
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú dôležitým nástrojom v oblasti medzinárodného zdaňovania, ktorý prispieva k odstraňovaniu daňových prekážok a podpore hospodárskej spolupráce medzi štátmi. Tieto zmluvy upravujú zdaňovanie príjmov a majetku osôb, ktoré majú daňovú povinnosť v dvoch alebo viacerých štátoch.
V poslednom období došlo k niekoľkým významným aktualizáciám zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré reflektujú súčasný daňový stav a globálny vývoj v oblasti zdaňovania.
Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Brazíliou prešla novelizáciou a aktualizáciou, aby zohľadňovala súčasný daňový stav v oboch krajinách. Táto zmluva dlhší čas neprešla výraznou úpravou.
Aktualizácia zahŕňa zapracovanie vybraných opatrení Akčného plánu G20/OECD, ktoré sa týkajú boja proti erózii základov dane a presunu ziskov. Upravuje tiež viaceré definície a dopĺňa nový článok o výmene informácií.
Medzi hlavné body úprav patria:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Prezident SR ratifikoval novelizáciu daňovej zmluvy 9. mája 2025.
Slovenská republika a Irán pristúpili k prvej úprave daňovej zmluvy od jej uzatvorenia v roku 2016. Ide o historicky prvú úpravu nadväzujúcu na pokračujúce exportno-importné vzťahy oboch krajín a modernizáciu daňových vzťahov v súvislosti s globálnym vývojom.
Predmetom novelizácie sú nasledovné oblasti:
Zmeny vstúpia do platnosti až po podpísaní a ratifikácií prezidentom SR.
Austrálsky daňový úrad aktualizoval text daňovej zmluvy so Slovenskou republikou, ktorá sa zaoberala úpravami v rámci tzv. multilaterálneho inštrumentu.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Dánskym kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku bola podpísaná v Prahe 5. mája 1982 a uverejnená pod číslom 53/1983 Zb. Táto zmluva bola neskôr upravená dodatkovými protokolmi.
Zmluva obsahuje viaceré dôležité články a ustanovenia, ktoré upravujú zdaňovanie rôznych druhov príjmov a majetku. Niektoré z nich boli upravené dodatkovými protokolmi. Medzi kľúčové patria:
Protokol k zmluve obsahuje doplňujúce ustanovenia a vysvetlivky k jednotlivým článkom zmluvy. Upresňuje napríklad definície niektorých pojmov, upravuje zdaňovanie dividend a úrokov, a obsahuje ustanovenia o obmedzení výhod zmluvy.
Slovenská republika aktívne buduje vlastnú zmluvnú základňu a k 31. decembru 2002 bola viazaná 2760 dvojstrannými zmluvami a 1112 mnohostrannými zmluvami. Tieto zmluvy upravujú širokú škálu oblastí medzinárodných vzťahov.
Prebieha proces revízie dvojstrannej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi, ktorý je však zdĺhavý a závisí od ochoty partnerskej krajiny revíziu začať. Cieľom je zosúladiť zmluvnú základňu s právom Európskej únie a zabezpečiť súlad s členstvom Slovenskej republiky v EÚ.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Niektoré medzinárodné zmluvy majú charakter tzv. prezidentskej povahy a vyžadujú súhlas Národnej rady SR pred ratifikáciou prezidentom SR. Ministerstvo financií má v gescii aj niektoré ďalšie zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok a platobné zmluvy.
Ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť vyhlasovať medzinárodnú zmluvu v Zbierke zákonov SR najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti pre Slovenskú republiku, je problematické. Často sa totiž stáva, že lehota medzi doručením ratifikačných listín a nadobudnutím platnosti zmluvy je príliš krátka na to, aby sa zmluva stihla vyhlásiť v Zbierke zákonov SR.
Slovenská republika spolupracuje s inými štátmi v oblasti odhaľovania colných podvodov a výmeny informácií. Spolupráca s niektorými štátmi, ako napríklad Turecko a Čína, však nie je na uspokojivej úrovni.
V súvislosti s plnením záväzkov SR z negociačnej kapitoly v prístupovom procese do EÚ sa bude pokračovať v analýze bilaterálnych investičných dohôd. Cieľom je ukončiť zmluvné vzťahy, ktoré nie sú zlučiteľné s budúcimi záväzkami Slovenskej republiky ako člena Únie.
Po vstupe do EÚ prevezme SR všetky medzinárodné záväzky EÚ voči tretím krajinám, pričom v mnohých prípadoch pôjde o nahradenie bilaterálnych zmlúv vyššou formou. Je dôležité, aby Slovenská republika zosúladila svoje záväzky s právom Európskej únie a zabezpečila súlad s politikami EÚ.