
Článok sa zaoberá problematikou exekúcií na Slovensku, s dôrazom na postavenie súdneho exekútora a možnosti zastavenia exekučného konania. Vychádza z dôvodovej správy k pôvodnému návrhu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z roku 1995 a aktuálnych právnych predpisov, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť.
Splnomocnenie je bežne používaný písomný súhlas, pri ktorom splnomocniteľ dáva súhlas splnomocnencovi na vykonanie určitého právneho úkonu v jeho mene alebo na jeho zastupovanie. Plnomocenstvo je listinou, ktorá preukazuje vzťah splnomocniteľa a splnomocnenca a ich vzájomnú dohodu na zastupovanie. Z plnej moci musí byť zrejmé, kto a za koho preberá plnú moc. Zastupovanie na základe plnej moci je upravené v Občianskom zákonníku v §31 a nasl. V splnomocnení je potrebné uviesť rozsah plnej moci, teda rozsah oprávnenia na zastupovanie splnomocniteľa. Pri splnomocnení ide o zastupovanie na konkrétne úkony a teda o konkrétne konanie v dohodnutej záležitosti. Narozdiel od toho existuje aj inštitút „prokúry“ resp. generálnej plnej moci, pri ktorom ide o absolútne a všeobecné zastupovanie.
Ja dolu podpísaný/á/:
Ján Kubačkatrvalým bydliskom: Prístavná 28, 841 01 Bratislavačíslo OP: SR 123456dátum narodenia: 28. 3. 1969rodné číslo: 123456/2556
týmto splnomocňujem:
Prečítajte si tiež: Zaokrúhľovanie v evidenčnom liste za rok 1995
Miroslava Novákatrvalým bydliskom: Ružinovská 17, 842 05 Bratislavačíslo OP: SF 982584dátum narodenia: 03.12.1973rodné číslo: 984454/3214
k vykonaniu všetkých potrebných právnych úkonov a zmeny v evidencii na Dopravnom inšpektoráte Polície SR (odhláseniu, prihláseniu a iné zmeny vykonané na uvedenom motorovom vozidle) na mojom motorovom vozidle:
druh: osobné vozidlotyp: Škoda Octavia EVW 611číslo motora: 793.135 Mčíslo karosérie: TMFEBF613X0697955ŠPZ: BA996EGfarba: modrá
V Bratislave dňa 29.04.2017
Ján Kubačka splnomocniteľ
Prečítajte si tiež: Biblia Nová Zmluva: Preklady
V uplynulých rokoch došlo k zásadným zmenám politického a ekonomického systému Slovenskej republiky, ktoré si nevyhnutne vyžiadali reformu celého právneho poriadku, občianske procesné právo nevynímajúc. Občiansky súdny proces v priebehu posledných rokov prekonal veľké zmeny. Súdy sa znovu stali tou rozhodnou a poslednou inštanciou, od ktorej možno v demokratickej spoločnosti očakávať nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodnutie najrôznejších právnych konfliktov a sporov vo sfére osobnej, rodinnej, majetkovej, pracovnej, obchodnej a vo sfére základných ľudských a občianskych práv. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie.
V rámci občianskeho súdneho procesu súdy uskutočňujú tiež výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne. Verejnosť právom kritizuje neefektívnu činnosť súdov v oblasti výkonu rozhodnutia, čo môže smerovať nielen k nedôvere v súdnictvo, ale aj k vybavovaniu si účtov nezákonnou cestou. Aby sa docielila vyššia efektívnosť justície a aby sa zabezpečila pružná a účinná realizácia vykonateľných rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, uskutočňovanie núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie) sa prenáša na súdneho exekútora, ktorý túto činnosť bude vykonávať na báze slobodného povolania.
Inštitút súdneho exekútora je postavený na princípe, ktorý spočíva v tom, že aktivita exekútora začína tam, kde končí činnosť súdu. Činnosť súdu končí vydaním právoplatného súdneho rozhodnutia. Ak je toto rozhodnutie vykonateľné a povinnému márne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinnosti, na návrh oprávneného uskutoční nútený výkon rozhodnutia, teda exekúciu, exekútor. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na uskutočnenie exekúcie. Do funkcie exekútora ho vymenúva minister spravodlivosti Slovenskej republiky na návrh Slovenskej komory exekútorov na základe konkurzu.
Pri vykonávaní exekučnej činnosti musí exekútor postupovať nestranne a nezávisle a je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Za jeho činnosť mu patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času; ich výšku a spôsob určenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Zriadením inštitútu súdneho exekútora a jeho praktickým uplatnením možno predpokladať pozitívny dosah v oblasti výkonu súdnych rozhodnutí i rozhodnutí iných orgánov štátu bez väčšej ingerencie štátu v oblasti personálneho a materiálneho zabezpečenia týchto činností.
