
V globalizovanom svete, kde čoraz viac občanov a firiem pôsobí v medzinárodnom meradle, je problematika zdanenia príjmov dosahovaných v zahraničí mimoriadne aktuálna. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len "zmluvy o ZDZ") hrajú kľúčovú úlohu pri riešení týchto otázok a predchádzaní situáciám, keď je ten istý príjem zdanený v dvoch rôznych štátoch. Tento článok sa zameriava na zmluvy o ZDZ, s dôrazom na dohodu medzi Slovenskom a Holandskom, a na to, ako tieto zmluvy ovplyvňujú daňové povinnosti fyzických a právnických osôb.
V súčasnosti sa stretávame s čoraz častejšími prípadmi, keď občania Slovenska pracujú v zahraničí, zahraniční pracovníci pôsobia na Slovensku, podnikatelia vykonávajú činnosť v oboch krajinách, a tiež s investíciami kapitálu zahraničných firiem na Slovensku a slovenských firiem v zahraničí. Nezanedbateľná je aj prítomnosť zahraničných športovcov a umelcov na Slovensku alebo naopak. V takýchto situáciách vzniká otázka, ako a kde zdaniť príjmy dosiahnuté v zahraničí, aký právny predpis použiť a či nedôjde k dvojitému zdaneniu týchto príjmov.
Každý štát má právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území, bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu byť modifikované medzinárodnými zmluvami.
Zákon o dani z príjmov (ZDP) v § 1 ods. 2 uvádza, že medzinárodná zmluva má prednosť pred týmto zákonom, ak bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. To znamená, že ak existuje zmluva o ZDZ medzi Slovenskom a iným štátom, jej ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami ZDP.
Medzinárodnou zmluvou sa rozumie zmluva uzatvorená v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR musia byť prezidentské zmluvy, ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady SR, vyhlásené v Zbierke zákonov SR uverejnením ich plného znenia.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V daňovom zákone je nadradenosť medzinárodných zmlúv uvedená priamo v úvodnom ustanovení, a to nielen z dôvodu množstva zmlúv o ZDZ, ale aj z princípu, podľa ktorého sa v SR podmienky medzinárodných zmlúv vrátane sadzieb z nich vyplývajúcich uplatňujú priamo, nie refundačným systémom.
V daňovom práve väčšiny štátov je vznik daňového vzťahu subjektu k štátu založený na jednej z dvoch skutočností:
Ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, subjekt sa stáva daňovníkom príslušného štátu a má v ňom neobmedzenú daňovú povinnosť, t. j. podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov. Hovoríme o daňovom rezidentovi. Ak sa subjekt nezdržiava na území štátu ani tu nemá svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu, ide o príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu.
ZDP definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) v § 2 písm. d) ako fyzickú osobu, ktorá má na území SR trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava, a právnickú osobu, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto svojho vedenia. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je osoba, ktorá nespĺňa tieto kritériá.
Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. V tomto prípade vstupujú do riešenia zmluvy o ZDZ, ktoré obsahujú článok (zvyčajne článok 4), zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie. Tento článok definuje výraz "rezident zmluvného štátu" na účely týchto zmlúv s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby sa zvyčajne postupuje podľa týchto kritérií:
Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte. Dôležité je miesto skutočného vedenia, t. j. miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby.
Slovenská republika má s Holandskom uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. Táto zmluva, podobne ako ostatné zmluvy o ZDZ, upravuje, ako sa zdaňujú rôzne druhy príjmov (napr. príjmy z nehnuteľností, zisky podnikov, príjmy z medzinárodnej dopravy, dividendy, úroky, licenčné poplatky, príjmy zo zamestnania, príjmy riadiacich pracovníkov, príjmy umelcov a športovcov, dôchodky, príjmy študentov a učiteľov, príjmy zo štátnej služby a iné príjmy).
Zmluva definuje termíny ako "rezident zmluvného štátu", "stála prevádzkareň" a určuje, ktorý štát má právo zdaniť konkrétny druh príjmu. Cieľom je predísť dvojitému zdaneniu a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie daňových príjmov medzi zmluvné štáty.
Ratifikáciou Multilaterálneho nástroja (MLI) začal proces úpravy väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má Slovensko uzatvorené, vrátane zmluvy s Holandskom. Úpravou prešlo už 24 zmlúv. Zmeny sa týkajú zneužívania zmlúv, hybridných nesúladov, ustanovení o stálej prevádzkarni a riešenia sporov v oblasti zdaňovania.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Pre ilustráciu uvádzame vybrané ustanovenia, ktorými bola zmenená Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorená s Holandskom:
Zmluvy o ZDZ zvyčajne obsahujú dve základné metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia:
Konkrétna metóda, ktorá sa uplatňuje, závisí od ustanovení príslušnej zmluvy o ZDZ. V prípade zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom sa uplatňujú obe metódy, v závislosti od druhu príjmu.
Pri práci v Holandsku je dôležité požiadať o BSN číslo (Citizen Service Number) pri registrácii na miestnej radnici. Príjmy sú zdaňované progresívne, pričom zamestnanci platia sadzbu dane z príjmu až do výšky 52%.
Od roku 2015 majú daňovníci nárok na odpočítateľné položky a daňové úľavy ako obyvatelia Holandska, ak sú tzv. kvalifikovanými zahraničnými daňovými poplatníkmi. Tým sa stávajú, ak spĺňajú tieto podmienky:
Nárok na vrátenie daní môže vzniknúť, ak daňovník pracoval iba určitú časť roka, zmenil zamestnanie alebo bol prepustený, mal viacero zamestnaní súčasne, alebo mu vznikli náklady na dochádzanie za prácou.
Pri uplatňovaní zmlúv o ZDZ je dôležité: