
V oblasti špeciálnej pedagogiky sa často stretávame s pojmami ako handicap, porucha, obmedzenie a postihnutie. Tieto termíny súvisia so zdravotným stavom jednotlivca a jeho interakciou so spoločnosťou. Pre správne pochopenie problematiky je dôležité definovať tieto pojmy a rozlišovať medzi nimi.
Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jednotlivcov so špeciálnymi potrebami. Ide o osoby s mentálnym, senzorickým, somatickým postihnutím, narušenými komunikačnými schopnosťami, psychosociálnym narušením, poruchami učenia, správania, ale aj s výnimočným nadaním a talentom. Cieľom špeciálnej pedagogiky je vychovávať a vzdelávať týchto jednotlivcov tak, aby sa čo najlepšie vyrovnali so svojím defektom a pozitívne sa prispôsobili a zaradili do spoločnosti.
V špeciálnej pedagogike sa používa niekoľko základných pojmov, ktoré definujú odchýlky od normy a ich dôsledky pre jednotlivca. Medzi najdôležitejšie patria:
Defekt (z lat. defectus - nedostatok, chyba) označuje nedostatok, chybu, chýbanie alebo úbytok určitého orgánu alebo jeho funkcie. Môže mať formu orgánovú (napr. ráštep, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie). Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej alebo somatickej a vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, ktorý sa viac používa v školskej terminológii. Defekt z hľadiska veľkosti odchýlky od normy znamená najväčší odklon.
Defektivita je porucha integrity človeka, t. j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. K tejto kvalitatívnej zmene dochádza vtedy, keď defekt narastie o tzv. sociálnu dimenziu.
Prečítajte si tiež: Pochopenie literárnych pojmov
Porucha alebo narušenie vyjadruje tiež odchýlku od normy, ktorá sa získava počas života a má reparabilný charakter. Vyskytuje sa v pestrejšej škále ako defekt.
Chyba vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
Postihnutý je jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
Handicap je záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie. Ide o sociálny dôsledok postihnutia, ktorý obmedzuje možnosť jednotlivca plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti.
Anomália (z gréck. a = ne, zápor, nomos = zákon, pravidlo) je relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej alebo psychickej, alebo v ich kombinácii.
Prečítajte si tiež: Literárne pojmy a ich význam
Osoby so špeciálnymi potrebami sú relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Patria sem deti s poruchami správania alebo učenia, ale aj deti talentované a nadané.
Zdravotne postihnuté dieťa je dieťa choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
Deviácia (z lat. via = cesta, deviatio = odbočenie z cesty) sa týka správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
Psychický deficit (z lat. deficere = odpadnúť, chýbať) označuje nedostatok v psychickej oblasti.
Trojdimenzionálny model zdravotného postihnutia a vnímanie človeka v rovine poruchy, dizability a hendikepu uvádza aj Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - International Classification of Functioning, Disability and Health - ICF.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém – definícia
Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov, ako sú dostupnosť sociálnych služieb, druh zdravotného postihnutia, sociálne prostredie, osobnosť, prístup, postoje, predsudky a vnímanie nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím. V súčasnosti sa uplatňuje otázka integrovanej výchovy a vzdelávania, ktorá sa snaží o úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí.
Mentálne postihnutie je jedným z dôležitých odborov ŠP, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi.
Vedný odbor v systéme špeciálno-pedagogikých vied, zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. V odbornej terminológii sa používajú aj termíny „tyflopédia“, „oftalmopédia“, „optopédia“ a iné.
Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií.
Vedný odbor ŠP skúmajúci osobitosti edukácie jednotlivcov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými zmenami v zdravotnom stave. Nazývame ho aj somatopédia.
Counseling - sprevádzanie, je metóda sociálnej práce, ktorá pomáha ľuďom so zdravotným postihnutím prekonávať ťažké životné situácie a hľadať vlastnú silu na prekonanie týchto situácií.
Každý človek, ale aj rodina, do ktorej sa narodí dieťa so zdravotným znevýhodnením, prechádza zo psychologického hľadiska fázami smútku:
tags: #2 #pojmy #handicap #porucha #obmedzenie #postihnutie