ZTP Zákon: Ochrana práv a nový systém posudzovania

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku, so zameraním na nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti a jeho dopad na uplatňovanie nárokov a výhod.

Integrovaná posudková činnosť: Nový zákon a jeho implementácia

Od 1. septembra 2025 vstúpil do platnosti nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z., ktorý prináša zmeny v procese posudzovania zdravotného stavu a sociálnej situácie osôb so zdravotným postihnutím. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp.

Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.

Prečítajte si tiež: Ochrana spotrebiteľa

Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Čo znamená preukaz ZŤP?

Preukaz ZŤP nie je synonymom invalidného dôchodku. Ide o potvrdenie, že osoba má funkčnú poruchu, ktorá obmedzuje jej schopnosti. Podľa zákona sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu. Zoznam zdravotných postihnutí s mierou funkčnej poruchy sa nachádza v prílohe č. 3 k zákonu č.

Práva a výhody spojené s preukazom ZŤP

Po uznaní preukazu ZŤP vzniká nárok na rôzne kompenzácie a výhody, ktoré majú za cieľ zlepšiť kvalitu života osoby so zdravotným postihnutím. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Peňažné príspevky: Možnosť získať peňažné príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím (napr. na kúpu pomôcok, úpravu bývania, osobnú asistenciu a pod.). Aby vám bola priznaná akákoľvek kompenzácia, je potrebné, aby ste boli najskôr uznaný za osobu ťažko zdravotne postihnutú (+sprievodca).
• Zľavy a výhody: Nárok na zľavy v doprave, kultúre, športe a iných oblastiach.
• Parkovací preukaz: Možnosť získať parkovací preukaz pre osoby so ZŤP, ktorý umožňuje parkovanie na vyhradených miestach.
• Daňové úľavy: Možnosť uplatniť si daňové úľavy na zdravotné výdavky a iné náklady súvisiace so zdravotným postihnutím.
• Kúpeľná liečba: Osoby so ZŤP majú možnosť absolvovať kúpeľnú liečbu na zlepšenie svojho zdravotného stavu. Používa BL online Kde nájdem indikačný zoznam pre kúpeľnú liečbu? Kde nájdem indikačný zoznam pre kúpeľnú liečbu?
• Dispenzárna starostlivosť: Osoby so ZŤP majú nárok na dispenzárnu starostlivosť, ktorá zahŕňa pravidelné lekárske prehliadky a sledovanie zdravotného stavu.

Zamestnávanie osôb so ZŤP

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má určité osobitné pravidlá, ktorých cieľom je podporiť ich pracovné uplatnenie a zabezpečiť rovnaké príležitosti. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. Podľa ustanovení § 40 ods. Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Je dôležité si uvedomiť, že pojmy invalidný a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Invalidita je definovaná ako pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom tento stav trvá viac ako jeden rok a je predpoklad, že sa opätovne nezlepší.

Prečítajte si tiež: Majetkové práva pri rozvode

Povinnosti zamestnávateľov voči zamestnancom so ZŤP

Zamestnávatelia majú voči zamestnancom so ZŤP určité povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákona o službách zamestnanosti a ďalších predpisov.

• Vytváranie vhodných pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovisko a pracovné podmienky potrebám zamestnanca so ZŤP, aby mu umožnil vykonávať prácu efektívne a bezpečne. Ju prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
• Zabezpečenie odbornej prípravy: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancovi so ZŤP potrebnú kvalifikáciu a starať sa o jej zvyšovanie.
• Ochrana pred diskrimináciou: Zamestnávateľ je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania a zamedziť akejkoľvek diskriminácii zamestnancov so ZŤP.
• Evidencia zamestnancov so ZŤP: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm.
• Povinný podiel zamestnancov so ZŤP: Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím.

Príspevky na zamestnávanie osôb so ZŤP

Štát poskytuje zamestnávateľom rôzne príspevky na podporu zamestnávania osôb so ZŤP. Tieto príspevky majú za cieľ kompenzovať zvýšené náklady spojené so zamestnávaním osôb so zdravotným postihnutím a motivovať zamestnávateľov k ich zamestnávaniu. Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zamestnanosti. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. o poskytnutie príspevku.

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorýposkytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Odvod za neplnenie povinného podielu

V prípade, že zamestnávateľ nesplní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v stanovenom podiele, je povinný odviesť odvod podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. T. j. preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. 3. splnenia tzv. nesplnenia predmetnej povinnosti, t. j. zamestnávateľa nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Lehota na zaplatenie odvodu je do 31. sociálnych vecí a rodiny. Predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Ochrana zamestnancov so ZŤP pred výpoveďou

Zákon chráni zamestnancov so ZŤP pred neoprávnenou výpoveďou. Ak chce zamestnávateľ dať výpoveď zamestnancovi so ZŤP z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho správaním alebo výkonom práce, potrebuje na to predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by bola výpoveď daná bez predchádzajúceho súhlasu tohto úradu, bola by výpoveď neplatná. To neplatí, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. daná v prípade, ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Prečítajte si tiež: Rozvod a financie

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Zákaz diskriminácie

Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.

