Zmluvy a ich význam v slovenskom práve

Úvod

Článok sa zaoberá významom zmlúv v slovenskom práve, s prihliadnutím na ich vplyv na daňové povinnosti a obchodné vzťahy, a to aj v kontexte medzinárodného práva a práva Európskej únie.

Daňové povinnosti a medzinárodné zmluvy

Každý štát má právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území bez ohľadu na daňové systémy iných štátov. Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu byť modifikované medzinárodnými zmluvami. Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred zákonom o dani z príjmov. Táto nadradenosť je vymedzená v § 1 ods. 2 zákona.

Pri posudzovaní zdaniteľnosti príjmu je potrebné rozriešiť štyri základné skutočnosti, ktoré musí obsahovať daňový zákon:

1. Subjekt dane
2. Predmet dane (objekt dane)
3. Základ dane
4. Sadzba dane

Daňová povinnosť

Daňová povinnosť môže byť neobmedzená alebo obmedzená.a) Neobmedzená daňová povinnosť vzniká, ak sa subjekt zdržiava na území štátu určitú dobu (najčastejšie viac ako 183 dní), má na jeho území sídlo alebo miesto vedenia (právnická osoba), bydlisko alebo trvalý pobyt (fyzická osoba). V takom prípade sa stáva daňovníkom štátu a podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov.b) Obmedzená daňová povinnosť vzniká, ak sa subjekt nezdržiava na území štátu, ani tam nemá sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na jeho území. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území štátu.

Zákon o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. e). Zdroj príjmov (predmet dane) je definovaný v § 16. Ide o príjmy, ktoré plynú daňovým nerezidentom SR zo zdrojov na území SR. Podstata pre určenie zdroja príjmu na území SR je, že činnosť, z ktorej sú dosahované príjmy, je vykonávaná na území SR, resp. vec, s ktorou súvisí dosahovaný príjem, je umiestnená na území SR.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dvojité zdanenie

Dvojité zdanenie vzniká, ak je rovnaký predmet dane (príjem, majetok) podrobený dvojnásobnému alebo viacnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou. Nerozlišuje sa, či bol predmet dane zdanený napr. daňou z majetku a daňou z príjmov alebo spotrebnou daňou. Môže nastať situácia, kedy podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu, nazývaný štát rezidenta, dosahuje príjmy v druhom štáte, nazývaný štát zdroja.

Medzinárodné dvojité zdanenie je nutné odlíšiť od dvojitého zdanenia vnútroštátneho, kedy problém dvojitého zdanenia toho istého príjmu vzniká v rámci jednej jurisdikcie jedného štátu. Príkladom vnútroštátneho dvojitého zdanenia bolo na Slovensku do konca roka 2003 zdanenie dividend vyplácaných už z raz zdaneného zisku spoločnosti. Od 1. 1. 2004 tento problém už nevzniká, pretože podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, vyrovnací podiel, podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi nie je predmetom dane pre fyzické osoby, ako aj právnické osoby [§ 3 ods. 2 písm. c), § 12 ods. 7 písm. c)].

Je zrejmé, že dvojité zdanenie jedného príjmu na dvoch rôznych miestach tento príjem výrazne znižuje. Dvojité zdanenie nepriaznivo ovplyvňuje aj ekonomický rozvoj jednotlivých štátov. Vnútroštátne jednostranné opatrenia však uspokojivo neriešia problém dvojitého zdanenia. Nemôžu chrániť daňových rezidentov pred vysokými daňami vyberanými v druhých štátoch, ani nemôžu mať vplyv na spravodlivé rozdelenie daňových výnosov medzi štát rezidencie a štát zdroja.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Predmetom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia sú dane z príjmov a dane z majetku. Predmetom týchto zmlúv nie sú ostatné druhy daní - ako je napr. daň z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň. Zmluvy vychádzajú z daňových zákonov jednotlivých zmluvných štátov a modifikujú ich vo vzťahu k subjektom druhého zmluvného štátu. Zmluvy neustanovujú daňovníkom žiadne nové povinnosti, ktoré by už neboli ustanovené v daňových zákonoch.

