Štatistiky sobášov a rozvodov na Slovensku: Trendy a príčiny

Slovenská spoločnosť prechádza výraznými demografickými zmenami, ktoré ovplyvňujú sobášnosť, rozvodovosť a rodinné správanie. Štatistický úrad Slovenskej republiky pravidelne zverejňuje údaje, ktoré poskytujú cenný pohľad na tieto trendy. Tento článok analyzuje štatistiky sobášov a rozvodov na Slovensku, s dôrazom na zmeny v čase, priemerný vek pri vstupe do manželstva, mimomanželskú pôrodnosť a regionálne rozdiely.

Klesajúci trend sobášnosti

Zníženie počtu sobášov je na Slovensku trendom 20. aj 21. storočia. Celé 90. roky minulého storočia sa na Slovensku znižoval počet sobášov. Ďalší výraznejší pokles bol zaznamenaný začiatkom 21. storočia. Vývoj sobášnosti bol negatívne ovplyvnený špecifickými podmienkami, ktoré vznikli počas pandémie ochorenia COVID-19. Hlavne v roku 2020 bol zaznamenaný prudký pokles počtu uzavretých sobášov. Išlo zároveň o najnižší počet svadieb od vzniku Československa v roku 1918. Rok 2021 priniesol určité oživenie, ale sobášnosť stále nedosahovala hodnoty spred pandémie.

Minulý rok vstúpilo na Slovensku do manželstva takmer 23,8 tisíca párov, čo bolo o vyše 21 percent menej oproti priemerným počtom za rovnaké obdobie v predchádzajúcich piatich rokoch (2015 - 2019). Druhá vlna pandémie na sklonku minulého roka spôsobila prepad sobášov takmer o tretinu (pokles o 36 percent v novembri). Najvýraznejší pokles sa prejavil jednoznačne od marca do júna. Predpokladaným dôvodom poklesu boli najmä protipandemické opatrenia a s tým spojená neochota ľudí sobášiť sa za daných podmienok. Obmedzený počet ľudí bol tak pre mnohých neprekonateľnou prekážkou. Útlm z jari sa nepodarilo vykompenzovať ani v priebehu leta. Viac ako pätina sobášov bola v septembri.

Rok 2020 bol aj pri sobášoch, podobne ako pri iných demografických parametroch, rokom extrémnych výkyvov v trendoch. Najprv na začiatku roka 2020 prekvapil nebývalo vysoký počet sobášov vo februári tesne pred prvou vlnou pandémie (zrejme vplyv magických dátumov vrátane priestupného roka). Nasledovali vysoké prepady, v niektorých mesiacoch napríklad viac ako o polovicu v apríli a v máji. V lete a na začiatku jesene zasa počet svadieb dobiehal, resp. predbehol predošlé roky, aby sa v novembri znova prepadol. Najmenej svadieb bolo v marci, uzatvorilo sa iba 573 manželstiev, čo predstavuje len dve percentá vlaňajších sobášov, naopak, najviac svadieb uzatvorili snúbenci v septembri, takmer 5-tisíc.

Napriek tomu, v roku 2017 bol zaznamenaný najvyšší počet sobášov (31 309) za posledných 25 rokov.

Prečítajte si tiež: Ako funguje platené voľno pri svadbe?

Zvyšujúci sa vek pri vstupe do manželstva

Zároveň sa neustále zvyšuje priemerný vek, v ktorom muži aj ženy vstupujú do manželstva. Štatistický úrad tiež uviedol, že za posledných 25 rokov sa priemerný vek vstupu do manželstva zvýšil u oboch pohlaví o 8 rokov. Kým v roku 1993 sa na Slovensku muž oženil v priemere vo veku 25,6 roka, v roku 2021 to už bolo takmer 35 rokov. Ich priemerný vek bol 31 rokov a 11 mesiacov.

Priemerný vek mužov pri sobáši bol vlani 34 rokov a 11 mesiacov, u žien 31 rokov a 11 mesiacov. Medziročne stúpol u ženíchov o sedem mesiacov a u žien o pol roka. V minulosti patrila Slovenská republika medzi krajiny, v ktorých bol pre obyvateľstvo typický skorý vstup do manželstva. V posledných dekádach dochádza k zmene sobášneho správania, najmä k odkladom sobášov do vyššieho veku. Od roku 1993 sa vek snúbencov zvýšil u mužov aj žien v priemere o 9 rokov.