Prístup k tovarom a službám Diskriminácia výlučne z dôvodu zdravotného postihnutia je zakázaná tiež v oblasti prístupu k tovarom a službám, bez ohľadu na to, či sú poskytované verejným alebo súkromným poskytovateľom. Navyše, v záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation). Niektoré požiadavky platia aj pre súkromný sektor. K diskriminácii dochádza, ak sa zrakovo postihnutej osobe odmietne vstup do baru pod predstavou, že môže byť na ťarchu ostatným zákazníkom.

Ďalšie dôležité informácie

• Poistenci štátu: Štát platí za svojich poistencov, takzvaných poistencov štátu. Medzi nich patria nezaopatrené deti, študenti do 26 rokov (resp. do 30 rokov pri dennom štúdiu II. stupňa), osoby poberajúce dôchodok a osoby so ZŤP.

Príklady z praxe

Z judikatúry vyplývajú rôzne prípady, kedy boli práva osôb so zdravotným postihnutím porušené:

• Sťažovateľka, arménska žiačka s mentálnym postihnutím, bola znásilnená svojím učiteľom, ktorý bol za tento trestný čin právoplatne odsúdený. Sťažovateľka sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy na civilných súdoch.
• Pacientka s ťažkým mentálnym postihnutím žila od detstva v štátnych ústavoch. Najskôr ju zastupovala matka, neskôr štátna opatrovníčka, ktorá o jej zdravotnom stave nebola informovaná a s pacientkou nekomunikovala. V roku 2017 zistila mimovládna organizácia, že je dlhodobo pripútaná k posteli, podvyživená, má zranenia a nereaguje.
• Sťažovateľkami sú dcéra a jej matka. Druhá sťažovateľka je vdova a má štyri deti vrátane prvej sťažovateľky. Prípad sa týka konania o obmedzení svojprávnosti a nadväzujúceho opatrovníckeho konania, ktoré prvá sťažovateľka iniciovala vo vzťahu k svojej matke.
• Dieťa so zdravotným postihnutím bývalo s rodičmi v Belgicku, pričom matka pracovala v Nemecku. Rodičia požiadali v Nemecku o príspevok na školského asistenta pre dieťa. V minulosti dieťa túto podporu dostávalo, no úrad žiadosť zamietol s tým, že dieťa nemá bydlisko v Nemecku.
• Zamestnankyňa v spoločnosti opakovane požadovala od zamestnávateľa, aby ju pridelil na pracovisko s pevným pracovným časom, pričom požadovala kvalifikáciu, ktorá by jej umožnila starať sa o maloletého syna, ktorý má vážne zdravotné postihnutie.
• Sťažovateľ, narodený v roku 2004, mal problémy so správaním na základnej škole. Škola sa na začiatku jeho prvého školského roka snažila situáciu riešiť rôznymi úpravami. Napriek tomu sťažovateľ v prvom ročníku narúšal vyučovanie a bol agresívny voči svojim spolužiakom. Škola sa rozhodla situáciu riešiť disciplinárnym opatrením - varovaním, že sťažovateľ bude musieť prestúpiť na inú školu. Na začiatku ďalšieho školského roka bola sťažovateľovi diagnostikovaná hyperkinetická porucha a špecifická vývinová porucha učenia. Škola sa spoločne s rodičmi opäť pokúšala nájsť také úpravy, ktoré by zodpovedali vzdelávacím potrebám sťažovateľa. Incidenty však naďalej pretrvávali a sťažnosti podávali aj rodičia ostatných žiakov. Z tohto dôvodu sťažovateľ najprv prerušil školskú dochádzku a následne dokončil vzdelávanie na inej škole. Vo svojom podaní na Komisiu pre ochranu pred diskrimináciou sťažovateľ tvrdil, že ho na škole, ktorú navštevoval počas prvých dvoch rokov, diskriminovali triedna učiteľka a riaditeľka. Mali ho šikanovať a neposkytli mu vzdelávanie spôsobom, ktorý by zohľadňoval jeho špeciálne vzdelávacie potreby.
• Žalobca bol zamestnaný, pričom bol osobou so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu pracovného miesta sťažovateľa.
• Žalobkyňa podala správnu žalobu z dôvodu neposkytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu, pretože úkony spojené s prácami v domácnosti, osobnou hygienou, nákupmi a prepravou zabezpečuje jej syn.
• Nemecká spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytovanie asistenčných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím, hľadala osobného asistenta pre 28 ročnú študentku. Pracovný inzerát uvádzal preferenciu osôb vo veku 18 až 30 rokov.

tags: #ztp #zákon #ochrana #práva