Zmluva v žiadnom prípade nedáva možnosť daňovníkovi vybrať si štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený alebo že dokonca nebude zdanený v žiadnom štáte. Zmluva má za cieľ nielen zamedziť dvojitému zdaneniu rovnakého príjmu, ale aj zamedziť dvojitému nezdaneniu tohto príjmu. Pre daňovníka má byť zmluva z hľadiska daňového zaťaženia v zásade neutrálna a má zabezpečovať objektívne rozdelenie daňového výnosu medzi obidva zmluvné štáty. Vzhľadom na rozdielnosť sadzieb daní v rôznych zmluvných štátoch, môžu byť zmluvy výhodne používané k tzv. daňovému plánovaniu. Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nenahradzujú vnútroštátne daňové predpisy zmluvných štátov, ani nezakladajú právo štátu požadovať platenie daní.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Modelová zmluva OECD

Slovenskej republiky sa priamo dotýka Modelová zmluva OECD. Už od roku 1963 má Modelová zmluva OECD veľký vplyv na rokovania, uplatnenie a výklad daňových zmlúv. Členské štáty, medzi ktorými je už aj Slovenská republika, sa vo veľkej miere riadia podľa Modelovej zmluvy pri uzatváraní alebo korekcii bilaterálnych dohôd, čo sa prejavilo na častejšom uzatváraní dohôd medzi štátmi na základe Modelovej zmluvy OECD. Je základňou pre uzatváranie bilaterálnych zmlúv medzi členskými štátmi OECD. Vplyv Modelovej zmluvy OECD sa rozšíril aj na uzatváranie zmlúv medzi nečlenskými štátmi OECD. Celosvetová aplikácia ustanovení Modelovej zmluvy a ich vplyv na väčšinu dohôd napomohli, že komentáre k ustanoveniam zmlúv sa stali široko uznávaným návodom pri uplatňovaní jednotlivých ustanovení existujúcich zmlúv.

Modelová zmluva v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti (Kapitola I) a definuje niektoré výrazy (Kapitola II). Hlavná časť pozostáva z Kapitoly III - V, ktoré upravujú, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok, a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Časť III - Zdaňovanie príjmu - je najdôležitejšou časťou zmluvy, ktorá zahŕňa 16 článkov usmerňujúcich právo zdanenia jednotlivých položiek príjmov štátu, ktorého je osoba poberajúca príjem rezidentom (štát rezidencie) alebo štátu, v ktorom vzniká príjem (štát zdroja), alebo obom týmto štátom.

Časť VI - Špeciálne opatrenia - zahŕňa:

• Článok 24 - Zásada rovnakého zaobchádzania
• Článok 25 - Riešenie prípadov cestou dohody
• Článok 26 - Výmena informácií
• Článok 27 - Pomoc pri výbere daní
• Článok 28 - Diplomati a konzulárni úradníci
• Článok 29 - Teritoriálny rozsah

Najobsiahlejšou a najpodstatnejšou časťou Modelovej zmluvy sú články 6 až 21, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov a článok 22 zaoberajúci sa zdanením majetku. Medzi príjmy zdaňované v štáte zdroja patria:

• príjmy z nehnuteľného majetku (článok 6, článok 13 a 22 ods. 1)
• zisky stálej prevádzkarne (článok 7 a článok 13 a 22 ods. 2)
• zisky zo scudzenia akcií alebo cenných papierov (článok 13 ods. 4)
• zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave (článok 8 a článok 13 a 22 ods. 3)

Zisky z činností, ktoré nemožno pripočítať stálej prevádzkarni v štáte zdroja, sa zdaňujú len v štáte sídla daňovníka (článok 7 ods. 1).

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Články zmluvy

Zmluva obsahuje:

• Osobný rozsah zmluvy, t. j. okruh osôb, na ktoré sa ustanovenia zmluvy vzťahujú, čo sú právnické osoby, ktoré majú sídlo v jednom alebo obidvoch zmluvných štátoch, ako aj fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v jednom alebo obidvoch zmluvných štátoch.
• Vecný rozsah zmluvy, t. j. okruh daní, na ktoré sa zmluva vzťahuje. Svojím charakterom ide vždy o dane z príjmov, čiže priame dane a dane z majetku.
• Všeobecné definície niektorých pojmov používaných v zmluve.
• Rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom.

