Zmluva o Dielo: Kľúč k Obojstranne Výhodnej Spolupráci

Zmluva o dielo predstavuje dôležitý nástroj v obchodných a občianskych vzťahoch, ktorý upravuje záväzky medzi zhotoviteľom a objednávateľom. Či už ide o rozsiahle stavebné projekty alebo drobné remeselné práce, správne zostavená zmluva o dielo je základom pre úspešnú a obojstranne výhodnú spoluprácu.

Právny Rámec Zmluvy o Dielo

Právny rámec zmluvy o dielo sa líši v závislosti od toho, kto zmluvu uzatvára. Rozlišujeme dva základné právne predpisy:

• Občiansky zákonník: Uplatňuje sa najmä vtedy, ak je zmluva uzatvorená medzi fyzickými osobami alebo medzi podnikateľom a nepodnikateľom (tzv. spotrebiteľom). V tomto prípade sa používajú pravidlá podľa § 631 a nasl.
• Obchodný zákonník: Aplikuje sa pri zmluvách uzatváraných medzi dvomi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej činnosti.

Často sa stretávame so situáciami, keď podnikateľ (napr. remeselník, vývojár, konzultant) uzatvára zmluvu o dielo s fyzickou osobou - nepodnikateľom. V praxi to znamená, že ak plánujete vykonať určitú pracovnú činnosť ako podnikateľ pre súkromnú osobu (napr. vytvárate vec na objednávku), zmluva sa bude riadiť Občianskym zákonníkom.

Forma Zmluvy o Dielo

Na rozdiel od iných zmlúv, zmluva o dielo nemusí byť vždy písomná. Podľa zákona môže vzniknúť aj ústna zmluva o dielo, pričom jej platnosť závisí od konkrétneho prípadu a rozsahu práce. Je však dôležité si uvedomiť, že v prípade sporu je preukazovanie obsahu ústnej zmluvy oveľa náročnejšie ako pri písomnej forme.

Špecifickým prípadom je tzv. autorská zmluva o dielo, ktorá sa vzťahuje na tvorivé činnosti (napr. dizajn, text, softvér, hudba), kde dielo spadá pod ochranu autorského práva.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Čo je Dielo?

Zmluvu o dielo môžeme zjednodušene opísať ako záväzok zhotoviteľa zhotoviť (vykonať) dielo pre objednávateľa na základe jeho objednávky. S pojmom dielo stretávame najčastejšie v oblasti služieb a remeselných činností. Typickým príkladom je napríklad zmluva o dielo so živnostníkom, ktorý na objednávku klienta vykoná stavebnú úpravu, zhotoví interiérové prvky alebo vytvorí webovú stránku.

Náležitosti Platnej Zmluvy o Dielo

Aby bola zmluva o dielo považovaná za platnú, musí spĺňať niekoľko zákonom stanovených náležitostí:

• Identifikácia zmluvných strán: Pri fyzických osobách ide o meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu. Pri právnických osobách (firmách) ide o obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo (IČO).
• Predmet zmluvy: Jasné a dostatočne konkrétne označenie diela, ktoré má byť zhotovené. Môže ísť o vytvorenie veci, jej údržbu, opravu alebo montáž.
• Záväzok objednávateľa zaplatiť odmenu: Teda jasne stanovenú cenu za vykonané dielo.
• Spôsob určenia ceny: Cena môže byť určená pevnou sumou, rozpočtom alebo odkazom na cenník.
• Oprávnené osoby: Oprávnené osoby, ktoré môžu konať v mene strán (napr. konatelia spoločnosti).

Zmluva o Dielo na Stavebné Práce

Napríklad v oblasti stavebníctva je zmluva o dielo na stavebné práce jednou z najčastejších foriem kontraktov medzi zhotoviteľom (napr. stavebnou firmou alebo živnostníkom) a objednávateľom. V takom prípade musí dokument obsahovať aj technickú dokumentáciu, harmonogram prác, dohodnutý rozpočet, spôsob kolaudácie a podmienky zodpovednosti za vady.

Ak sa medzi dvomi stranami očakáva opakovaná spolupráca (napr. pri viacerých zákazkách počas roka), je výhodné uzavrieť tzv. rámcovú zmluvu o dielo na stavebné práce. Tento typ zmluvy vymedzuje základné podmienky spolupráce, ako sú všeobecné práva a povinnosti, platobné podmienky, rozsah prác a mechanizmus objednávania konkrétnych činností.

