Rozdiel medzi § 269 a § 536 Obchodného zákonníka: Hľadisko Zmluvného Práva

Základom pre podnikanie a obchodné vzťahy je zmluvné právo. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dáva podnikateľom možnosť uzatvárať aj také zmluvy, ktoré nie sú zákonom upravené ako zmluvný typ. V tomto článku sa zameriame na rozdiel medzi všeobecným ustanovením § 269 a konkrétnym zmluvným typom, ktorým je zmluva o dielo upravená v § 536 Obchodného zákonníka.

Inominátne Zmluvy vs. Zmluva o Dielo

§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka: Sloboda Zmluvnej Autonómie

Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka umožňuje podnikateľom uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá zákonom nie je upravená ako zmluvný typ. Ide o takzvané inominátne (nepomenované) zmluvy. Predpokladom je, že účastníci zmluvy musia dostatočne určiť predmet svojich záväzkov, inak zmluva nie je uzavretá. K nepomenovaným zmluvám je možné zaradiť aj zmluvy o spolupráci. Typickými zmluvami o spolupráci sú zmluva o vzájomnej spolupráci a rámcová zmluva o obchodnej spolupráci.

Zmluva o vzájomnej spolupráci

Zmluvou o vzájomnej spolupráci sa zmluvné strany dohodnú, že budú vykonávať činnosť, ktorá smeruje k vzájomnej spolupráci, koordinácii. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pokiaľ však zmluva určité otázky nerieši, zmluvné strany sa riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy. Uvedenú zmluvu je vhodné a výhodné použiť vtedy, keď si podnikatelia chcú zabezpečiť vzájomnú spoluprácu, ktorá môže spočívať napr. v tom, že jeden z podnikateľov poskytne druhému finančný príspevok a druhá zmluvná strana sa zaviaže podnikateľa propagovať. Častá je aj vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl. Predmetom vzájomnej spolupráce môže byť napríklad záväzok podnikateľa umožniť študentom vykonať prax či poskytnúť materiálnu pomoc škole a záväzok školy poskytnúť spoločnosti študentov na predajných a reklamných podujatiach spoločnosti. Zmluvu o vzájomnej spolupráci uzatvárajú často za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb v cestovnom ruchu aj ubytovacie zariadenia a rôzne aquaparky, wellness centrá či podobné zariadenia slúžiace na oddych a regeneráciu. Predmetom vzájomnej spolupráce je najčastejšie poskytnutie zľavy ubytovaným hosťom a propagácia relaxačného zariadenia.

Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci

Keďže rámcová zmluva o obchodnej spolupráci nie je osobitne upravená žiadnym právnym predpisom a nie je možné zaradiť ju pod žiaden zmluvný typ, aj v tomto prípade ide o nepomenovanú zmluvu. Všeobecne sa rámcová zmluva využíva tam, kde budú následne v druhej etape dojednané podmienky, ktoré neboli upravené v dohode medzi zmluvnými stranami. Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci je súčasťou určitého súboru zmlúv, pričom jej význam spočíva v tom, že sčasti určuje podmienky ostatných zmlúv. Podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve sú teda spravidla súčasťou ostatných čiastkových zmlúv. Čo sa týka čiastkových zmlúv, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán, tie môžu byť dojednané ako jednotlivé zmluvné typy alebo opätovne ako nepomenované zmluvy. Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci využívajú najčastejšie podnikatelia, ktorí spolu dlhodobo a opakovane spolupracujú a realizované obchody chcú urýchliť a zjednodušiť. Do určitej miery môžeme rámcovú zmluvu prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení kontraktačného procesu. Rámcová zmluva spravidla len stanoví rámec práv a povinností zmluvných strán a podmienky ich vzájomnej spolupráce. Rámcová zmluva sa tak následne používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, kde sa uvedú niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu.

§ 536 Obchodného zákonníka: Zmluva o dielo

Zmluva o dielo je definovaná v § 536 Obchodného zákonníka ako záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a objednávateľa zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Dielom sa rozumie zhotovenie, úprava, oprava, montáž, údržba, zhmotnené výsledky pracovnej činnosti. Ide o pomenovanú zmluvu, ktorej obsah a náležitosti sú podrobne upravené v Obchodnom zákonníku.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Porovnanie a Rozdiely

Kedy Použiť Ktoré Ustanovenie?

• § 269 ods. 2: Ak podnikatelia potrebujú flexibilnú zmluvu, ktorá nie je typovo upravená v zákone, a chcú si sami definovať podmienky spolupráce.
• § 536: Ak ide o zhotovenie, úpravu, opravu alebo montáž konkrétneho diela a podnikatelia chcú využiť existujúcu právnu úpravu zmluvy o dielo.

Zmluvy o spolupráci

Kedy je vhodnejšie použiť zmluvu o vzájomnej spolupráci a kedy rámcovú zmluvu?

