- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Podmienky platnosti zmluvy podpísanej starostom obce
Úvod
Článok sa zaoberá podmienkami platnosti zmluvy, ktorú podpísal starosta obce. Skúma právomoci starostu, obecného zastupiteľstva a ich vzájomný vzťah, ako aj rôzne aspekty zmluvného práva, ktoré ovplyvňujú platnosť zmlúv uzatvorených obcou.
Právomoci starostu obce
Starosta obce je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. Je štatutárnym orgánom obce, čo znamená, že je oprávnený konať v mene obce vo všetkých veciach, ktoré nie sú zákonom, osobitnými predpismi alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. Starosta obce je oprávnený zastupovať obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám.
Právomoci obecného zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo je orgánom obce, ktorý rozhoduje o základných otázkach života obce. Medzi jeho právomoci patrí schvaľovanie rozpočtu obce, majetkových úkonov, územnoplánovacích dokumentov a všeobecne záväzných nariadení obce. Obecné zastupiteľstvo volí a odvoláva starostu obce, hlavného kontrolóra obce a ďalšie orgány obce.
Vzájomný vzťah starostu a obecného zastupiteľstva
Vzťah starostu a obecného zastupiteľstva je založený na princípe rovnosti a vzájomnej kontroly. Starosta je povinný predkladať obecnému zastupiteľstvu návrhy na rozhodnutia vo veciach, ktoré patria do jeho právomoci. Obecné zastupiteľstvo má právo kontrolovať činnosť starostu a požadovať od neho informácie o stave vecí obce. Starosta má právo pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné.
Podmienky platnosti zmluvy podpísanej starostom
Pre platnosť zmluvy, ktorú podpísal starosta obce, je potrebné splnenie viacerých podmienok:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Právomoc starostu: Starosta musí mať právomoc konať v mene obce v danej veci. Ak ide o vec, ktorá je vyhradená obecnému zastupiteľstvu, starosta potrebuje predchádzajúci súhlas zastupiteľstva.
Súhlas obecného zastupiteľstva: V niektorých prípadoch, napríklad pri majetkových úkonoch presahujúcich určitú hodnotu, je potrebný predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva. Bez takéhoto súhlasu je zmluva neplatná.
Písomná forma: Zmluva musí mať písomnú formu, ak to vyžaduje zákon alebo ak si to strany dohodli.
Určitosť a zrozumiteľnosť: Zmluva musí byť určitá a zrozumiteľná, aby bolo jasné, čo je jej predmetom a aké povinnosti z nej pre strany vyplývajú.
Súlad so zákonom: Zmluva nesmie byť v rozpore so zákonom, dobrými mravmi alebo verejným poriadkom.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zverejnenie zmluvy: Niektoré zmluvy, najmä tie, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami, musia byť zverejnené v Centrálnom registri zmlúv.
Vplyv vnútorného presvedčenia účastníka právneho úkonu na jeho platnosť
Otázka posudzovania (ne)platnosti alebo (ne)existencie právneho úkonu je kategóriou objektívnou a súvisí s tým, ako relevantná právna úprava normatívne reguluje určitú časť ľudského konania, a preto jej autoritatívne právne posúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením, t. j. vnútorné presvedčenie účastníka právneho úkonu nijakým spôsobom neovplyvňuje otázku platnosti alebo existencie tohto právneho úkonu.
Zápis do registra partnerov verejného sektora (RPVS)
Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty). Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Popri zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr sa tak vytvára ďalší verejne dostupný register týkajúci sa finančných tokov za účasti štátu.
Podľa zákona údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať. Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať pred orgánmi verejnej moci alebo obchodnými partnermi to, že je zapísaný v registri, keďže túto skutočnosť si môže overiť ten, kto to potrebuje, a to nahliadnutím do registra, ktorý je dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. A teda občan alebo podnikateľ nemusí preukazovať svoj zápis v registri - túto skutočnosť si má druhá strana overiť sama a vlastnými prostriedkami.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Potvrdenie o zápise údajov v registri sa nevydáva. Uvedené je dané práve tým, že údaje zapísané v RPVS sú verejne dostupné na webe v právne záväznej podobe. V konaní pred orgánmi verejnej moci ani v obchodnom styku nie je potrebné preukazovať zápis v RPVS. To znamená, že ministerstvo pri poskytovaní dotácií nesmie od žiadateľov žiadať preukázanie zápisu v RPVS, rovnako ani banka pri poskytovaní úveru nesmie žiadať od svojho klienta preukázanie zápisu v RPVS.
Rovnako sa nevydávajú ani potvrdenia o tom, že nejaký subjekt nemá povinnosť zápisu do RPVS. To, či existuje povinnosť zápisu musí vyhodnotiť vždy verejný sektor. Nejde o skutočnosť, ktorú by musel dokladovať partner verejného sektora. Na dobrovoľne zapísané osoby sa však nevzťahujú ustanovenia o sankčných mechanizmoch. Otázku sankčných mechanizmov je v tomto prípade potrebné riešiť v rámci B2B vzťahu, t.j. v rámci zmluvného vzťahu obchodných partnerov.
Na rozdiel od doterajšej úpravy prekračuje zákon rámec verejného obstarávania a pokrýva nakladanie so širším spektrom verejných zdrojov, a nie len s tými vo verejnom obstarávaní. Zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale pokrýva majetok verejného sektora vo všeobecnosti. Zákon sa týka aj udeľovania niektorých verejných licencií.
Rozpor dojednania príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis) s dobrými mravmi
Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1 €), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.
Dôkazné bremeno o platnosti úkonu obce
Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Pokiaľ obec ako žalovaná strana sporu tvrdí, že určitý úkon neschválila a počas celého konania žalobca ako dominus litis svoje tvrdenie nedokáže osvedčiť príslušnou istinou, je potrebné uzavrieť, že práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a platnosť úkonu neosvedčil. To, že na úkon schválenia zmluvy o dielo obecné zastupiteľstvo neudelilo súhlas štatutárnemu orgánu, má vplyv na vyhodnotenie ako ceny vykonaných prác, tak na zmluvné pokuty a príslušenstvo, ako aj na plynutie záruk či premlčacej doby.
Sistačné právo starostu
Jedným z podstatných právomocí voči zastupiteľstvu je právo starostu nepodpísať uznesenie zastupiteľstva tzv. sistačné právo. V princípe môžeme hovoriť odvoch formách rozhodnutí zastupiteľstva a to: uznesenie a všeobecne záväzné nariadenie obce (VZN). Pokiaľ pri všeobecnom záväznom nariadení je jeho účinnosť principiálne spojená s plynutím doby počas ktorej je vyvesené, pri uznesení, čo sa týka účinnosti, ide podľa § 13 ods.Zákon o obecnom zriadení expressis verbis hovorí, že stačí domnienka, teda výrazne subjektivizuje rozhodovací proces starostu obce a to v obdivoch prípadoch. Táto subjektívnosť v rozhodovaní platí aj v prípade predpokladu nezákonnosti, aj keď v tomto prípade sme zvyknutí v podmienkach slovenského práva na istú formalizáciu konštatovania protiprávnosti, napríklad v podobe rozsudku súdu, alebo rozhodnutia prokurátora. Zastupiteľstvo má možnosť 3/5 väčšinou prehlasovať starostu obce, ak sa tak však nestane, stráca do 3 mesiacov platnosť.