Zmeny Počas Realizácie Diela: Dodatky k Zmluve

Neraz sa stáva, že počas realizácie diela dôjde k zmene pôvodného rozsahu prác. Objednávateľ môže požadovať rozšírenie pôvodného zadania, vzniknú nové okolnosti na strane zhotoviteľa alebo sa počas výkonu objavia nepredvídané skutočnosti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dodatok k zmluve o dielo je písomná dohoda medzi objednávateľom a zhotoviteľom, ktorou sa menia, dopĺňajú alebo spresňujú podmienky pôvodnej zmluvy. Ak ide o rozšírenie rozsahu diela oproti pôvodnej zmluve, hovoríme o tzv. dodatku k zmluve o dielo - práce navyše. V ňom by mal byť detailne popísaný nový alebo rozšírený predmet plnenia, jeho rozsah, termíny a odmena, ktorú zhotoviteľ za tieto dodatočné práce dostane. Zmluvné dodatky by mali byť vždy číslované, označené dátumom a podpísané oprávnenými osobami oboch strán.

Ukončenie Zmluvy o Dielo

V priebehu realizácie diela môže nastať situácia, kedy jedna zo zmluvných strán už nie je schopná alebo ochotná pokračovať v zmluvnom vzťahu. V takom prípade je potrebné rozlišovať medzi rôznymi spôsobmi jeho ukončenia:

• Odstúpenie od zmluvy o dielo: Ide o jednostranný právny úkon, pri ktorom jedna strana zrušuje zmluvu bez súhlasu druhej strany, avšak len za podmienky, že na to existuje zákonný alebo zmluvne dohodnutý dôvod. V zmluve je možné konkrétne upraviť formu a lehoty na nápravu, ktoré musia byť poskytnuté pred samotným odstúpením (napr. písomná výzva na splnenie s lehotou 10 dní). V praxi je odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany zhotoviteľa menej časté, no zákonne prípustné, ak objednávateľ neplní svoju povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť (napr. neposkytuje podklady).
• Výpoveď zmluvy o dielo: Menej častý spôsob, ktorý sa uplatňuje najmä pri rámcových zmluvách alebo dlhodobejších plneniach.
• Dohoda o ukončení zmluvy o dielo: Obojstranné a najmiernejšie riešenie, keď sa strany dohodnú, že zmluvu ukončia bez nároku na plné plnenie.

Zmluva o Dielo v Medzinárodnom Kontexte

Zmluvy o dielo sa v zahraničí uzatvárajú bežne, no ich obsah a forma sa prirodzene líšia v závislosti od právneho systému danej krajiny. V praxi často nastáva situácia, keď slovenský zhotoviteľ uzatvára zmluvu o dielo so zahraničným objednávateľom, alebo naopak slovenský podnikateľ zadáva prácu fyzickej osobe alebo firme v inom štáte.

Odporúčame vždy naštudovať občiansky alebo obchodný zákonník danej krajiny a uzatvoriť zmluvu v takej podobe, ktorá spĺňa zákonné náležitosti na oboch stranách. Najpodobnejšia úprava zmluvy o dielo je v právnom prostredí Slovenska a Českej republiky, ktoré majú historicky prepojenú legislatívu. Napriek tomu medzi nimi existujú významné rozdiely. Napríklad v českom občianskom zákonníku platí, že objednávateľ nesie riziko zvýšenia nákladov potrebných na zhotovenie diela, ak neboli tieto náklady v čase uzatvorenia zmluvy známe a boli primerané k rozsahu prác. Na Slovensku takáto automatická úprava neexistuje. V rakúskom občianskom zákonníku (ABGB) je dôraz kladený najmä na podrobný popis predmetu diela, a to aj so zohľadnením okolitého prostredia, technických súvislostí a environmentálnych dopadov. Vo viacerých západoeurópskych krajinách sa bežne používa aj tzv. Zádržné právo v zmluve o dielo - objednávateľ si môže vyhradiť právo zadržať časť dohodnutej ceny ako záruku na odstránenie vád alebo nedorobkov.