Pri používaní zmluvy, čo vzniká v prípade konfliktu medzi právnymi predpismi dvoch štátov, sa uvažuje, že sídlo je miesto, kde fyzická osoba vlastní alebo má domov, ktorý musí byť stály, čo znamená, že ho musí mať zriadený a udržiavaný pre svoje stále použitie, ktoré je v protiklade so zdržiavaním sa (pobývaním) na určitom mieste za evidentných podmienok krátkodobého pobytu. Užšie osobné a hospodárske vzťahy sa chápu ako stredisko životných záujmov.

Modelová zmluva nešpecifikuje dĺžku časového obdobia, ktoré sa považuje za obvyklé zdržiavanie. Pri právnických osobách (spoločnosti) nepoužíva zmluva len kritérium sídla, ale aj kritérium miesta vedenia, resp. miesta skutočného vedenia. Miesto skutočného vedenia je miesto, kde sa v podstate tvoria kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia, ktoré sú potrebné pre vykonávanie činnosti nositeľa práv, odkiaľ rozhoduje nadriadená osoba alebo skupina osôb.

Zmluvná základňa Slovenskej republiky

Slovenská republika aktívne buduje vlastnú zmluvnú základňu. K 31. 12. 2004 bolo v zbierke zákonov SR publikovaných 171 dvojstranných zmlúv a 229 mnohostranných zmlúv. Tieto medzinárodné zmluvy zodpovedajú zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky. Prijatie Slovenska do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie malo svoj odraz v modifikácii zmluvnej základne.

V rámci negociačnej kapitoly č. 26 „Vonkajšie vzťahy“ prebiehalo zosúladenie medzinárodnej zmluvnej základne SR so zmluvnou základňou Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Povinnosť vyplynula jednak z článku 307 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ako aj z článku 6 ods. 2 Ústavy SR. Rovnako pre SR vyplynula povinnosť uzatvoriť určitý okruh nových medzinárodných zmlúv.

V roku 2004 bola venovaná prioritná pozornosť skvalitneniu zmluvnej základne, najmä s ohľadom na vytvorenie najvýhodnejších podmienok pre medzinárodnú spoluprácu. Po súhlase druhej zmluvnej strany bola ukončená revízia zmluvnej základne s jednotlivými štátmi po sukcesii SR do zmlúv bývalej ČSFR.

Oblasti zmlúv

Medzi najvýznamnejšie oblasti zmlúv patria:

• zmluvy tzv. prezidentskej povahy
• zmluvy z oblasti colníctva
• zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok, platobné zmluvy
• dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií

V rámci predvstupového procesu SR do EÚ boli dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií súčasťou negociačnej kapitoly č. Vonkajšie vzťahy. Modifikácia týchto dohôd bola uskutočňovaná v súlade so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z jej členstva v Európskej únii.

Príklad

Zákon o dani z príjmov ustanovuje vysporiadanie daňovej povinnosti zrážkovou daňou vo výške 19 % pre príjmy za právo na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, ktoré sú vyplácané daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou zo zdroja na území SR daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou. V prípade existencie zmluvy uvedený príjem je zahrnutý do Čl. 12 - Licenčné poplatky. V článku Licenčné poplatky v prípade zmluvy, ktorú má SR uzatvorenú napr. s ČR, licenčné poplatky tu definované ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti, sa zdania daňou, ktorá nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Zmluvy v kontexte telematických služieb

V kontexte telematických služieb, ako je napríklad systém Kvalitný vodič, je dôležité poznať právny rámec pre nakladanie s dátami. Ak polícia žiada údaje o pohybe auta pri prešetrovaní dopravnej nehody alebo trestného činu, poisťovňa Generali nemôže poskytnúť viac údajov, ako sama uschováva. Údaje sú uložené poskytovateľom telematických služieb na zabezpečených serveroch v Taliansku, keďže poskytovateľ má sídlo v Taliansku. Ak by polícia, súd požadovali údaje, ktoré Generali neuschováva, museli by sa priamo obrátiť na poskytovateľa telematických služieb, ktorý sa riadi talianskym právom.

tags: #zmluva #sa #riadi #talianskym #pravom #vysvetlenie