Najvyšší priemerný vek ženíchov a neviest bol v Bratislavskom kraji. Ženísi mali v priemere až 37 rokov a 2 mesiace, nevesty zasa 34 rokov a 5 mesiacov. Najmladšie páry vstupovali do manželstva v Prešovskom kraji, muži aj ženy boli v priemere mladší o šesť rokov ako v Bratislavskom kraji. Aj v tomto regióne sa však podľa štatistického úradu vek postupne zvyšuje.

Prevažná väčšina všetkých snúbencov, až 84 percent, vstúpila v roku 2020 do manželstva prvýkrát. Slobodní muži vstupovali vlani do manželstva v priemere ako 31,5-roční a slobodné ženy vo veku 28 rokov a 11 mesiacov. Ako ďalej informuje štatistický úrad, najčastejšie sa Slováci sobášia vo veku od 25 do 29 rokov (viac ako štvrtina ženíchov a tretina neviest).

Od vzniku samostatného Slovenska sa významne zmenila celková štruktúra snúbencov. Výrazne sa znížil počet aj podiel ženíchov a neviest v najmladších vekových skupinách (od 16 do 24 rokov). Minulý rok bolo z tejto vekovej kategórie len 9 % ženíchov, v čase vzniku Slovenska (r. 1993) to bolo však až 61 percent všetkých sobášiacich sa mužov. Podobne vo veku do 24 rokov bola vlani len každá piata nevesta (18 percent neviest), ale pred vyše štvrťstoročím mali vek do 24 rokov štyri z piatich neviest (79 %).

Prečítajte si tiež: Ako riešiť rozvod po krátkom manželstve

Súčasne dlhodobo rastie počet aj podiel mužov ženiacich sa až po tridsiatke a rovnako pribúda žien obliekajúcich si svadobné šaty až po 25. narodeninách. Zákon o rodine umožňuje sobášiť sa na Slovensku s povolením súdu maloletým od 16 rokov. Vlani sa uzatvorilo aj desať manželstiev, pri ktorých mal ženích 16 rokov. Najmladšie 16-ročné nevesty vstupovali do manželstva až 66-krát.

Regionálne rozdiely v sobášnosti

Sobáše v číslach. Záväzku sa bránia najmä v Bratislavskom kraji. Svadbu odkladajú až tak, že ženísi mali minulý rok v priemere 37 rokov a dva mesiace a nevesty 34 rokov a päť mesiacov. Naopak na východe, hlavne v Prešovskom kraji boli mladomanželia mladší o šesť rokov. Najvyššia sobášnosť bola v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Analýza zo sčítania obyvateľov z roku 2021 ukázala, že vyše 44 % občanov Slovenska je slobodných. Počet ľudí žijúcich v manželstve klesá takmer vo všetkých krajoch. Prešovský kraj, ktorý sa vyznačuje vysokou mierou sobášnosti, mal nielen v rámci Slovenska najvyšší podiel osôb žijúcich v manželstve.

Mimomanželská pôrodnosť

Výrazne rastúci trend sa týka aj mimomanželskej pôrodnosti. Kým v roku 1993 sa mimo manželstva narodilo 7,7 tisíca (10,6 percenta) detí, v roku 2017 sa mimo manželstva narodilo až 23,2 tisíca detí (40,1 percenta). Tehotenstvo už nie je vnímané ako nutný spúšťač legitimizácie párového spolužitia. Najmarkantnejšou zmenou je nárast podielu detí narodených mimo manželstva. V roku 1980 pripadlo na tisíc obyvateľov Slovenska len 5,7 takýchto pôrodov, zatiaľ čo v roku 2023 ich bolo už 41,6.

