
Život v partnerskom zväzku bez uzavretia manželstva je v súčasnosti bežným javom. Mnoho párov sa rozhodne pre spolužitie ako druh a družka, avšak táto forma spolužitia nemá na Slovensku rovnaké právne postavenie ako manželstvo. Tento článok sa zameriava na práva a povinnosti druha a družky v slovenskom právnom systéme, dedičské otázky, sociálne dávky a ďalšie aspekty, ktoré môžu ovplyvniť život páru žijúceho v spoločnej domácnosti bez manželstva.
Vzťah druha a družky nemá z hľadiska slovenského práva právnu relevanciu. Slovenský právny poriadok spája určité právne následky s faktickým spolužitím viacerých osôb v spoločnej domácnosti len v určitých prípadoch. Postavenie druha a družky nie je právnym poriadkom na Slovensku upravené, a preto nemôžete byť nikde ani tak oficiálne uvedený. Jediným zoficiálnením je uzavretie manželstva.
Podľa Občianskeho zákonníka práva partnera, ktorý nie je manželom, sú v dedičskom konaní veľmi obmedzené. Ak ste s partnerom neboli zosobášení, podľa § 473 Občianskeho zákonníka nie ste zákonným dedičom. Zákonnými dedičmi sú v prvom rade deti a manžel/manželka, prípadne ďalší príbuzní. Vy ako partnerka bez uzavretého manželstva nemáte zo zákona nárok na dedičstvo, pokiaľ nie ste uvedená v závete.
Ak chcete, aby mal partner nárok dediť vašu nehnuteľnosť (napríklad byt, ktorý vlastníte a je zaťažený hypotékou), je potrebné spísať závet u notára. Závet odporúčam spísať u notára, a bude tak registrovaný centrálnom registri závetov. Pokiaľ ide o hnuteľné veci a finančné prostriedky, platí rovnaký princíp - ak chcete, aby ich po Vašej smrti nadobudol partner, odporúčam ich zahrnúť do závetu. Pri finančných prostriedkoch na účtoch je možné v bankách nastaviť tzv. disponenta, ale ten nemá právo na prostriedky po smrti majiteľa účtu, iba počas jeho života. Po smrti majiteľa účtu sa prostriedky stávajú predmetom dedičského konania. Otázka disponenata za života je tiež otázna, aby vzťah neskončil a finančné prostriedky na účte zmizli. Je to však na Vašom rozhodnutí.
V druhej dedičskej skupine môže dediť aj osoba, ktorá žila so zomrelým najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť alebo bola na zomrelého odkázaná výživou.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pri doplnkovom dôchodkovom sporení (DDS) alebo investičných fondoch je možné v niektorých prípadoch určiť oprávnenú osobu pre prípad smrti, čo je samostatný inštitút mimo dedičského konania. Odporúčam preveriť u konkrétnej inštitúcie, či je možné určiť partnera ako oprávnenú osobu.
Vdovský alebo vdovecký dôchodok je podľa slovenských zákonov možné priznať len manželovi alebo manželke zomretého. Druh/družka nemá na tento dôchodok nárok, bez ohľadu na dĺžku spoločného života. Podľa zákona o sociálnom poistení nárok na vdovský alebo vdovecký dôchodok vzniká len manželovi/manželke zomretého.
Ak žijete s partnerom v dome, ktorý on kúpil, ale ste ho spolu prerobili a investovali do neho, máte právo na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti. Ak máte doklady o nákupe rôzneho materiálu na stavbu, resp. dostavbu domu, prípadne viete preukázať, že ste skutočne peniaze použili na uvedenú nehnuteľnosť, môžete žiadať o vrátenie investovaných prostriedkov. Uvedené sa týka aj pomoci vašej rodiny pri prestavbe. Majetkové nároky je však potrebné vedieť preukázať.