Medzinárodná únia súdnych vykonávateľov bola vytvorená z podnetu Francúzska a Belgicka v roku 1952. Tvorí ju 21 štátov Európy, Ameriky a Afriky. Jej poslaním je ochraňovať stavovské záujmy exekútorov, ktorí pôsobia na báze slobodného povolania. Viazanosť ekonomiky budovanej na zásadách trhového mechanizmu na právny poriadok vyžaduje prispôsobiť inštitút súdneho vykonávateľa novým ekonomickým pomerom tak, aby účinnejšie napomáhali ich rozvoju a rýchlejšie a efektívnejšie ako doteraz plnili požiadavky fyzických a právnických osôb na nútený výkon súdnych rozhodnutí a za podmienok ustanovených zákonom aj iných vykonateľných rozhodnutí, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a notárskych zápisníc obsahujúcich právny záväzok. To vyžaduje činnosť nezávislých exekútorov, ktorí budú exekučnú činnosť vykonávať na báze slobodného povolania.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na katastrálny zákon
Exekútor nie je štátnym zamestnancom, ale je štátom určenou a splnomocnenou osobou na uskutočnenie núteného výkonu súdneho rozhodnutia a na ďalšiu činnosť, ktorú ustanovuje zákon. Nezávislosť (aj ekonomická) na štáte umožňuje exekútorovi nevyhnutnú nestrannosť pri výkone exekučnej činnosti. Ustanovenie štátom do tejto činnosti dáva exekútorom verejnú dôveru, autoritu a vážnosť. Nestrannosť exekútora si vyžaduje isté obmedzenia práv, ktoré by mu inak ako občanovi patrili. Vzhľadom na charakter činnosti, ktorú vykonáva exekútor, je potrebné, aby pri výkone exekučnej činnosti mal postavenie verejného činiteľa.
Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov, ktorá ako samosprávna stavovská organizácia združuje všetkých exekútorov vykonávajúcich exekučnú činnosť na báze slobodného povolania. Podľa platnej právnej úpravy uskutočňovanie núteného výkonu súdneho rozhodnutia patrí do vecnej pôsobnosti súdov ako štátnych orgánov.
Podmienky pre vymenovanie exekútora sú určené tak, aby ich splnenie nebolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Základom pre vymenovanie exekútora je výberové konanie - konkurz, ktorý vyhlasuje komora. Súčasne sa ustanovujú lehoty na vyhlásenie konkurzu a na podanie návrhu ministrovi na vymenovanie exekútora. Ustanovujú sa obsahové náležitosti preukazu exekútora, jeho pečiatky a pečatidla. Rozsiahlosť obvodu, jeho geografické členenie, komunikačné ťažkosti či iné miestne špecifické záležitosti môžu byť dôvodom na to, aby exekútor so súhlasom komory vykonával svoju činnosť mimo sídla súdu, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Sídlo exekútorského úradu sa však musí nachádzať v obvode súdu, do obvodu ktorého bol exekútor vymenovaný. Sídelná povinnosť exekútora spočíva v tom, že vo svojom sídle musí mať zriadenú a riadne označenú kanceláriu, kde pracuje, prijíma stránky a má uložené spisy. Vymedzuje sa, kedy úrad exekútora zaniká a za akých podmienok možno exekútora z výkonu exekútorského úradu odvolať. Aby bol zabezpečený nepretržitý chod exekútorského úradu aj v prípadoch, kedy exekútor nemôže vykonávať exekučnú činnosť, ustanovuje sa povinnosť exekútora mať svojho zástupcu.
Profesionálny výkon exekučnej činnosti vyžaduje všestrannú prípravu na túto činnosť u exekútora. Ten, kto sa chce stať exekútorom, začína túto prípravu ako koncipient. Po vykonaní najmenej jednoročnej exekučnej praxe a zložení odbornej skúšky môže podať žiadosť o zapísanie do zoznamu kandidátov. Dĺžka obdobia, počas ktorého vykonáva tento zamestnanec exekútora svoju činnosť ako kandidát, nie je zákonom obmedzená. Kandidát sa stáva exekútorom až po vymenovaní za exekútora ministrom. Návrh na vymenovanie za exekútora podáva na základe konkurzu komora. Komora musí vyhlásiť konkurz na miesto exekútora, ak je voľné miesto exekútora (počet exekútorských úradov určuje minister).
Exekútor môže zamestnávať ďalších zamestnancov. Pôjde o zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať prevádzku úradu exekútora; ich pracovný pomer sa bude spravovať všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť nestrannosť exekútora pri uskutočňovaní exekúcie. Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, je povinný oznámiť to neodkladne súdu. Účastníci exekučného konania sú oprávnení vyjadriť sa k osobe exekútora a zároveň sú povinní neodkladne oznámiť skutočnosti, pre ktoré je exekútor vylúčený. Rozhodnutie súdu o vylúčení exekútora je konečné, nemožno ho napadnúť odvolaním. Doručuje sa oprávnenému, povinnému a exekútorovi, o ktorého vylúčení súd rozhodoval.
