
Zmluva Slovenskej republiky so Svätou Stolicou, často nazývaná aj Vatikánska zmluva, je komplexný dokument, ktorý upravuje vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Svätou Stolicou. Táto zmluva má hlboké historické korene a jej súčasné interpretácie a dopady sú predmetom neustálej diskusie. Cieľom tohto článku je preskúmať históriu, súčasnosť a kontroverzie spojené s touto zmluvou, a zhodnotiť jej vplyv na slovenskú spoločnosť.
História vzťahov medzi Slovenskom a Vatikánom siaha až do čias Veľkej Moravy. Už v roku 869 pápež Hadrián II. vymenoval sv. Metoda za pápežského legáta pre krajiny, ktorých vládcami boli Rastislav, Svätopluk a Koceľ. V roku 880 pápež Ján VIII. povýšil Nitru na biskupské sídlo, čím zriadil prvú katolícku diecézu na území Slovenska a stredovýchodnej Európy. Misia sv. Cyrila a Metoda, solúnskych bratov, mala zásadný vplyv na kultúrny a duchovný vývoj územia.
Svätá stolica bola jedným z prvých subjektov medzinárodného práva, ktorý uznal nezávislosť samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky a nadviazala s ňou diplomatické styky. Apoštolský nuncius Mons. Giordano zohral významnú úlohu pri prehlbovaní dobrých vzťahov medzi Slovenskom a Vatikánom.
Po zmene režimu v roku 1989 sa objavili snahy o založenie permanentného pracoviska základného výskumu vo Vatikánskych archívoch. Cieľom bolo vytvoriť Slovenský historický ústav v Ríme, ktorý by realizoval rozsiahly výskum vo vatikánskych inštitúciách. Hoci sa tento zámer nepodarilo plne realizovať, parciálne výskumy priniesli cenné informácie o slovenskej histórii.
Zmluva so Svätou stolicou hneď v prvom článku jasne hovorí o vzájomnej nezávislosti a autonómii oboch strán. To znamená, že štát a cirkev sú vo svojich záležitostiach nezávislé a nemajú si navzájom zasahovať do vnútorných záležitostí. Štáty sa suverenity nevzdávajú tým, že uzatvárajú dohody. Suverenitu by stratili vtedy, keby im niekto zvonka diktoval ich obsah, prípadne ak by v zmluve výslovne delegovali časť svojich právomocí.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zmluva garantuje slobodu náboženstva, uznáva slobodu cirkvi pôsobiť, slobodu jej členov organizovať svoj život, spravovať si vnútorné záležitosti a vykonávať náboženské úkony. Presne to je obsahom demokratickej slobody. Sekulárny štát nie je štát, ktorý sa tvári, že náboženstvo neexistuje. Sekulárny štát je štát, ktorý mu umožňuje existovať bez diskriminácie.
Článok 9 Základnej zmluvy stanovuje, že Slovenská republika bude rešpektovať ako deň pracovného pokoja 15. september, slávnosť Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska. Ide o medzinárodný záväzok Slovenskej republiky.
Článok 7 zmluvy hovorí: „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi.“
Článok 17 ods. 1 zmluvy uvádza: „Katolícka cirkev má právo vykonávať vzdelávaciu, výchovnú, vedecko-výskumnú, misijnú, charitatívnu, zdravotnícku a sociálnu činnosť.“
Niektorí kritici, ako napríklad poslankyňa Lucia Plaváková, tvrdia, že „model riešenia náboženskej slobody prostredníctvom medzinárodnej zmluvy s jednou cirkvou je prekonaný“. Podľa nich zmluva so Svätou stolicou vznikla preto, aby štát udelil katolíkom nejaké privilégiá.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Progresívne Slovensko opakovane zdôrazňuje potrebu „náboženskej neutrality štátu“. Neutralita štátu neznamená, že náboženstvo má byť vytlačené zo spoločnosti do súkromia obývačiek. Neutralita znamená, že štát nikoho nenúti k viere ani k ateizmu. Zmluva so Svätou stolicou nijako nezavádza katolicizmus ako štátne náboženstvo. Neustanovuje povinnosť veriť, ani neukladá občanom cirkevné normy.
Plaváková konštatuje, že zmluva má prednosť pred vnútroštátnym právom. Neznamená to však, že medzinárodná zmluva stojí nad Ústavou. Znamená to len, že štát sa rozhodol garantovať určitú stabilitu právneho rámca a neumožniť, aby sa základné práva alebo dohody menili každou krátkodobou parlamentnou väčšinou. V skutočnosti teda nejde o oslabenie demokracie, ale o jej posilnenie.
Poslanec Ondrej Prostredník tvrdí, že Slovensko prijalo zákony upravujúce pôsobenie cirkvi v školstve, ozbrojených silách alebo médiách a že štát sa tým „systematicky prispôsoboval jednej cirkvi“. Rodičia majú právo vybrať si spôsob výchovy svojich detí. Vojaci, policajti, väzni aj pacienti majú právo na duchovnú starostlivosť, ak o ňu stoja. To nie je „prispôsobovanie štátu cirkvi“. Demokracia nie je režim, v ktorom štát vychováva občanov podľa jedného ideologického vzoru.
Právnik Martin Dilong tvrdí, že sviatok Sedembolestnej Panny Márie je súčasťou medzinárodného záväzku a nemožno ho presúvať. Ako povedal Dilong, nie je možné jednostranne, alebo dokonca účelovo vykladať Základnú zmluvu so Svätou Stolicou, pokiaľ ide o ktorýkoľvek sviatok, ktorý sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať ako deň pracovného pokoja podľa Základnej zmluvy. „V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Ústava SR potvrdzuje prednosť medzinárodných zmlúv, ktoré Slovensko ratifikovala pred našimi zákonmi. Prekvapuje ma, že premiér prehliada tento fakt,“ povedal Dilong.
