený. Uvedené pravidlo sa použije bez ohľadu na formu využívania nehnuteľného majetku.

Zisky podnikov (Článok 7)

Tento článok je pokračovaním a dôsledkom článku 5 o definícii pojmu stálej prevádzkarne. Kritérium stálej prevádzkarne je bežne používaným v medzinárodných zmluvách, na určenie, či určitý druh príjmu bude alebo nebude zdaňovaný v krajine, z ktorej pochádza - kde je zdroj príjmu, ale samotné kritérium neposkytuje komplexné riešenie problému dvojitého zdanenia ziskov z podnikania.

Článok 7 zmluvy určuje hlavné zásady zdanenia príjmov z podnikateľskej činnosti podniku na území druhého štátu, a to, že podnik jedného zmluvného štátu vykonávajúci priemyselnú alebo obchodnú činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je v tomto druhom štáte umiestnená, môžu byť v tomto druhom štáte zdanené zisky z činnosti takejto stálej prevádzky.

Článok 7 obsahuje aj podrobné pravidlá o spôsobe určenia výšky zisku stálej prevádzkarne pre daňové účely. Obidva zmluvné štáty budú stálej prevádzkarni prisudzovať také zisky, aké by dosiahol samostatný nezávislý podnik, ktorý by vykonával rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a obchodoval úplne nezávisle s podnikom, ktorého je stálou prevádzkarňou.

Pokiaľ je v zmluvnom štáte obvyklé určovať zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni tým spôsobom, že sa celkové zisky podnikov rozdelia na jeho jednotlivé časti (závody, dielne a pod.), je možné takto postupovať.

Medzinárodná doprava (Článok 8)

Zdanenie príjmov z medzinárodnej dopravy, a to z leteckej a lodnej dopravy upravené v článku 8, predstavuje určitú výnimku zo všeobecného pravidla článku 7, kedy je zdanenie viazané na stálu prevádzkareň. V tomto prípade je zdanenie príjmov vyhradené štátu, v ktorom je prevádzkovateľ tejto dopravy rezidentom, resp. kde má sídlo skutočného vedenia, bez ohľadu na skutočnosť, že si napr. v druhom štáte otvoril kanceláriu (reprezentáciu), prostredníctvom ktorej dosahuje zisky z prepravných dokumentov (lístkov, leteniek a pod.).

Spojené podniky (Článok 9)

Článok 9 reaguje na možnú situáciu, kedy v dôsledku osobného alebo kapitálového spojenia dvoch alebo viacerých podnikov obidvoch zmluvných štátov môže medzi nimi dôjsť k dohode o vzájomnom obchodovaní pri použití iných ako bežných tržných cien. Najpresnejšími metódami na určenie, či sú podmienky obchodných a finančných vzťahov medzi zahraničnými závislými osobami nezávislé, sú tzv. metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja a metóda nákladov a zisku.

Do novej zmluvy bola doplnená nová úprava, ktorá určuje povinnosť daného zmluvného štátu za určitých okolností vykonať opatrenia k vylúčeniu ekonomického dvojitého zdanenia (zdanenia rovnakého príjmu rôznych subjektov). Ide o prípad, ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát primerane upraví sumu dane v ňom uloženej z týchto ziskov.

Dividendy (Článok 10)

Tento článok sa zaoberá dividendami a je jedným z najdôležitejších zmluvných opatrení pre nadnárodné spoločnosti a priame medzinárodné investície.

Úroky (Článok 11)

Tento článok sa zaoberá zdanením úrokov.

Články 10 až 12 zmluvy o zdanení kapitálových výnosov obsahujú podobné ustanovenia, ktoré stanovujú, že sa ustanovenia týchto odstavcov nepoužijú v prípadoch, kedy tieto výnosy sú prisúditeľné činnosti stálej prevádzkarne, ktorú má príjemca v štáte, z ktorého plynú.

Zisky zo scudzenia majetku

Zmluva nedefinuje pojem „zisk z predaja majetku“, ani spôsob akým by mal byť zdanený.

Príjmy zo zamestnania (Článok 15)

Definuje zdanenie príjmov fyzických osôb zo zamestnania (závislé povolanie). Podľa tohto článku sa odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania vykonávaného v štáte, kde je rezidentom, zdaňujú len v tomto štáte. Existujú však výnimky:

• odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

Umelci a športovci (Článok 16)

Ďalšou výnimkou zo všeobecných požiadaviek pre vznik daňovej povinnosti stanovených v článku 7 a 14 zmluvy je zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov upravených týmto článkom, ktorí sú rezidentmi jedného štátu, napr. Slovenskej republiky, z umeleckého alebo športového výkonu v druhom štáte v Českej republike. Takéto príjmy podliehajú zdaneniu vždy v štáte, v ktorom je športový alebo umelecký výkon vykonávaný. Uvedené platí bez ohľadu na to, či športovec alebo umelec poberá tieto príjmy priamo osobne alebo prostredníctvom organizácie, ktorá jeho vystúpenie sprostredkovala, alebo ak je jej zamestnancom alebo nie. Vždy však musí ísť o prípad príjmu z osobného výkonu činnosti a nikdy nie o príjmy napr. z predaja reklamných práv.

Výnimka z uvedenej úpravy, ktorá tvorila situáciu keď vystúpenie umelca alebo športovca bolo dohodnuté v rámci kultúrnej výmeny medzi obidvoma štátmi alebo bola úhrada financovaná prevažne z verejných fondov jedného alebo druhého štátu, a teda takto dosiahnutý príjem umelca alebo športovca bol vyňatý zo zdanenia v štáte zdroja, je v novej zmluve vypustená.