Rozvodovosť na Slovensku

V uplynulom roku sa rozviedlo 9618 párov. V porovnaní s rokom 2016 bol počet sobášov vyšší o 1412, rovnako sa zvýšil aj počet rozvodov, o 322. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 31 rozvodov. V tomto prípade bol zaznamenaný rast po dlhodobejšom poklese, ktorý trval do roku 2008. Podľa posledného eurobarometra sme na Slovensku náchylní stereotypizovať na základe pohlavia viac, ako vo veľkej väčšine krajín EÚ. Tento prieskum ukázal, že 73 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že „hlavnou úlohou ženy je starať sa o domácnosť“ a 75 percent ľudí si myslí, že „hlavnou úlohou muža je zarábať peniaze“. Tento „milý“ názor sa neustále odráža aj v priemernej mzde. Kým muži v roku 2022 mesačne zarobili v priemere 1 654 eur, ženy dostanú 1 343 eur. Jedna zo štúdií na túto tému pritom hovorí, že ak by sa podarilo krajinám znížiť rozdiely medzi mužmi a ženami, ich ekonomiky by si polepšili v priemere o 8,3 percenta, v prípade Slovenska by došlo k dodatočnému navýšeniu HDP o 8,6 percenta.

Ročenka štatistického úradu, respektíve DATAcube ukazuje, že v roku 2022 žilo v manželskom zväzku viac ako milión a pol mužov a o niekoľko tisíc viac žien. Rozvedených mužov bolo takmer 200-tisíc, žien viac ako 250-tisíc. Rapídny rozdiel však vyvstáva pri statuse vdovec/vdova. Za rok 2022 vstúpilo do manželstva 24 519 žien a 24 317 mužov. Údaje pritom hovoria, že veková kategória, v ktorej sa v roku 2022 zosobášilo najviac ľudí, je 25 až 29 rokov, vzniklo tak presne 9 163 manželstiev. Pre porovnanie, v roku 2018 sa vydalo 26 797 žien a oženilo 26 568 mužov. Najmenej svadieb, zrejme aj v súvislosti s pandémiou, sa uskutočnilo v roku 2020. Na tri svadby pripadol v roku 2022 jeden rozvod. Kým sobášov bolo približne 24-tisíc, rozvodov viac ako 8-tisíc. Ako najčastejší dôvod je udávaná rozdielnosť pováh. Takýto dôvod označujú najčastejšie aj muži, aj ženy. Nasleduje nevera. Ako ďalší dôvod je udávaný alkoholizmus zo strany muža, alebo nezáujem o rodinu. Podľa dát bol vek ľudí, ktorí sa najčastejšie rozvádzali, od 40 do 44 rokov, v tejto kategórii zaniklo 1 594 manželstiev. Najčastejšie sa rozvádzali páry medzi 5. až 9. Na Slovensku je posledné roky dobrým zvykom si aspoň raz za čas pripomenúť tému potratov. Respektíve, práva ženy na potrat. To vždy sprevádza vášnivá diskusia v spoločnosti. Dáta však nepustia, a preto sa na to pozrime reálne. V roku 2018 sa narodilo 57 639 detí. V roku 2022 toto číslo kleslo na 52 668. Za rok 2018 bolo zaznamenaných 13 924 potratov, z toho 9 039 umelo prerušených. Tento stav je teda viac-menej stále rovnaký od roku 2018, kedy štatistiky začínajú. Naopak, počet samovrážd narastá. U mužov došlo k samovražde v roku 2022 469-krát, čo je o dvadsať viac ako v 2021. Najčastejšie vo veku 40 až 49 rokov. U žien bolo zaznamenaných 99 samovrážd, z toho 26 vo veku od 60 do 69 rokov.

Prečítajte si tiež: Zábava a spomienky zo svadby

Štatistiky ukazujú, že problém s drogami pretrváva. Aj keď čísla za rok 2022 sa na prvý pohľad nemusia javiť vážne, je dôležité povedať, že ide o ľudí liečených z drogovej závislosti. A taktiež netreba prehliadnuť fakt, že toto číslo sa pohybuje od roku 2018 na približne rovnakej úrovni. Medzi liečenými drogovo závislými prevládajú muži, v roku 2022 ich bolo 2 363, v roku 2018 2 478. Najčastejšie ide o osoby vo veku 30 až 34 rokov. U žien je toto číslo nižšie, avšak v porovnaní s predošlými rokmi stúplo. Čo sa týka trestných činov, zistených bolo v roku 2022 takmer 55-tisíc prípadov. Oproti roku 2018 počet klesol približne o 6-tisíc trestných činov, avšak bolo ich takmer o 5-tisíc viac ako v roku 2021. Najčastejšie ide o krádeže vlámaním, nasleduje úmyselné ublíženie na zdraví a krádeže motorových vozidiel.