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na uskutočnenie núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Pri výkone svojej činnosti musí postupovať nestranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Preto môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na jeho odmenu a na náhradu jeho hotových výdavkov. Výšku odmeny exekútora za uskutočňovanie exekúcie a spôsob jej určenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
V návrhu je ustanovená povinnosť exekútora a jeho zamestnancov zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone exekučnej činnosti, a to aj po zániku výkonu exekútorského úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u exekútora. Povinnosť mlčanlivosti je zakotvená aj v sľube exekútora (§ 13).
Ide o ustanovenie zodpovednosti exekútora za škodu spôsobenú ním alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona. Pokiaľ by však poisťovňa nemohla uhradiť škodu spôsobenú exekútorom alebo jeho zamestnancami pri uskutočňovaní exekučnej činnosti alebo by neuhradila spôsobenú škodu v celom rozsahu, škodu uhradí exekútor; za škodu ručí až do výšky celého svojho majetku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa tohto zákona. Exekučné konanie teda začína na návrh oprávneného. Exekútor však môže uskutočňovať exekučnú činnosť podľa tohto zákona až vtedy, keď ho touto činnosťou poverí súd, ktorý vydal exekučný titul. To znamená, že exekučnú činnosť vykonáva exekútor na základe poverenia súdu.
Aby výkon exekúcie bol efektívny, je nevyhnutné ustanoviť povinnosť tretím osobám uvedeným v tomto ustanovení poskytovať exekútorovi na jeho žiadosť súčinnosť pri vykonávaní exekučnej činnosti. Exekútor je osobou splnomocnenou štátom na uskutočňovanie núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Svojím konaním ochraňuje tie práva fyzických osôb, právnických osôb a štátu, o ktorých právoplatne rozhodol súd.
Tretie osoby poskytnú súčinnosť exekútorovi podľa predchádzajúceho ustanovenia len vtedy, ak sa exekútor preukáže poverením súdu na uskutočnenie exekúcie a exekučným titulom, z ktorého je zrejmé, kto je oprávneným a kto povinným, aký nárok sa vymáha a aká je jeho výška.
V tomto ustanovení je uplatnený dispozičný princíp vo vzťahu k začatiu konania. Exekučné konanie totiž nemožno začať bez návrhu, ex offo, ale len na návrh oprávneného. Konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi doručený návrh na začatie exekúcie. Ide o zmenu v porovnaní s doterajšou platnou právnou úpravou, podľa ktorej návrh na výkon súdneho rozhodnutia sa podáva na súde a výkon rozhodnutia nariaďuje súd. Týmto návrhom sa sleduje odbremenenie súdov od realizácie výkonu rozhodnutia a zefektívnenie exekúcie, jej pružnejšia realizácia.
Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie, ide o litispendenciu, tzv. prekážku začatého konania. Ak by oprávnený podal návrh na uskutočnenie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu uskutoční len ten exekútor, ktorého jej uskutočnením poverí súd, rozhoduje teda predstihnutie. V ostatných prípadoch sa exekúcia zastaví.
V návrhu je vymedzený okruh účastníkov exekučného konania, teda procesne legitimovaných osôb. Táto procesná legitimácia je iba formálnou aktívnou a pasívnou legitimáciou, na rozdiel od vecnej (materiálnej) legitimácie. Procesne oprávneným je ten, kto podáva návrh na uskutočnenie exekúcie a procesne povinným je ten, koho procesne oprávnený vo svojom návrhu uvádza ako povinného. Súd, ktorý poveruje exekútora uskutočnením exekúcie, skúma otázku vecnej legitimácie z hľadiska exekučného titulu. I v exekučnom konaní môže na strane oprávneného i na strane povinného vystupovať viac osôb, ktorí potom tvoria spoločenstvo účastníkov aktívne alebo pasívne (subjektívna kumulácia). Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného. Exekúciu možno uskutočniť aj proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný a v prospech iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený.
Keďže exekučné konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi doručený návrh na exekúciu, ale v exekučnom konaní nemožno pokračovať pre nedostatky podania (napríklad oprávnený nepripojil k návrhu na exekúciu exekučný titul), ktoré navrhovateľ v stanovenej lehote neodstránil, na návrh exekútora môže súd toto exekučné konanie zastaviť. Každý exekučný titul musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Kým rozhodnutie nie je vykonateľné, nemôže byť podkladom pre uskutočnenie exekúcie.
tags: #233 #1995 #splnomocnenie #návrh #na #zastavenie