Zmluva o vzájomnej spolupráci

Zmluvou o vzájomnej spolupráci sa zmluvné strany dohodnú, že budú vykonávať činnosť, ktorá smeruje k vzájomnej spolupráci, koordinácii. Keďže ide o nepomenovanú zmluvu, práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým úpravou, ktorá je obsiahnutá priamo v zmluve. Pokiaľ však zmluva určité otázky nerieši, zmluvné strany sa riadia všeobecnou právnou úpravou pre obchodno-záväzkové vzťahy. Uvedenú zmluvu je vhodné a výhodné použiť vtedy, keď si podnikatelia chcú zabezpečiť vzájomnú spoluprácu, ktorá môže spočívať napr. v tom, že jeden z podnikateľov poskytne druhému finančný príspevok a druhá zmluvná strana sa zaviaže podnikateľa propagovať. Častá je aj vzájomná spolupráca podnikateľov a škôl. Predmetom vzájomnej spolupráce môže byť napríklad záväzok podnikateľa umožniť študentom vykonať prax či poskytnúť materiálnu pomoc škole a záväzok školy poskytnúť spoločnosti študentov na predajných a reklamných podujatiach spoločnosti. Zmluvu o vzájomnej spolupráci uzatvárajú často za účelom skvalitnenia poskytovaných služieb v cestovnom ruchu aj ubytovacie zariadenia a rôzne aquaparky, wellness centrá či podobné zariadenia slúžiace na oddych a regeneráciu. Predmetom vzájomnej spolupráce je najčastejšie poskytnutie zľavy ubytovaným hosťom a propagácia relaxačného zariadenia.

Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci

Keďže rámcová zmluva o obchodnej spolupráci nie je osobitne upravená žiadnym právnym predpisom a nie je možné zaradiť ju pod žiaden zmluvný typ, aj v tomto prípade ide o nepomenovanú zmluvu. Všeobecne sa rámcová zmluva využíva tam, kde budú následne v druhej etape dojednané podmienky, ktoré neboli upravené v dohode medzi zmluvnými stranami. Rámcová zmluva o obchodnej spolupráci je súčasťou určitého súboru zmlúv, pričom jej význam spočíva v tom, že sčasti určuje podmienky ostatných zmlúv. Podmienky dohodnuté v rámcovej zmluve sú teda spravidla súčasťou ostatných čiastkových zmlúv. Čo sa týka čiastkových zmlúv, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán, tie môžu byť dojednané ako jednotlivé zmluvné typy alebo opätovne ako nepomenované zmluvy. Rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci využívajú najčastejšie podnikatelia, ktorí spolu dlhodobo a opakovane spolupracujú a realizované obchody chcú urýchliť a zjednodušiť. Do určitej miery môžeme rámcovú zmluvu prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení kontraktačného procesu. Rámcová zmluva spravidla len stanoví rámec práv a povinností zmluvných strán a podmienky ich vzájomnej spolupráce. Rámcová zmluva sa tak následne používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, kde sa uvedú niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu.

Dôležitosť Správneho Označenia Právnej Normy

Ak je zmluva typovo upravená len v jednom právnom predpise, ako napríklad zmluva o bežnom účte, stačí ju tak pomenovať a je jasné akým právom sa vzťahy z tejto zmluvy spravujú. Ak však je typ zmluvy upravený viacerými právnymi normami, je vyznačenie toho, akou právnou normou sa vzťahy budú spravovať absolútne nutné. Je potrebné si však tiež uvedomiť, že ak riešime otázky ustanovení zmluvy, ktorej účastníkom je spotrebiteľ, niektoré ustanovenia nebudú v prípade sporu brané do úvahy, ak odporujú ochrane spotrebiteľa. To však nutnosť označenia právnej normy, ktorou sa spravujú vzťahy zo zmluvy, nijako neznižuje. V prípade zmlúv, uzatvorených v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, by to však mal byť Občiansky zákonník ( Výnimkou je napríklad spomínaná zmluva o bežnom účte ). Ak by aj v súčasnosti spotrebiteľ s dodávateľom uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka, jeho právny vzťah sa bez ohľadu na takúto dohodu obsiahnutú v zmluve bude spravovať Občianskym zákonníkom, ktorý obsahuje vo viacerých smeroch (napr. pri zodpovednosti za škodu) pre osobu priaznivejšiu právnu úpravu. Neprijateľné podmienky zmlúv pre spotrebiteľov rieši § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa nich je možné vzniesť voči zmluve pripomienky a dosiahnuť tak vyvážený zmluvný vzťah. Ideálne by však bolo, aby zmluvu prešiel právnik a aby bola od počiatku koncipovaná v režime Občianskeho zákonníka.

Zmluva o Dielo Podľa Obchodného Zákonníka

Vedľa kúpnej zmluvy patrí aj zmluva o dielo k najdôležitejším zmluvným typom v obchodnom styku, predmet zmluvy je vymedzený v § 536 odseku druhom Obchodného zákonníka.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Právna Úprava

Právna úprava zmluvy o dielo je v § 536 - 576 Obchodného zákonníka, táto má takzvaný charakter komplexnej právnej úpravy, tá je rozhodujúca v dôsledku použitia iných právnych úprav, podporné použitie Občianskeho zákonníka bude vylúčené. Občianska úprava nie je zhodná s obchodnoprávnou úpravou, je to zmluvnú typ patriaci dôležitosťou hneď za kúpnu zmluvu.