Rozvodovosť na Slovensku od roku 2008 postupne klesá. Zatiaľ čo v roku 2008 skončilo 12 675 manželstiev, vlani to bolo 10 320. Najviac párov sa rozvádza v Bratislavskom kraji. Dôvodom podľa neho môže byť aj naša pracovná zaneprázdnenosť. Skoro polovicu dňa trávime v robote a teda s inými ľuďmi a nie sme s tým človekom, s ktorým sme v partnerskom vzťahu. Čas teda trávime s kolegami a práve tam možno zistíme, že s týmto sa mi lepšie komunikuje než s manželom či manželkou a viac mi rozumie.

Najhlavnejšiu príčinu, ktorú našinci pri rozvode uvádzali, je práve rozdielnosť pováh a názorov. Tento dôvod stál za viac ako 60 percentami rozvodov. Na strane mužov ďalej nasleduje nevera a alkoholizmus a potom nezáujem o rodinu - tieto dôvody sú u žien podstatne menej časté. Zdravotné dôvody či neplodnosť, sexuálne nezhody alebo násilie či týranie sú medzi dôvodmi rozpadu uvádzané zriedkavejšie. Najmenej ľudí sa rozvádza v žilinskom a prešovskom regióne. Výsledný stav výrazne ovplyvňuje náboženské vyznanie - silne veriaci, ktorí uzavreli manželstvo v kostole, pristupujú k riešeniu problémov rozvodom zriedkavejšie. Vplýva na to aj nezrušiteľnosť, resp. náročná zrušiteľnosť cirkevného sobáša a s tým spojené sankcie v súvislosti s následnou nedostupnosťou mnohých sviatostí a cirkevných obradov práve pre rozvedených jednotlivcov. Prešovský kraj patrí k tým, kde je najväčšia nezamestnanosť, takže aj keby sa manželom v spoločnom zväzku veľmi nepáčilo, radšej v ňom zotrvajú, pretože sú ekonomicky závislí od toho druhého človeka. Ľudia v mestách sa rozvádzajú častejšie ako tí, ktorí žijú na dedine. Na našom vidieku je stále prítomná veľmi silná neformálna sociálna kontrola, teda tlak rodiny a okolia (susedia, kňaz, rôzne spoločenstvá atď.) na dodržiavanie prevažujúcich spoločenských noriem alebo preferovaného správania. Naopak, v mestách sa sociálna kontrola oslabuje.

Príčiny, pre ktoré sa manželstvá skončili rozvodom v roku 2015. Aj to súvisí s nezamestnanosťou, ktorá je na vidieku vyššia ako v mestách. Keby sa teda žena rozhodla osamostatniť a rozviesť sa, tak by bola odkázaná na cudziu pomoc. Čo sa týka sobášov, tak tých sme vlani mali 28 775, z toho najčastejšie si svoje „áno“ povedali práve v Prešovskom kraji a najmenej v trnavskom regióne. Priemerná dĺžka manželstva v našej krajine je 15 rokov. Môže to byť hlavne tým, že rodičia čakajú, kým deti nezačnú byť samostatnejšie. V sledovanom období piatich rokov je zaznamenaný pokles o 15 %. Súdy v Slovenskej republike rozviedli 8 180 manželstiev, čo predstavuje približne 94 % z celkového počtu vybavených vecí a 81 % z počtu podaných návrhov na rozvod manželstva.