Dvojjazyčné Zmluvy o Dielo

Aby ste predišli nedorozumeniam so svojím obchodným partnerom alebo komplikáciám na úradoch, odporúčame, aby zmluva o dielo existovala v oboch jazykových verziách - v slovenčine aj v jazyku obchodného partnera. Dvojjazyčný dokument zabezpečuje, že si obe strany rozumejú, zmluva je právne zrozumiteľná a v prípade sporu sa dá jednoznačne preukázať, čo bolo dohodnuté. V týchto prípadoch odporúčame dať si dokument preložiť súdnym prekladateľom do slovenského jazyka ešte pred podpisom. Tým vznikne tzv. Ak napríklad uzatvárate zmluvu o dielo po anglicky (napr. so zahraničnou firmou v Spojenom kráľovstve alebo v USA), anglická verzia môže byť výhodná pre partnera, ale na slovenské úrady (daňový úrad, súd, živnostenský register) sa bude vyžadovať úradný preklad do slovenčiny. Nezáväznú cenovú ponuku si môžete vyžiadať online.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklad z Praxe: Prenájom Nebytových Priestorov a Zmluva

Nebytové priestory sa dajú využívať na podnikanie v mnohých druhoch činnosti, no treba si ich prenajať, a to je nutné vykonať formou Zmluvy o prenájme nebytových priestorov. Ak sa v tomto necítite doma, oslovte právnika, ten vám s formuláciou zmluvy pomôže. Zmluva musí obsahovať obidve zmluvné strany, ich obchodné meno, celú adresu, IČO plus meno zastupujúcich konateľov, neskôr označovaných ako prenajímateľ a nájomca alebo zmluvné strany. Zmluvné strany sa dohodnú na uzatvorení Zmluvy o prenájme nebytových priestorov podľa príslušného paragrafu zákona a určia si podmienky, za ktorých bude prenájom platný. Uvedie sa tam názov a popis prenajímateľného priestoru, kto je jeho vlastník, jeho meno, kde sa nehnuteľnosť nachádza, ulica, mesto, PSČ a údaje z katastra nehnuteľností. Prenajímateľ sa jasne zaviaže, že dočasne prenechá nebytový priestor záujemcovi, teda nájomcovi, na čas a účel, ktorý sa v zmluve uvedie. Povinnosťou nájomcu je priestor využívať v súlade s právnymi predpismi a predmetom činnosti, ktorú uviedol v OR. Uviesť treba tiež dohodnutú cenu za používanie priestorov aj slovom, uviesť dĺžku splatnosti, deň v mesiaci, pričom platí sa za používanie elektrickej energie, vody, tepla, prípadne plynu či elektromerových zariadení a podobne. Veci, ktoré zmluva neupravuje, sa riadia Občianskym zákonníkom a všeobecne platnými predpismi. Zmluvu treba vyhotoviť v 2 exemplároch, pre každého zo zúčastnených strán jeden rovnopis. Účinnosť zmluvy začína dňom podpisu oboma zmluvnými stranami.