Dôchodky (Článok 17)

Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte. Výnimku tvorí situácia (článok 18 ods. 2), kedy je dôchodok poberaný z titulu skoršieho zamestnania v štátnej správe druhého štátu a priamo z prostriedkov tohto štátu k tomu vyčlenených. Potom právo na zdanenie uvedených príjmov má štát, ktorý dôchodok vypláca; ale to len v prípade, že nie je vyplácaný príjemcovi, ktorý je súčasne rezidentom aj štátnym príslušníkom druhého štátu.

Verejné funkcie (Článok 19)

Tento článok upravuje zdanenie príjmov z tzv. verejných funkcií, t. j. z výkonu práce v štátnej správe zmluvného štátu. Ak má fyzická osoba takéto príjmy, podliehajú tieto príjmy všeobecne zdaneniu v štáte, ktorý ich vypláca. Pokiaľ však miesto výkonu verejnej funkcie je na území druhého štátu, môže byť tento príjem zdanený v tomto druhom štáte za predpokladu, že príjemca je rezidentom tohto štátu a súčasne jeho štátnym príslušníkom, pričom sa rezidentom nestal len z dôvodu výkonu tohto zamestnania, t. j. zdržuje sa v tomto štáte dlhšie ako 183 dní a má tu bydlisko, ale je rezidentom aj z iného dôvodu napr. rodinného.

Môže ísť konkrétne o situáciu, kedy napr. Slovenská republika zamestnáva vo svojej štátnej správe na území Českej republiky (napr. v obchodnom oddelení alebo na veľvyslanectve a konzuláte) iný než diplomatický personál. Ak pôjde o slovenských štátnych príslušníkov vyslaných aj na dlhšiu dobu ako 183 dní, zostáva právo na zdanenie ich príjmov Slovenskej republike. Ak by však osoba so slovenskou štátnou príslušnosťou bola ešte skôr pred prijatím do tohto zamestnania daňovým rezidentom Českej republiky alebo ide o iného českého rezidenta, bude jeho príjem podliehať zdaneniu v Českej republike.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

ZZDZ upravujú právo zmluvných štátov na zdanenie určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého zmluvného štátu. ZZDZ vymedzujú zmluvný štát, ktorý má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka) a tiež stanovujú spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia rovnakého príjmu. Zdaňovanie príjmov rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stanovujú dve základné metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia:

1. Metóda vyňatia: Príjem, ktorý je zdanený v jednom štáte, je vyňatý zo zdanenia v druhom štáte.
2. Metóda zápočtu: Daň zaplatená v jednom štáte sa započíta na daňovú povinnosť v druhom štáte.

Všeobecnou metódou na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej republiky je podľa článku 22 zmluvy a § 45 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov metóda zápočtu dane.

Praktické príklady

Príklad 1: Príjmy zo zamestnania

Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí (napr. v Českej republike u českého zamestnávateľa), príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň).

Príklad 2: Príjmy z predaja nehnuteľnosti

Ak rezident SR v roku 2025 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či Česká republika toto právo využije a akým spôsobom, závisí od jej vnútroštátnej legislatívy. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov). V daňovom priznaní v SR daňovník (rezident SR) uvádza len príjmy, ktoré sú zdaniteľné v SR.

Príklad 3: Príjmy umelca

Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Kde bude tento daňovník zdaňovať svoje príjmy z predmetnej činnosti? Ak tieto príjmy zdaní v Českej republike, je povinný podať daňové priznanie aj na Slovensku? Podľa článku 16 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (zákon č. 238/2003 Z. z.) sú príjmy, ktoré poberá rezident SR ako na verejnosti vystupujúci umelec, z takýchto osobne vykonávaných činnosti v ČR sa môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Do daňového priznania zahrnie aj príjmy za umelecké vystúpenie v ČR a zaradí ich medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad 4: Výhra v súťaži

Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. To, či sa tento príjem v Českej republike zdaní, závisí od jej vnútroštátnej daňovej legislatívy. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem (t.j. príjem za cenu alebo výhru v hodnote neprevyšujúcej 350 eur).

Príklad 5: Dividendy

Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 česká spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z.) Česká republika, daň však nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.

Zoznam platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má v súčasnosti uzavretých viac než 70 ZZDZ, pričom ich zoznam sa nachádza v časti „Zoznam platných a účinných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia“.

ZZDZ, ktoré Slovenská republika uzatvára, majú štruktúru, ktorá vychádza z medzinárodne dohodnutých modelových zmlúv. Konkrétne ide o Modelovú daňovú zmluvu o príjmoch a o majetku OECD (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) a Modelovú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými štátmi OSN (ďalej len „Modelová zmluva OSN“). K obom modelovým daňovým zmluvám je vydaný aj príslušný komentár, ktorý je najčastejšie používaným referenčným dokumentom pri uzatváraní ZZDZ a pri výklade ich ustanovení.

Na základe výstupov Akcie 15 Projektu G20/OECD BEPS (Base Erosion and Profit Shifting) bol dňa 07. 06. 2017 podpísaný Mnohostranný dohovor na zavedenie opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami (ďalej len „Mnohostranný dohovor“), ktorý modifikuje niektoré platné ZZDZ o vybrané opatrenia na zamedzenie ich zneužívania a zvýšenie daňovej istoty. Rozsah a znenie modifikácie jednotlivých ZZDZ je vyhlásené samostatnými a právne nezáväznými oznámeniami Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom právne záväzný je len samotný Mnohostranný dohovor.

tags: #zmluva #o #zamedzeni #dvojiteho #zdanenia #Slovensko