Z rozvedených manželstiev v roku 2022 bolo 4 874 (takmer 60 %) s maloletými deťmi. Najviac sa rozvádzali rodiny s jedným dieťaťom - 53 % z celkového počtu rozvedených manželstiev s maloletými deťmi. Priemerná dĺžka konania z povolených rozvodov v roku 2022 predstavovala v celoslovenskom meradle 5,7 mesiaca. Najdlhšie sa vybavovali rozvody v Bratislavskom kraji - 8,6 mesiacov, najkratšie v Nitrianskom kraji - 4,3 mesiacov. V roku 2022 súdy zamietli 7 návrhov na rozvod manželstva, čo je 0,08 % z celkového počtu vybavených návrhov a 0,07 % z došlých návrhov na rozvod. Táto príčina má stabilné miesto ako najčastejšie uvádzanej príčiny u mužov a žien za posledných päť rokov. Ďalším dôvodom boli uvedené ostatné príčiny u mužov v 860 prípadoch - 11 % z celkového počtu rozvedených manželstiev a u žien v 1 019 prípadoch - 12 % z celkového počtu rozvedených manželstiev. Ako tretia najčastejšia príčina rozvratu v rozvedených manželstvách je nevera mužov v 733 rozvedených manželstvách - 9 % z celkového počtu rozvedených manželstiev.

Náročná životná situácia. Rozvod manželstva je veľmi závažný životný krok. Ovplyvní životy nielen rozvádzajúceho sa páru, ale najmä detí. Skúsenosti vyspelých krajín sveta viedli za posledné roky k zmene rozvodovej paradigmy a „filozofie“ rozvodovej pomoci. Súdy viac rešpektujú vnútornú autonómiu rodiny a uprednostňujú mimosúdne riešenia akými sú mediácia, psychologické poradenstvo a iné intervenčné programy. Ukázalo sa, že čisto právne riešenia vedú skôr k narastaniu alebo pretrvávaniu manželského a rodičovského konfliktu a práve ten je pri dlhodobejšom trvaní pre deti najpoškodzujúcejší - bez ohľadu na typ rodinného usporiadania. Výskumne i praxou je potvrdené, že najmenej deštruktívne účinky má rozvod vtedy, keď k nemu manželia a rodičia pristupujú ako ku zmene vzájomných vzťahov nie k ich koncu. Keď rozvod je ponímaný ako zmena jednojadrovej rodiny na dvojjadrovú, ako reorganizácia pôvodného domova na dva domovy pre deti. Je to náročný proces vyžadujúci vyvinutie a nastavenie nových hraníc vo vzájomnom správaní tak, aby rušivo nezasahovali do vytvárania nových vzťahov bývalých partnerov a v deťoch neudržiavali zaťažujúce ilúzie o návrate rodičov do pôvodného rodinného usporiadania.

Ak sa momentálne nachádzaš v náročnej partnerskej situáciu, môže ti byť nápomocné bratislavské Rodinné poradenské centrum. Ako postupovať? Je to veľmi jednoduché. Na začiatku stačia základné informácie. My vám pošleme obratom odpoveď s prípadnými doplňujúcimi otázkami a kalkuláciou ceny.

V roku 2020 klesol počet návrhov na rozvod o viac ako desať percent. Konkrétne poklesol počet podaní týchto návrhov v roku 2020 medziročne o 1 227. Medzi rokmi 2018 a 2019 klesol počet návrhov na rozvod len o 197 podaní, čo predstavuje 1,67 percenta. Dodali, že dlhodobo klesajúci trend podaní nemusí nevyhnutne znamenať stabilizáciu inštitúcie manželstva.

Vybavenosť rozvodovej agendy

Slovenský súdny systém sa od februára minulého roka vyrovnáva so zrušenými pojednávaniami a personálnymi výpadkami. Vybavenosť rozvodovej agendy sa prepadla v období mesiacov február až máj 2020, keď sa súdy museli prispôsobiť novej situácii. Po ústupe prvej vlny ochorenia COVID-19 sa úroveň vybavenosti zvýšila, dokonca prekonala rok 2019. V júli minulého roka súdy vybavili v rozvodovej agende 1 240 vecí, takmer o 16 percent viac ako rok predtým a až o 20 percent viac ako v roku 2018.

Príčiny rozvratu manželstiev

Najčastejšou príčinou rozvratu v rozvedených manželstvách bola rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, a to v 5753 prípadoch, čo predstavuje 70 percent z celkového počtu rozvedených manželstiev. Táto príčina je najčastejšie uvádzaná za posledných päť rokov. Druhou najčastejšou príčinou boli tzv. ostatné dôvody, za nimi nasledovala nevera.