Cestovné Náhrady v Súvislosti s Výkonom Práce

Preto je dôležité dôsledne akceptovať jednotlivé ustanovenia zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú výdavky na pracovné cesty alebo výdavky spojené s výkonom činnosti fyzickej osoby na inom mieste, než je jej pravidelné pracovisko, resp. Prijaté náhrady cestovných výdavkov zamestnancom alebo osobou takto považovanou sú príjmom, ktorý však nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov. Výnimkou je príjem zo závislej činnosti za poskytnutie motorového vozidla na používanie na služobné i súkromné účely podľa ustanovenia § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Ide o druh príjmu zo závislej činnosti vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely. Takýto prípad nie je forma cestovných náhrad. Vyplatené alebo zúčtované cestovné náhrady sú daňovými výdavkami zamestnávateľa, resp. firmy vysielajúcej osoby na pracovné cesty, a to podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov, ak sú zaúčtované a preukázané dohodou o pracovnej ceste, napríklad aj formou cestovného príkazu a jeho vyúčtovaním, a to podľa ustanovenia § 3 ods. l zákona o cestovných náhradách. Vynaložené výdavky na cesty podnikateľa alebo osoby samostatne zárobkovo činnej sú upravené v ustanovení § 19 ods. 2 písm. e) a l) zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e), ak samostatne zárobkovo činná osoba vynaloží výdavky v súvislosti s činnosťou vykonanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, môže si uplatniť výdavky daňovo akceptovateľné najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného zákona, a tým je zákon o cestovných náhradách. Tu je potrebné akceptovať limity vo výške zákona o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto inom mieste. V súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí si môže daňovo uplatniť aj sumu do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách. Ak použije samostatne zárobkovo činná osoba na cestovanie vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatňuje si aj výdavky do výšky náhrad za spotrebované pohonné látky a sadzbu základnej náhrady na každý kilometer jazdy podľa zákona o cestovných náhradách. Iná situácia nastane, ak zamestnanec prenajme alebo vypožičia podnikateľovi súkromné vozidlo za účelom podnikania, potom vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel a držiteľ vozidla zapísaný v technickom preukaze, hoci aj v postavení zamestnanca, je daňovníkom dane z motorových vozidiel. Pracovnou cestou sa rozumie čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, než je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do ukončenia tejto cesty. Napr. cesta účtovníčky z miesta firmy do banky alebo na poštu, prípadne ekonóma na daňový úrad, do Sociálnej poisťovne a podobne. Výdavky na pracovné cesty sa daňovo uznávajú podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. Výdavky na výkon činnosti sú daňové výdavky (náklady) spojené so zabezpečovaním, dosiahnutím a udržaním príjmov z podnikateľskej činnosti vykonávanej v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa táto činnosť pravidelne vykonáva. Napríklad výdavky na prácu dispečerskej služby, autoškoly, taxikára, autodopravcu, kuriérske zasielateľské služby, daňového poradcu, ale i živnostníka, ktorý vykonáva svoju činnosť na viacerých miestach a podobne. V prípade výkonu činnosti vozidlom evidovaným v obchodnom majetku je možné daňovo uznať výdavky týkajúce sa spotreby pohonných látok podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ostatné výdavky spojené s cestou sa účtujú do výšky cestovných náhrad. U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, môže zamestnávateľ podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestovných náhradách určiť podmienky cesty na viacero ciest jedným rozhodnutím alebo jedným hromadným cestovným príkazom. V takomto prípade sa vopred stanovia rovnaké podmienky pre každú opakujúcu sa cestu zamestnancovi a môže sa výsledne vyúčtovať hromadne. Zamestnávateľ by mal mať internú smernicu a v zmysle ustanovenia § 36 ods. 3 zákona o cestovných náhradách upraviť spôsob predkladania dokladov k zúčtovaniu, resp. vyúčtovaniu preddavku na cesty, a to najneskôr do 30 kalendárnych dní po skončení cesty. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. Podľa zákona o dani z príjmov sa ako zamestnanec označuje aj osoba podliehajúca zdaneniu podľa príjmov zo závislej činnosti podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na právny dôvod príjmov, ich pravidelnosť, nepravidelnosť alebo aj jednorazové príjmy. Pre účely uplatnenia daňových výdavkov, konkrétne týkajúcich sa cestovných náhrad u takejto osoby, sa uplatňuje ustanovenie § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Medzi takéto osoby patria aj členovia družstiev, spoločníci a konatelia spoločností s ručením obmedzeným a komanditisti komanditných spoločností, a to i vtedy, ak nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby. Za pravidelné pracovisko sa považuje miesto