Predmet Zmluvy

Predmet zmluvy je vymedzený široko, to umožňuje pod neho subsumovať od opravy vodovodného kohútika po výstavbu Mochoviec, rovnako to umožnilo vyhnúť sa štruktúrovanej úprave ako v Hospodárskom zákonníku. § 269 požaduje aby pod zmluvu o dielo sa dalo subsumovať len tie zmluvy, ktoré majú aspoň podstatné jej časti, ostatné sú voľne disponovateľné, zmluvné strany nemôžu meniť podstatné časti.Ide o relatívne záväzkové vzťahy, zmluvné strany musia byť podnikatelia, alebo sa aplikácia Obchodného zákonníka založí písomnou dohodou zmluvných strán. V § 536 Obchodného zákonníka zmluva o dielo je definovaná ako zmluva ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje zhotoviť dielo a objednávateľ za neho zaplatiť. Dielom sa rozumie zhotovenie, úprava, oprava, montáž, údržba, zhmotnené výsledky pracovnej činnosti.

Rozdiel Medzi Kúpnou Zmluvou a Zmluvou o Dielo

Zmluvu o dielo treba odlíšiť od iných najmä predmetom záväzku. Hranicou medzi kúpnou zmluvou a zmluvou o dielo je potom ak sa má predmet len zhotoviť alebo obstarať, ale aj ak sa strana ktorej sa má tovar dodať zaviazala dodať podstatné veci na zhotovenie tovaru. Rovnako zmluva o dielo je tou, kde podstatnou časťou záväzku zhotoviteľ je montáž veci, nie len jej zhotovenie, rozhodujúcou je funkcia montáže, ako ovplyvní činnosť veci, nie je cena. Pri kúpnej zmluve podstatnou časťou záväzku je cena rozhodujúca. Ustavenia Občianskeho zákonníka sa použijú na tie prípady, ak je len jednou zo strán občan ako zákazník a podobne.Úprava zmluvy o dielo v Obchodnom zákonníku je dispozitívna, ale len pokiaľ nejde o podstatné časti, tie sú upravené kogentné, od diela ako činnosti je potrebné odlíšiť výsledok, toto je zhmotnený výsledok.

Podstatné Náležitosti

Podstatné náležitosti - bez nich zmluva nevznikne sú:

• dohoda o diele - vymedzenie čo má byť zhotovené
• dohoda o cene - ak nie je dohodnutá, musí byť určiteľná

Ostatné Náležitosti

Ostatné náležitosti - Naturalia Negotii:

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• doba vykonania diela
• platobné podmienky

Forma Zmluvy

Obchodný zákonník nevyžaduje písomnú formu zmluvy, ale pre právnu istotu sa vyžaduje, najlepšie čo najpodrobnejšie pre riadne vykonanie diela.

Cena za Vykonanie Diela

Cena za vykonanie diela môže byť stanovená:

• pevne - ak je takto stanovená, objednávateľ je povinný zaplatiť len cenu takto pevne stanovenú
• záväzný spôsobom na jej stanovenie - väčšinou pôjde o dohodnutie metódy výpočtu, tento je potom záväzný
• podľa rozpočtu - treba rozlišovať či ide o rozpočet záväzný alebo nezáväzný, to znamená taký že zmluva nezaručuje jeho úplnosť. Ak zmluva neobsahuje ustanovenie o neúplnosti rozpočtu, objednávateľ nie je povinný platiť nič viac ako je stanovené v zmluve. Pri nezaručenom sa zhotoviteľ môže domáhať zmeny rozpočtu, napríklad pri činnostiach ktoré neboli predpokladané a musia byť vykonané. Pri nezáväznom rozpočte sa zhotoviteľ môže domáhať napríklad nákladov účelne vynaložených do rozpočtu nezahrnutých. Ak objednávateľ nesúhlasí so zmenou ceny, na návrh zhotoviteľa ju určí súd. Tento nárok zhotoviteľovi zanikne, ak o zvýšení ceny bez meškania neoznámi objednávateľa. Ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny o viac ako 10 % z dohodnutej, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť, to musí urobiť bez zbytočného odkladu, ako sa o nej dozvedel. Tu je povinnosť zhotoviteľa nahradiť časť ceny za vykonané

Doba Vykonania Diela

Ak nejde o vykonanie diela na počkanie, nie je potrebné určiť čas plnenia. Ak si čas nedohodnú, platí že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo v dobe primeranej na zhotovenie diela. Posúdenie otázky primeranosti je konfliktné. Ak bude čas dohodnutý, zhotoviteľ je oprávnený odovzdať vec objednávateľovi aj pred stanovenou dobou.

Dodatky k Zmluve

Ak sa zmluva uzavrie písomne aj dodatky musia byť urobené formou rovnakou, obsah dodatku musí byť stanovený objektívne, ak nie je vyhotovený písomne, súčasťou zmluvy sa stane až po obojstrannom dohodnutí jeho obsahu a súhlasom prejave aby sa súčasťou stal.

tags: #rozdiel #medzi #§ #269 #a #§