Podľa kritikov, cirkev nie je len nejako teoreticky dotovaná štátom, ale v skutočnosti ju platia prostredníctvom štátu (citovo povedané na rozkaz štátu) občania katolícki i nekatolícki. Platy farárov teda musia podporovať aj ľudia iných vyznaní, aj občania bez náboženského vyznania.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Vatikánska zmluva, teda zmluva medzi „Svätou stolicou“ a Slovenskou republikou, má ako medzinárodná (!?) zmluva prednosť pred slovenskými zákonmi. Slovenské zákony sú teda obmedzené zmluvou s fakticky totalitným štátom.
Slovenský ústav v Ríme a Trnavská univerzita v Trnave vydali zborník prác, ktorý sumarizuje výsledky vedeckého výskumu vo vatikánskych archívoch za obdobie po zmene režimu v roku 1989. Cieľom bolo založiť permanentné pracovisko základného výskumu, ktoré by zodpovedalo obdobným národným inštitúciám založeným v Ríme.
R. Marsina sa zaoberá zložitou otázkou kreovania Slovenského historického ústavu v Ríme, ktorý by bol založený na princípoch obdobných národných inštitúcií. Po roku 1989 došlo ku kreovaniu samostatného Slovenského historického ústavu v Ríme na jeseň 1989, avšak pre nesúhlas vtedajšieho Federálneho ministerstva zahraničných vecí došlo k jeho „uzemneniu“ len na pracovisko Matice slovenskej.
M. Dobrotková nadväzuje príspevkom Perspektívy Slovenského ústavu v Ríme. Ide o pracovisko Trnavskej univerzity so sídlom v Trnave, ktorého cieľom je pokračovať tam, kde skončili výskumné práce v polovici 90. rokov minulého storočia. Toto pracovisko Trnavskej univerzity bolo založené v októbri 2004 a odvtedy krok za krokom v rámci svojich možností pokračuje vo výskume vatikánskych archívov.
Ústav vysiela svojich štipendistov najmä do Tajného vatikánskeho archívu, Vatikánskej knižnice a ďalších pracovísk, kde sa nachádzajú fondy dotýkajúce sa Slovenska. Niektoré výskumné úlohy dostali aj podobu publikovaných prameňov.
Katolícka cirkev má právo vykonávať vzdelávaciu a výchovnú činnosť. Vyučovanie náboženstva na školách, dokonca aj na nekatolíckych, je predmetom kritiky, pretože sa považuje za porušenie ústavne garantovanej neideologizácie škôl.
Katolícka štruktúra má nadpráva v slovenskej armáde. Popri známej výhrade svedomia, ktorá ostatným náboženstvám a ateistom zaručená nie je, sú tu aj ďalšie závažné časti zmluvy.
Štát doteraz nedostal požadované údaje o majetku cirkvi, ktorú dotuje. Presnejšie povedané, cirkev nie je len nejako teoreticky dotovaná štátom, ale v skutočnosti ju platia prostredníctvom štátu (citovo povedané na rozkaz štátu) občania katolícki i nekatolícki. Platy farárov teda musia podporovať aj ľudia iných vyznaní, aj občania bez náboženského vyznania.
Katolícki predstavitelia žiadali počas novembrovej revolúcie odluku cirkvi od štátu. Dnes ju však nechcú. Prečo? Lebo už nie sú podriadení štátu, ako počas 40 rokov socializmu. Dnes už sú znovu štátu skôr nadriadení.
Podľa vatikánskej zmluvy štát nesmie zasahovať do vecí cirkvi, ktorá je od štátu nezávislá. Ale pritom cirkev výrazne zasahuje do vecí štátu. Katolícka cirkev vyučuje prostredníctvom svojich kňazov v školách a kňazi aj štát v školách takto príkro porušujú ústavne garantovanú neideologizáciu škôl.
V štátoprávnej slovenskej televízii je napríklad často pápež titulovaný katolíckym zvratom „svätý otec“. Vo viacerých médiách a dokonca i vo vedeckých statiach sa používajú pojmy, ako „svätá zem“ a „Bohom vyvolený národ“, akoby to neboli len obrazy jedného náboženstva, ale akoby to boli nejaké exaktné všeobecné pojmy, prijateľné pre všetkých občanov a dokonca aj vedcov.
V súvislosti so schvaľovaním zmluvy medzi Svätou stolicou a Českou republikou v českom parlamente, Spoločnosť Prometheus vyjadrila kritiku. Podľa nich, uzatváranie zmlúv s Vatikánom má svoje špecifiká. V mene Vatikánu v týchto zmluvách vystupuje ako zmluvná právnická osoba Svätá stolica, ktorá je subjektom medzinárodného práva ako najvyšší reprezentatívny orgán katolíckej cirkvi a držiteľka suverenity štátu Vatikán.
Od nástupu prezidenta ČĽR Xi Jinpinga sa situácia katolíkov v Číne neustále zhoršuje. V Čínskej ľudovej republike sa ku Vlasteneckému združeniu čínskych katolíkov hlási zhruba 6 miliónov ľudí. Keďže je Čínska ľudová republika autoritárskym režimom, sú obmedzovaní vo svojej slobode vierovyznania.
tags: #zmluva #slovenskej #republiky #s #vatikanom #história