Z rozvedených manželstiev v minulom roku bolo 4820 s maloletými deťmi, čo predstavuje viac ako polovicu (54,87 percenta). Na okresné súdy v SR došlo vlani spolu 10.322 návrhov na rozvod manželstva, čo je o 217 viac ako v roku 2022. V minulom roku rozviedli slovenské súdy celkovo 8205 manželstiev. "Priemerná dĺžka konania z povolených rozvodov v roku 2023 predstavovala v celoslovenskom meradle päť mesiacov. Najdlhšie sa vybavovali rozvody v Bratislavskom kraji - sedem mesiacov, najkratšie v Nitrianskom kraji - 3,6 mesiaca," uvádza MS. Minulý rok súdy zamietli 11 návrhov na rozvod manželstva. Voči rozhodnutiu súdu bolo celkovo podaných 28 odvolaní, z ktorých 60,7 percenta súd potvrdil.

Stereotypy a rodové rozdiely

Pár týždňov pred Vianocami sa zdalo, že najväčším problémom Slovenska je reklama jedného z operátorov, v ktorej si jej tvorcovia dovolili použiť slovo „spermie“. Nuž, ako ukazujú štatistiky, rodiny sa rozpadávajú z úplne iných dôvodov, páchateľov trestných činov máme stále nadbytok a nedostatok pozornosti venovanej psychickému zdraviu sa odráža aj na počte samovrážd. Podľa posledného eurobarometra sme na Slovensku náchylní stereotypizovať na základe pohlavia viac, ako vo veľkej väčšine krajín EÚ. Tento prieskum ukázal, že 73 percent Slovákov súhlasí s tvrdením, že „hlavnou úlohou ženy je starať sa o domácnosť“ a 75 percent ľudí si myslí, že „hlavnou úlohou muža je zarábať peniaze“. Tento „milý“ názor sa neustále odráža aj v priemernej mzde. Kým muži v roku 2022 mesačne zarobili v priemere 1 654 eur, ženy dostanú 1 343 eur. Jedna zo štúdií na túto tému pritom hovorí, že ak by sa podarilo krajinám znížiť rozdiely medzi mužmi a ženami, ich ekonomiky by si polepšili v priemere o 8,3 percenta, v prípade Slovenska by došlo k dodatočnému navýšeniu HDP o 8,6 percenta.

Zaujímavosti zo štatistík

Medzi zaujímavosti vlaňajších štatistík možno zaradiť fakt, že najstaršia nevesta mala 86 rokov a zobrala si 79-ročného ženícha. Najstarším ženíchom vlaňajška bol 91-ročný muž, ktorý si vzal 61-ročnú nevestu. Najdlhšie trvajúce manželstvo, ktoré bolo vlani rozvedené, vydržalo 56 rokov, najkratšie trvajúce manželstvo trvalo päť mesiacov.

Vplyv pandémie COVID-19

Vývoj sobášnosti bol negatívne ovplyvnený špecifickými podmienkami, ktoré vznikli počas pandémie ochorenia COVID-19. Pandémia narobila obrovské problémy aj v tejto sfére. Minulý rok si povedalo svoje áno vyše 23-tisíc párov, čo bolo o viac ako 21 % menej oproti priemerným počtom za rovnaké obdobie v predchádzajúcich piatich rokoch (2015 - 2019).

Druhá vlna pandémie na sklonku minulého roka spôsobila prepad sobášov takmer o tretinu (pokles o 36 percent v novembri). Najvýraznejší pokles sa prejavil jednoznačne od marca do júna. Predpokladaným dôvodom poklesu boli najmä protipandemické opatrenia a s tým spojená neochota ľudí sobášiť sa za daných podmienok. Obmedzený počet ľudí bol tak pre mnohých neprekonateľnou prekážkou.