Ak ste s partnerom žili 18 rokov a spoločne sa delili o náklady v domácnosti, udržiavali ste domácnosť v poriadku, varili, žehlili, prali a piekli, tieto činnosti sa v slovenskom práve spravidla nepovažujú za základ pre vznik majetkového nároku, ak neexistuje osobitná dohoda alebo dôkaz o inom ujednaní.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré ste spolu nadobudli, platí, že ak ste ich kupovali spoločne, potom musíte preukázať, že ste na ne prispievali finančne a žiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V praxi je však dokazovanie veľmi náročné, najmä ak neexistujú písomné dôkazy o Vašich vkladoch, prípadne bankové prevody o úhrade ceny veci.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pokiaľ ide o sociálne dávky, kým ste evidovaní ako jedna domácnosť, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje príjmy všetkých členov domácnosti. Ak sa odsťahujete a budete mať samostatnú domácnosť, môžete požiadať o prehodnotenie nároku na dávky v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie či rodičovský príspevok. Odporúčam čo najskôr nahlásiť zmenu adresy na príslušnom úrade a doložiť, že už nežijete s partnerom. Ak nemáte kam ísť, môžete sa obrátiť aj na zariadenia núdzového bývania alebo azylové domy pre matky s deťmi, prípadne rodinu ak ju máte. Ak zostanete evidovaná v spoločnej domácnosti, úrad bude naďalej posudzovať príjmy partnera, aj keď vám neprispieva. Preto je dôležité čo najskôr zmeniť túto evidenciu.
Ak nemáte možnosť okamžitého odsťahovania, skúste aspoň formálne oddeliť domácnosti (napr. prehlásením trvalého pobytu na inú adresu a nahlásiť to na ÚP).
Pri žiadosti o rekreačný príspevok sa v zmysle výkladu finančného riaditeľstva preukazuje účasť osôb potvrdením vystaveným ubytovacím zariadením, v ktorom je uvedené, aké osoby sa s ním zúčastnili na rekreácii. Buď bude zoznam zúčastnených osôb uvedený priamo na účtovnom doklade alebo zariadenie vystaví hocijakou formou potvrdenie o tom, kto sa so zamestnancom na rekreácii zúčastnil. Tento doklad sa čestným vyhlásením nepreukazuje. V prípade inej osoby, ktorá žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti sa vzťah preukazuje čestným vyhlásením o spoločnej domácnosti, pričom nemusí ísť ani o partnerov, môže ísť aj o iných rodinných príslušníkov.
Podľa § 62 a nasl. zákona o rodine je každý rodič povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Ak partner neprispieva, môžete podať návrh na súd na určenie výživného. Súd určí výšku výživného podľa potrieb dieťaťa a možností rodiča. Návrh môžete podať na okresný súd podľa miesta bydliska dieťaťa. K návrhu priložte doklady o príjmoch, výdavkoch a popíšte aktuálnu situáciu. Súd môže výživné priznať aj spätne, najviac za tri roky dozadu.
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V Slovenskej republike je rodný list dieťaťa úradný dokument, ktorý obsahuje údaje o rodičoch. Prístup k rodnému listu však majú len oprávnené osoby - spravidla rodičia dieťaťa, prípadne osoba, ktorá preukáže právny záujem (napr. súd, orgán sociálnoprávnej ochrany detí). Ako partnerka nemáte zákonné oprávnenie nahliadať do rodného listu cudzieho dieťaťa, ak na to nemáte súhlas rodiča alebo rozhodnutie súdu. Ak by ste sa pokúsili získať tieto informácie bez súhlasu, mohlo by ísť o porušenie ochrany osobných údajov podľa GDPR a zákona o matrikách.
Ak má dieťa iné priezvisko, nie je to prekážkou, aby bol Váš partner zapísaný ako otec. Priezvisko dieťaťa sa môže určiť podľa dohody rodičov alebo podľa zákona, a nemusí byť zhodné s priezviskom otca.
Podľa zákona o rodine v zmysle § 100 si osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. To znamená, že k tomu, aby si ju mohol Váš priateľ osvojiť je potrebné, aby ste boli zosobášení. Ďalej je potrebný súhlas otca dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevoval, neplnil si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložil úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Následne je potrebné podať návrh na súd na osvojenie dieťaťa. Návrh podáva osvojiteľ proti biologickému otcovi.