Licenčná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka a lektorská činnosť: Vzor a praktické aspekty

Úvod

Licenčná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka predstavuje dôležitý nástroj v oblasti autorského práva, umožňujúci autorom prenechať právo na používanie ich diela iným osobám. V kontexte lektorskej činnosti môže táto zmluva nadobúdať rôzne formy a významy. Tento článok sa zaoberá licenčnou zmluvou v kontexte autorského zákona, jej vzorom a praktickými aspektmi, s dôrazom na lektorskú činnosť. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.

Čo je licenčná zmluva podľa autorského zákona?

Licenčná zmluva je zmluva, ktorou autor prenecháva inému právo (licenciu) na používanie svojho diela na rôzne účely, ako napríklad opakované vydávanie, rozmnožovanie a predaj. Pre autorov je to často spôsob, ako získať pasívny príjem. Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona, ako napríklad článok, kniha, hudba, výtvarné dielo, softvér alebo databáza. Autorský zákon definuje aj "umelecký výkon", ktorým je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie.

Autorské príjmy: Aktívne verzus Pasívne

Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva”. Rozdelenie autorských príjmov na aktívne a pasívne vyplýva skôr zo zákona o dani z príjmov (§ 6) a metodického pokynu daniarov. Príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov.

Lektorská činnosť a licenčná zmluva

Lektorská činnosť môže byť predmetom licenčnej zmluvy vtedy, ak lektor vytvára dielo, ktoré je chránené autorským právom, napríklad učebné materiály, prezentácie alebo online kurzy. V takom prípade môže lektor udeliť licenciu na používanie týchto diel iným osobám alebo inštitúciám.

Registrácia a dane

Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dane z príjmu

Od r. Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011. Rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Ako zdaniť príjem z licenčnej zmluvy?

Existujú dva spôsoby:

• Nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa - ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič.
• Autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. Aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky.

Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.

Daňové aspekty pre firmy

Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.

Odvody do fondov

2% z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Licenčná zmluva a spoločník v s.r.o.

Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.

Transferové oceňovanie

Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi. Najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku”.

Mikrodaňovník

Či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty.

Riziká

V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.

Autorské právo a zmluvná voľnosť

Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). V SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zamestnanecké dielo vs. dielo na objednávku

Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti.

DPH a autorská odmena

Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí. V r. 2018 však súdny dvor EÚ zverejnil zaujímavý rozsudok, podľa ktorého odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH.

Z uvedeného po prvom preštudovaní vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj.

tags: #zmluva #podľa #§ #51 #Občianskeho #zákonníka