dohodnuté medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ustanovuje sa, aby takýmto miestom bola obec, organizačná časť alebo inak určené miesto. Pritom nie je vylúčené dohodnúť viacero miest výkonu práce alebo aj určitý obvod pôsobnosti zamestnávateľa, resp. Miesto výkonu práce je spravidla širší pojem ako pracovisko. Pracoviskom môže byť dielňa, stavenisko, kancelária. Je možné, že sa vyskytne činnosť, kde existencia častej zmeny pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. V takom prípade je možné dohodnúť ako pravidelné pracovisko aj miesto pobytu. Môže ísť o trvalý i prechodný pobyt s nadväzujúcou právnou normou zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii občanov v znení zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov a zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov. Novelou zákona o cestovných náhradách od 1. 4. Obdobne ako slovenský občan sa posudzuje pre účely cestovných náhrad aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zamestnanca špecifikované osobitným predpisom (zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti týkajúci sa povolenia k pobytu a povolenia zamestnať sa). V prípade podnikateľských subjektov sa za pravidelné pracovisko považuje miesto podnikania uvedené v živnostenskom liste, koncesnej listine alebo miesto, kde je zriadená stála prevádzkareň. V praxi sa často vyskytujú chyby práve z nesprávnej interpretácie pojmu zamestnanec a miesto pracoviska. Ďalej uvažujme, že ide výlučne o vykonanie pracovných ciest osobou v zmysle zákona o cestovných náhradách, resp. Člen dozornej rady akciovej spoločnosti cestuje z Košíc do Bratislavy na zasadanie svojím osobným vozidlom Toyota. Odchádza z Košíc prvý deň o 8 hod., ubytuje sa v hoteli v Bratislave, kde sa poskytujú raňajky v cene ubytovania a za noc preukázateľne uhradí sumu 2 000 Sk. Z cesty sa vráti do Košíc druhý deň o 22 hod. 1. stravné podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a ods. 2. 3. 4. 1. Stravné podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b) zákona o cestovných náhradách za prvý deň bude od nástupu na cestu o 8 hod. v pásme 12 až 18 hodín a podľa opatrenia MPSVaR SR o úprave sadzieb náhrad stravného pri tuzemských pracovných cestách č. 467/2003 Z. z. účinného od 1. 12. Druhý deň cesta trvá do 22 hod., čo predstavuje pásmo nad 18 hodín a nárok na stravné podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c) zákona o cestovných náhradách v sume 188 Sk. Keďže druhý deň už boli poskytnuté raňajky v cene ubytovania, je potrebné sumu 188 Sk krátiť podľa ustanovenia § 5 ods. 7 platného od 1. apríla 2005 tak, že sa nepreukázateľná suma raňajok vypočíta ako suma 25 % zo sumy 188 Sk, čo je 47 Sk a o túto sumu sa zníži celkový nárok stravného v druhom dni pracovnej cesty. Uplatnilo sa novelizované ustanovenie § 5 ods. 7 zákona o cestovných náhradách, a to znamená, ak má zamestnanec v účtovnom doklade preukázané poskytnutie raňajok, zamestnávateľ poskytne stravné určené podľa časových pásiem podľa ustanovenia § 5 ods. 1 znížené o preukázanú sumu za raňajky alebo najviac 25 % zo stravného určeného podľa časového úseku podľa ustanovenia § 5 ods. 1 (v tomto prípade to bola suma 188 Sk). Suma 25 % je najvyššia suma krátenia za raňajky, aj keby bola na doklade vyššia suma raňajok alebo ak by suma raňajok nebola vyčíslená. 2. 3. Náhrady cestovných výdavkov podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) pri použití vlastného vozidla patria členovi dozornej rady, ak sa písomne dohodlo použitie cestného motorového vozidla neposkytnutého spoločnosťou, vo výške prepočítanej podľa ustanovenia § 7 zákona o cestovných náhradách. To znamená, že podľa evidencie jázd a ubehnutých kilometrov patrí suma náhrad za spotrebované pohonné látky a sadzba základnej náhrady. Základná náhrada bude podľa opatrenia MPSVaR SR č. 260/2004 Z. z. účinného od 1. 5. 4. Vedľajšie náhrady budú môcť byť uplatnené podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona o cestovných náhradách, a to preukázateľne podľa dokladov o výdavku. Pri náhrade za používanie cestného motorového vozidla daňovým výdavkom bude výdavok podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, pričom musí byť písomne dohodnuté použitie cestného motorového vozidla. Môže teda ísť aj o vozidlo zamestnancom prenajaté, vozidlo obstarané na základe zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci (lízingové), vozidlo vypožičané. Dôležité je, aby vozidlo nebolo poskytnuté zamestnávateľom. Určitá forma dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom pri použití vozidla je písomná dohoda obojstranne vopred podpísaná na cestovnom príkaze alebo v iných prípadoch je možno uzatvoriť napríklad aj dohodu o použití cestného motorového vozidla. Použitie tlačiva „cestovný príkaz“ známe ako typové tlačivo ŠEVT je možné považovať za písomnú dohodu, ak bude opatrené pred pracovnou cestou potrebnými náležitosťami. Je na zamestnávateľovi, ako si upraví formálnu stránku tlačiva. Písomne musí byť dohodnuté