
Uplynulo štvrť storočia od podpisu a platnosti Základnej zmluvy Slovenskej republiky so Svätou Stolicou. Táto zmluva, často označovaná aj ako konkordát, opätovne vyvoláva diskusie v slovenskej spoločnosti. Cieľom tohto článku je preskúmať historické okolnosti prijatia zmluvy, jej obsah, dopady a súčasné diskusie o jej budúcnosti.
Po voľbách v roku 1998, v ktorých zvíťazila Slovenská demokratická koalícia (SDK), sa otvorila cesta k zmene politického smerovania Slovenska. Najsilnejšou stranou v SDK bolo Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). KDH žiadalo zaradiť do programu novej vlády uzavretie základnej zmluvy s Vatikánom, zrovnoprávnenie štátnych a cirkevných škôl a založenie katolíckej univerzity. Premiér Mikuláš Dzurinda tieto požiadavky do vládneho programu nezaradil.
Vtedajší minister spravodlivosti žiadal na zasadnutí vlády, schvaľujúcom vládny program, dodržanie predvolebnej dohody a zaradenie spomínaných troch bodov do vládneho programu. Dzurinda odmietol a nikto ďalší z vlády sa mu nepostavil na odpor. Minister spravodlivosti hlasoval proti programu vlády.
V Národnej rade dal poslanec HZDS Peter Brňák doplňujúci návrh, aby vláda zaradila do programu aj „sporné“ tri požiadavky. Poslanci KDH hlasovali za Brňákov návrh. V záverečnom hlasovaní o programe ako celku poslanci vládnej koalície hlasovali „za“.
Podľa dohody medzi Bratislavou a Vatikánom návrh dohody vypracovala Bratislava. Na návrhu pracovali Anton Neuwirth, Marek Šmíd a ďalší pod gesciou ministerstva zahraničia. Po vypracovaní návrhu zmluvy sme návrh štandardne poslali do Vatikánu na pripomienkovanie. Vatikán nemal žiadne vecné pripomienky, ale niektoré štylistické.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou (č. 326/2001 Z. z.) má zásadný význam pre činnosť katolíckej cirkvi a je politickým a právnym fundamentom presadzovania jej záujmov. Stala sa pre Slovensko záväznou a nie je nadradená Ústave SR a ústavným zákonom.
Zo Základnej zmluvy Slovensku vyplýva povinnosť uzavrieť ďalšie štyri čiastkové zmluvy:
So štátom uznanými cirkvami vláda podpísala vnútroštátne zmluvy s rovnakým obsahom, aký má vatikánska zmluva.
Zmluva s Vatikánom vyvoláva kontroverzie a je kritizovaná z rôznych dôvodov:
V súčasnosti sa opätovne otvára diskusia o budúcnosti zmluvy s Vatikánom. Strana SaS zvažuje, že sa pre Vatikánsku zmluvu obráti na Ústavný súd, ktorý by mal preveriť, či je v súlade s ústavou a či sa dá vypovedať. Iným riešením by mohla byť snaha o dožadovanie sa nulity Základnej zmluvy podľa čl. 53 Viedenského dohovoru. Najlepším riešením by bolo, keby sa vláda SR dohodla s Vatikánom na zrušení alebo aspoň na zmene zmluvy takým spôsobom, aby rešpektovala práva všetkých a nielen katolíckych občanov SR.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ministerstvo kultúry dostalo od petičného výboru list, v ktorom ho okrem iného vyzývajú na zorganizovanie okrúhleho diskusného stola k finančnej odluke cirkví od štátu. MK poukazuje na platnú základnú zmluvu medzi SR a Svätou stolicou. V Programovom vyhlásení vlády SR nie je záväzok zrealizovať finančnú odluku cirkví od štátu, ale viesť odbornú celospoločenskú diskusiu, ktorá má nájsť nový vyhovujúci a spravodlivý model ich financovania.
Slovensko sa pred 25 rokmi v zmluve so Svätou stolicou zaviazalo, že sviatky Traja králi a Sedembolestná Panna Mária budú rešpektované ako dni pracovného pokoja. V rámci konsolidačných opatrení však vláda uvažuje o tom, že tieto cirkevné sviatky prestanú byť dňami pracovného pokoja.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár uviedol, že hľadajú kompromis a že takým kompromisom by mohol byť 15. september na jeden rok. Predseda KDH Milan Majerský uviedol, že aj sviatok Sedembolestnej je v hre.
Konferencia biskupov Slovenska kritizovala vládu, že o pripravovaných zmenách s ňou vôbec nekomunikovala. Predseda poslaneckého klubu strany Smer-SD Ján Richter vysvetlil, že ak ide jeden občiansky, štátny sviatok, tak by mal ísť aj jeden cirkevný, aby sa to do istej miery vyrovnalo.
Zmluva medzi Českou republikou a Vatikánom, ktorú ratifikovali Poslanecká snemovňa a Senát, nie je podľa prezidenta Petra Pavla v súlade s ústavou a zavádza privilegované postavenie katolíckej cirkvi. Pavel napísal Ústavnému súdu, že zmluva ako celok narúša východiskové ústavné princípy štátu ako štátu zvrchovaného, sekulárneho a republikánskeho.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Snemovňa schválila ratifikáciu zmluvy aj napriek výhradám kvôli pasážam o spovednom tajomstve, rovnako postupoval aj Senát. Dohoda uvádza, že Česko uznáva spovedné tajomstvo. Obavy kvôli pasážam o spovednom tajomstve má aj prezident.