Zrušenie uznesenia obce: Podmienky a možnosti nápravy

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou zrušenia uznesení obce, podmienkami ich neplatnosti a možnosťami, ktoré majú občania k dispozícii, ak sa domnievajú, že obecné uznesenie je nezákonné alebo poškodzuje ich práva. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a zorientovať čitateľov v zložitosti právnych predpisov.

Aktívna účasť občanov na fungovaní obce

Jednou z možností, ako sa obyvatelia obce môžu aktívne zapojiť do fungovania svojej obce, je vyjadriť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície. Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa všeobecného postupu pre petície a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov.

Neplatnosť právneho úkonu obce

Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb.

Úradná tabuľa a účinnosť VZN

Schválené Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v meste dňa 5.10.2019. Toto VZN nadobúda účinnosť 15. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli, t.j. 20.10.2019. Na úradnej tabuli nachádzajúcej sa v centre mesta však schválené VZN vyvesené nie je. Mesto argumentuje, že „oficiálna“ úradná tabuľa sa nachádza vo vestibule MsÚ, ktorý je však otvorený len počas pracovnej doby úradu. Ďalším argumentom samosprávy je, že VZN bolo zverejnené aj na internetovej úradnej tabuli na oficiálnej stránke mesta. Chcem sa teda opýtať, či internetová tabuľa spĺňa kritéria ustanovené zákonom o nepretržitom prístupe verejnosti k nej. Takisto, či nevyvesením VZN na „riadnej“ (teda verejnosti prístupnej) úradnej tabuli nedošlo k porušeniu zákona o správnom konaní a v konečnom dôsledku aj odkladu účinnosti VZN.

Obec pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení /VZN/ nie je v postavení správneho orgánu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa právneho názoru Ministerstva vnútra SR však vzhľadom na zachovanie právnej istoty a jednoty právneho poriadku, ak aj obec neplní funkciu správneho orgánu, mala by zabezpečiť nepretržitý prístup verejnosti k úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Zverejnenie na internetovej stránke je len doplnkovou službou, ktorú je obec povinná uplatniť v prípade, ak ju má zriadenú. Podmienkou účinnosti VZN je jeho vyvesenie na úradnej tabuli (nie na internetovej adrese), pričom VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia. Podľa názoru ministerstva vnútra nedodržanie nepretržitosti prístupu verejnosti k úradnej tabuli v tomto prípade nemá vplyv na účinnosť VZN. Podľa nášho názoru nevyvesením VZN na riadnej úradnej tabuli v obci (nie internetovej), ktorá ako jediná spĺňa požiadavku nepretržitej prístupnosti nebol naplnený predpoklad platnosti a účinnosti VZN v zmysle dikcie § 6 ods. 8 a 9 zákona 369/1990 Zb.

Prečítajte si tiež: Komplexný Pohľad na Zrušenie Obci

Náhrada škody spôsobená nezákonným výkonom právomoci starostu

Obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu teda zodpovedá aj starosta, ktorý ju spôsobí nezákonným výkonom svojej právomoci.

Postavenie obyvateľa obce ako poškodeného v trestnom konaní

Je faktom, že ako svedok alebo oznamovateľ trestného činu nemá obyvateľ obce taký rozsah procesných oprávnení ako poškodený, resp. postavenie poškodeného je procesne silnejšie (má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom). Z tohto dôvodu je snaha obyvateľov obce o tento status logická. Zložitejšia je však otázka, či sa dá uvedený aj zdôvodniť. Poškodeným je v zmysle Trestného poriadku „osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“

