Zmluva s Vatikánom a jej Vplyv na Slovensko: 25 Rokov Potom

Uplynulo štvrť storočia od podpisu a platnosti Základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou Stolicou. Táto zmluva, často označovaná aj ako konkordát, opätovne vyvoláva diskusie v slovenskej spoločnosti. Cieľom tohto článku je preskúmať historické okolnosti prijatia zmluvy, jej obsah, dopady a súčasné diskusie o jej budúcnosti.

Historické Pozadie a Prijatie Zmluvy

Po voľbách v roku 1998, v ktorých zvíťazila Slovenská demokratická koalícia (SDK), sa otvorila cesta k zmene politického smerovania Slovenska. Najsilnejšou stranou v SDK bolo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). KDH žiadalo zaradiť do programu novej vlády uzavretie základnej zmluvy s Vatikánom, zrovnoprávnenie štátnych a cirkevných škôl a založenie katolíckej univerzity. Premiér Mikuláš Dzurinda tieto požiadavky do vládneho programu nezaradil.

Vtedajší minister spravodlivosti žiadal na zasadnutí vlády, schvaľujúcom vládny program, dodržanie predvolebnej dohody a zaradenie spomínaných troch bodov do vládneho programu. Dzurinda odmietol a nikto ďalší z vlády sa mu nepostavil na odpor. Minister spravodlivosti hlasoval proti programu vlády.

V Národnej rade dal poslanec HZDS Peter Brňák doplňujúci návrh, aby vláda zaradila do programu aj „sporné“ tri požiadavky. Poslanci KDH hlasovali za Brňákov návrh. V záverečnom hlasovaní o programe ako celku poslanci vládnej koalície hlasovali „za“.

Podľa dohody medzi Bratislavou a Vatikánom návrh dohody vypracovala Bratislava. Na návrhu pracovali Anton Neuwirth, Marek Šmíd a ďalší pod gesciou ministerstva zahraničia. Po vypracovaní návrhu zmluvy sme návrh štandardne poslali do Vatikánu na pripomienkovanie. Vatikán nemal žiadne vecné pripomienky, ale niektoré štylistické.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Obsah a Čiastkové Zmluvy

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou (č. 326/2001 Z. z.) má zásadný význam pre činnosť katolíckej cirkvi a je politickým a právnym fundamentom presadzovania jej záujmov. Stala sa pre Slovensko záväznou a nie je nadradená Ústave SR a ústavným zákonom.

Zo Základnej zmluvy Slovensku vyplýva povinnosť uzavrieť ďalšie štyri čiastkové zmluvy:

  1. Zmluva o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR (č. 648/2002 Z. z.): Zmluva upravuje pôsobenie Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR, ktorý zabezpečuje duchovnú službu pre príslušníkov armády, polície a väzenstva. Slovensko pritom zabezpečí finančné a materiálne potreby klerikov, ale aj činnosť ordinariátu, kostol, kúriu ordinára a primerané miesta bohoslužieb.
  2. Zmluva o katolíckej výchove a vzdelávaní (č. 394/2004 Z. z.): Táto zmluva umožňuje zriaďovanie katolíckych škôl rôznych stupňov a zavedenie povinne voliteľného predmetu katolícke náboženstvo v základných a stredných školách.
  3. Zmluva o práve uplatňovať výhrady vo svedomí: Táto zmluva nebola podpísaná.
  4. Zmluva o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi: Táto zmluva stále nebola uzavretá.

So štátom uznanými cirkvami vláda podpísala vnútroštátne zmluvy s rovnakým obsahom, aký má vatikánska zmluva.

Kontroverzie a Kritika

Zmluva s Vatikánom vyvoláva kontroverzie a je kritizovaná z rôznych dôvodov:

  • Financovanie cirkví: Kritici poukazujú na financovanie cirkví štátom a na prítomnosť náboženstva v školách, zdravotníctve a armáde.
  • Nadpráva cirkvi: Niektorí tvrdia, že zmluvy so Svätou stolicou sú pre Slovensko jednostranne nevýhodné a dávajú Rímsko-katolíckej cirkvi významné nadpráva.
  • Nedostatok transparentnosti: Proces tvorby Základnej zmluvy bol pred verejnosťou utajovaný.
  • Nevypovedateľnosť zmluvy: Vatikánska zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o svojom vypovedaní.

Aktuálne Diskusie a Možnosti Riešenia

V súčasnosti sa opätovne otvára diskusia o budúcnosti zmluvy s Vatikánom. Strana SaS zvažuje, že sa pre Vatikánsku zmluvu obráti na Ústavný súd, ktorý by mal preveriť, či je v súlade s ústavou a či sa dá vypovedať. Iným riešením by mohla byť snaha o dožadovanie sa nulity Základnej zmluvy podľa čl. 53 Viedenského dohovoru. Najlepším riešením by bolo, keby sa vláda SR dohodla s Vatikánom na zrušení alebo aspoň na zmene zmluvy takým spôsobom, aby rešpektovala práva všetkých a nielen katolíckych občanov SR.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Ministerstvo kultúry dostalo od petičného výboru list, v ktorom ho okrem iného vyzývajú na zorganizovanie okrúhleho diskusného stola k finančnej odluke cirkví od štátu. MK poukazuje na platnú základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou. V Programovom vyhlásení vlády SR nie je záväzok zrealizovať finančnú odluku cirkví od štátu, ale viesť odbornú celospoločenskú diskusiu, ktorá má nájsť nový vyhovujúci a spravodlivý model ich financovania.

Zmluva s Vatikánom verzus Konsolidácia

Slovensko sa pred 25 rokmi v zmluve so Svätou stolicou zaviazalo, že sviatky Traja králi a Sedembolestná Panna Mária budú rešpektované ako dni pracovného pokoja. V rámci konsolidačných opatrení však vláda uvažuje o tom, že tieto cirkevné sviatky prestanú byť dňami pracovného pokoja.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár uviedol, že hľadajú kompromis a že takým kompromisom by mohol byť 15. september na jeden rok. Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že aj sviatok Sedembolestnej je v hre.

Konferencia biskupov Slovenska kritizovala vládu, že o pripravovaných zmenách s ňou vôbec nekomunikovala. Predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD Ján Richter vysvetlil, že ak ide jeden občiansky, štátny sviatok, tak by mal ísť aj jeden cirkevný, aby sa to do istej miery vyrovnalo.

Česká Republika a Zmluva s Vatikánom

Zmluva medzi Českou republikou a Vatikánom, ktorú ratifikovali Poslanecká snemovňa a Senát, nie je podľa prezidenta Petra Pavla v súlade s ústavou a zavádza privilegované postavenie katolíckej cirkvi. Pavel napísal Ústavnému súdu, že zmluva ako celok narúša východiskové ústavné princípy štátu ako štátu zvrchovaného, ​​sekulárneho a republikánskeho.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Snemovňa schválila ratifikáciu zmluvy aj napriek výhradám kvôli pasážam o spovednom tajomstve, rovnako postupoval aj Senát. Dohoda uvádza, že Česko uznáva spovedné tajomstvo. Obavy kvôli pasážam o spovednom tajomstve má aj prezident.

tags: #zmluva #s #Vatikánom #vláda #Slovensko