Tradície a zvyky

Napriek posúvaniu vekovej hranice, Slováci ešte ako tak udržujú niektoré tradície. Tou je napríklad aj výber dňa D. Tam zostali pri tradičnej sobote. V roku 2020 sa v tento deň uskutočnilo 66 % všetkých sobášov, v predchádzajúcich piatich rokoch to bolo v priemere až 72 %. Niektorí však išli s dobou a svoj sľub spečatili vo štvrtok alebo v piatok. Dve tretiny párov sa brali v sobotu. Zaujímavosťou tiež je, že v roku 2020 výrazne stúpol podiel svadieb, ktoré sa konali v iný deň ako v sobotu. Sobota bola však aj v neštandardnom roku 2020 poznačenom pandémiou najčastejším dňom konania svadby. V tento deň sa uskutočnilo 66 % všetkých sobášov, v predchádzajúcich piatich rokoch to bolo v priemere až 72 %. Teda viac ako tretina sobášov bola vlani v iný deň týždňa ako v sobotu. Ako dodáva štatistický úrad, páry si vyberali pre svoj dôležitý deň potom najmä piatok a na treťom mieste bol štvrtok.

Dôvody odkladania sobášov

Odkladanie sobášov začína byť na Slovensku už akýmsi ,,zvykom“. Prioritou už nemusí byť rodina. Je za tým niekoľko ďalších faktorov. Mladí ľudia si totiž viac potrpia na budovaní si kariéry. Hľadajú prácu s dobrým finančným ohodnotením. Práve financie môžu byť rozhodujúce v tom, či svadbu mať alebo ju radšej odložiť.

Veľkým boomom je tiež cestovanie a spoznávanie zahraničia. ,,Môžu k tomu prispievať aj také faktory ako hľadanie vhodného partnera, krehkosť vzťahov, či celková zmena pohľadu na inštitút manželstva pre niektoré mladé páry - nie je potrebné vstupovať do manželstva,‘‘ uviedol pre Zoznam.sk výskumný pracovník z Centra spoločenských a psychologických vied SAV Branislav Šprocha.

Európsky kontext

Počet sobášov v krajinách Európskej únie klesol na polovicu, zatiaľ čo počet rozvodov sa zdvojnásobil. Slovensko nie je výnimkou. Vývoj posledných dekád naznačuje prechod od tradičných foriem rodinného spolunažívania k rozmanitejším modelom.

V roku 2023 bolo v Únii zaznamenaných približne 1,8 milióna sobášov, čo predstavuje 4,0 sobášov na tisíc obyvateľov. Oproti roku 1964 ide o pokles o päťdesiat percent, čo potvrdzuje dlhodobý klesajúci trend. Pokiaľ ide o deti narodené mimo manželstva, relevantné údaje sú dostupné od roku 2000. Vtedy ich podiel na tisíc obyvateľov predstavoval 25,4.

Najvyššia rozvodovosť v EÚ je aktuálne v Lotyšsku, kde pripadá 2,8 rozvodov na tisíc obyvateľov. Slovensko s hodnotou 1,5 patrí k štátom s nižšou mierou rozvodovosti. Najnižšia je v Slovinsku, kde na tisíc obyvateľov pripadá len jeden rozvod.

Aj v prípade sobášnosti existujú medzi jednotlivými krajinami rozdiely. Najvyššia miera uzatvárania manželstiev je v Rumunsku (5,8 na tisíc obyvateľov), najnižšia v Slovinsku (3,0).

Pokles rozvodovosti a jeho cena

Znamená to, že že v roku 1993 bolo 26,5 rozvodov na 100 sobášov, v roku 2001 to bolo už 40 rozvodov a v roku 2006 sa rozviedla celá polovica manželských párov. „Rok 2022 priniesol výrazný pokles rozvodov, kedy sa miera rozvodovosti dostala prvýkrát takmer po 20 rokoch pod 30 % a táto úroveň zostala zachovaná aj v roku 2023,“ uvádza rodinná mediátorka. To isté sa dá teda povedať aj o minulom roku.

Avšak, ako ďalej upozorňuje Mgr. Kožárová, zníženie rozvodovosti v našej krajine má svoju cenu: väčšina párov sa už totiž berie v neskoršom veku, kedy spolu žili po určitý dlhší časový úsek.

tags: #4 #svadby #rozvod #štatistiky