Z tejto definície by sa v danom prípade dalo uvažovať o možnom naplnení tejto jej časti: „…iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody“. Judikatúra neuvádza príklad, ktorý by bol čo i len obdobný. Obec je zároveň samostatný právny subjekt, ktorého majetkové práva mohli byť konaním starostu porušené. A v tomto zmysle je obec poškodeným subjektom. Zároveň však nepovažujeme za márne pokúsiť sa ustáť tvrdenie, že obyvateľ je poškodený a nechať na Orgánoch činných v trestnom konaní zdôvodnenie opaku. Tvrdenie by sa mohlo opierať o to, že ste obyvateľom obce, z príslušnosti k obci vyplýva obyvateľovi obce celý rad práv a povinností. Okrem toho, že sa obyvateľ zákonom predpokladaným spôsobom zúčastňuje na samospráve obce je napr. aj povinný podľa § 3 zákona o obecnom zriadenía) ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obceb) poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a na odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci.…a pod. podľa uvedeného zákona. Nehospodárne nakladanie s majetkom obce má priamy vplyv na schopnosť obce zabezpečovať zákonné povinnosti vo vzťahu ku svojim obyvateľom.

Postup pri marení referenda

Starosta obce musí v rámci svojich právomocí a povinností vykonať všetky úkony k tomu, aby mohlo riadne prebehnúť miestne referendum. Ak by starosta nejakým spôsobom referendum maril, marenie referenda je trestným činom, to znamená, že v prípade podozrenia z marenia referenda je možné podať na starostu trestné oznámenie pre tento skutok. Pokiaľ ide o druhú vašu otázku, platí, že člen komisie môže byť aj zapisovateľom. Viac informácií týkajúcich sa podmienok organizácie referenda vo vašej obci môžete nájsť v príslušnom nariadení obce. Podľa ustanovenia § 11a ods.

Verejné obstarávanie a konflikt záujmov starostu

Ak starostova firma vykonáva služby pre obec, skúmali by sme, za akých okolností prebehlo verejné obstarávanie na tieto služby. Aby bolo verejné obstarávanie vykonané v súlade so zákonom, starosta sa nemohol podieľať na príprave súťažných podkladov (zistiť sa to dá tak, či je alebo nie je na nich podpísaný) a nemohol byť členom komisie na hodnotenie ponúk.

Prečítajte si tiež: Havaj: Obec na Slovensku

Zverejňovanie pripomienok k rozpočtu obce

Zákon o obecnom zriadení nenariaďuje, aby pripomienky k rozpočtu alebo k iným nariadeniam obce museli byť zverejňované na úradnej tabuli. Ak teda starostka odmietla zverejniť vaše pripomienky na úradnej tabuli, neporušila tým žiadny zákon. Je ale samozrejmé, že v záujme transparentnosti úkonov obce by tak mala učiniť. Ako obyvateľ obce máte aj iné možnosti ako zverejniť svoje pripomienky tak, aby sa k nim dostali ostatní obyvatelia obce - napr. komentárom na webovej stránke obce.

Zmena zmluvy medzi obcou a nájomcom

Prenechávanie obecného (mestského) majetku do nájmu upravuje ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí takto: „9) Ak tento alebo osobitný predpis 22g) neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci okrema) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eurb) nájmu majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiacic) pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto dobyd) nájmu nehnuteľného majetku obce registrovanému sociálnemu podniku ako formy investičnej pomoci.

V danej súvislosti je potrebné uviesť, že zákon o majetku obcí neupravuje možnosť takejto zmeny nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí. Účelom verejnej obchodnej súťaže, resp. podmienok ustanovenia § 9a zákona o majetku obcí, je súťaženie o čo najvýhodnejšie podmienky pre danú obec (resp. mesto) a víťazná (pre obec najvýhodnejšia) ponuka zaväzuje súťažiteľa a po jej prijatí (schválení) aj samotnú obec. Ak sa táto ponuka, už premietnutá do samotnej zmluvy (v tomto prípade do nájomnej zmluvy) následne zmení prostredníctvom dodatkov tak, že sa zmenia jej podstatné náležitosti, alebo podmienky, ktoré boli do zmluvy zapracované na základe zverejneného zámeru na prenájom, je možné takýto postup charakterizovať ako neprípustné obchádzanie zákonných podmienok. Takýmto spôsobom by sa veľmi jednoducho dali obchádzať podmienky, ktoré zákon o majetku obcí stanovuje pre nakladanie s majetkom obcí, čím by dochádzalo k popretiu účelu právnej úpravy. Jedinú zákonnú cestu v tomto prípade vidíme v uplatnení postupu podľa ustanovenia § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Ak je mestské zastupiteľstvo v tomto konkrétnom prípade presvedčené, že schválenie uvedených dodatkov k nájomnej zmluve bolo (resp. je) potrebné, pretože ide o dôvod hodný osobitného zreteľa (na základe podaného zdôvodnenia), malo by postupovať podľa uvedeného ustanovenia a po splnení jeho podmienok uvedené dodatky schváliť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva.