miesto nástupu na cestu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto ukončenia cesty. A tu môže zamestnávateľ zakomponovať aj dôležitú podmienku písomného súhlasu zamestnávateľa o použití vlastného motorového vozidla zamestnanca s určením druhu i spotreby podľa technického preukazu. V zmysle ustanovenia § 57 Zákonníka práce sa odporúča, aby tlačivo cestovný príkaz obsahovalo aj súhlas zamestnanca s vyslaním na pracovnú cestu. Konateľ spoločnosti s r. o. Keďže ide o zamestnanca podľa zákona o dani z príjmov s príjmami podľa ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov a pri aplikácii cestovných náhrad aj podľa § 2 ods. 6 zákona o cestovných náhradách, aplikuje sa pre uznanie daňových výdavkov zamestnávateľa (spoločnosti s r. - spotreby pohonných látok spojenej s pracovnou cestou vo výške prepočítanej podľa technického preukazu a ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. Suma základnej náhrady potom už zohľadňuje amortizáciu vozidla, drobné opravy, údržbu, náklady na pneumatiky, poplatok za umývanie auta, cenu nadobudnutého vozidla, oleje, zákonné povinné poistenie, zmes do ostrekovačov, chladičov, brzdovú kvapalinu. - nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou zamestnanca ako napr. Okrem vyššie uvedených náhrad patrí konateľovi aj náhrada za výdavky na stravné v tuzemsku i v zahraničí a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné podľa limitov v zmysle zákona o cestovných náhradách v závislosti na krajine, kde sa pracovná cesta vykonáva, a to podľa opatrenia MF SR č. 712/2004 Z. z. pre rok 2005. Stravovanie sa nepreukazuje dokladmi zo stravovacích zariadení s výnimkou možnosti účtovania raňajok popri poskytnutých ubytovacích službách. Nárok na stravné je len za podmienky, že zamestnávateľ neposkytne bezplatné stravovanie celkom alebo len čiastočne. V tom prípade sa kráti stravné výpočtom percentuálne z najvyššieho časového pásma podľa ustanovenia § 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec si vyúčtuje pracovnú cestu po jej ukončení podľa ustanovenia § 36 ods. 3 zákona o cestovných náhradách a priloží kópiu veľkého technického preukazu, doklad z registračnej pokladnice o nákupe pohonných látok pre účely zistenia ceny PHL v čase nákupu, ak v čase vykonanej cesty tankoval (inak sa u zamestnanca nepožaduje preukazovať objem nákupu PHL a môže sa účtovať vyhlásená cena pohonných látok spoločnosťou Slovnaft, a. s.). Ďalej priloží doklad o ubytovaní, prípadne iné doklady o preukázateľných výdavkoch počas pracovnej cesty a záznam o prevádzke vozidla ako evidenciu hospodárne najazdených kilometrov v súvislosti s výkonom pracovnej cesty. Podľa ustanovenia § 4 ods. l písm. e) zákona o cestovných náhradách zamestnanec, občan SR aj cudzinec, má nárok okrem iných náhrad podľa ustanovenia § 4 aj na náhradu týkajúcu sa cestovných výdavkov na návštevu rodiny do miesta pobytu. Toto miesto pobytu musí byť so zamestnávateľom písomne dohodnuté vopred a miesto pobytu musí byť určené na území Slovenskej republiky. Cudzinec zamestnaný v tuzemskej firme má pobyt v Bratislave. Dočasne je vyslaný na pracovnú cestu v trvaní šesť týždňov do Žiliny. So zamestnávateľom sa dohodol, že môže navštíviť rodinu po štrnástich dňoch v Bratislave. 2. Pri pracovnej ceste vykonanej v rámci dvoch kalendárnych dní bude zamestnávateľ postupovať pri výpočte cestovnej náhrady, konkrétne stravného, podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) v súlade s ustanovením § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách. Toto ustanovenie ukladá výpočet stravného, keď pracovná cesta trvá menej než 5 hodín v každom kalendárnom dni, ale pracovná cesta je vykonaná v rámci dvoch kalendárnych dní a celkovo najmenej päť hodín. Zamestnávateľ sa dohodne so zamestnancom, že mu vykoná urgentnú prepravu v nočných hodinách z Považskej Bystrice do Bratislavy (2 x 200 km) od priateľa vypožičaným motorovým vozidlom s prívesom. Dňa 5. 4. 2005 o 21 hod. odíde z Považskej Bystrice a do Bratislavy dôjde dňa 6. 4. 2005 o 0.30 hod. v noci a po hodine vykládky sa vracia späť, takže o 4.30 hod. ráno dňa 6. 4. 1. deň nástup na pracovnú cestu je od 21.00 hod. a cesta trvá do 24.00 hod. 2. deň po vykládke sa zamestnanec vracia späť a na ceste vozidlom strávi čas do 4.30 hod. a) Zamestnanec má nárok na stravné vo výške uvedenej v ustanovení § 5 ods. 4 písm. b) určenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín. V zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 467/2003 Z. z. účinného od 1. 12. 2003 to predstavuje sumu 80 Sk. Podľa evidencie jázd, t. j. ubehnutých kilometrov, patrí zamestnancovi náhrada za spotrebované pohonné látky a základná náhrada. Za použitie prívesu sa zvýši podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách základná náhrada o 15 % naviac. Pritom nezáleží na tom, či ide o vlastné vozidlo zamestnanca alebo či ide o vozidlo vypožičané, resp. Všeobecne platí pri výpočte podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zák…

tags: #zmluva #vzor #obojstranne #výhodná