Postup po podaní protestu prokurátora

Postup po podaní protestu prokurátora upravuje ustanovenie § 25 zákona č. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že protest prokurátora nie je dôvodný, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu. Ak obecné zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený podať žalobu priamo proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest (§ 45 ods. 4 v súlade s § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku). Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Žalobou môže napadnúť všeobecne záväzné nariadenia aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade. Dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (§ 362 a nasl.

Prečítajte si tiež: Kto sa môže stať sociálnym pracovníkom v obci?

Predaj pozemku pod stavbou poslancovi

Podľa ustanovenia § 9a ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. Podľa ustanovenia § 9a ods. 8 písm. b) zákona o majetku obcí ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a tob) pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Z uvedeného vyplýva, že poslanec obecného zastupiteľstva nemôže priamym predajom získať majetok obce, s výnimkou situácií vymedzených v ustanovení § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí. Písmeno b) uvedeného ustanovenia stanovuje výnimku zo zákazu priameho predaja majetku obce do vlastníctva poslanca obecného zastupiteľstva, za predpokladu splnenia nasledovných podmienok: - ide o pozemok vo vlastníctve obce, - zastavaný stavbou, - ktorá je vo vlastníctve poslanca obecného zastupiteľstva a - pozemok a stavba tvoria neoddeliteľný celok. Vami uvádzaný prípad nespĺňa uvedené podmienky, pretože nie je splnená podmienka, že stavba a pozemok tvoria neoddeliteľný celok (keďže, ako uvádzate, v súčasnosti sa na pozemku fy… dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. odvolanie starostu (§ 13a ods. o rozdelení obce podľa odseku 1 písm. (3) Petíciu podľa odseku 1 písm. 3 písm. a) prvého bodu. v prípade petície podľa § 13a ods. 3 písm. obyvateľov obce. dva mesiace. neustanovuje inak. 30 dní od vykonania volieb. na jeho konanie, ak žiadosť neobsahuje iný termín. poverený obecným zastupiteľstvom. (2) Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. poslancov. potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. (4) Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. republiky, zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Funkcia starostu je verejná funkcia. zložením sľubu novozvoleného starostu. Slovenskej republiky. že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. jeho výkonu v obecnej rade. platnosť. 8 písm. c). čas trvania a následky protiprávneho konania. v prípadoch podľa § 13 ods. doručenia obecnému úradu. (4) O návrhu podľa odseku 3 písm. návrhu starostu. jej existencie po celé svoje funkčné obdobie jej členom. 13a ods. ods. 1 písm. starostu. Zrušený predpisom 453/2001 Z. z. (1) Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. obecného zastupiteľstva. obecného zastupiteľstva. zastupiteľstva. (4) Obecná rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za mesiac. väčšina všetkých členov rady. starostu. Zrušený predpisom 453/2001 Z. z. vedie a jeho prácu organizuje prednosta. svoju činnosť starostovi. (1) Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. alebo správu majetku svojich maloletých detí. väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. hlasov. kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. 8 písm. (5) Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. zmluvy s obcou. funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 18 ods. 20a. ktorá je účastníkom zmluvy.

tags: #zrduzenie #obci #neplatnost #uznesenia #podmienky