Zmluva o Budúcej Zmluve: Podmienky a Kontext v Zákone 51/1964 Zb.

Úvod

Zákon č. 51/1964 Zb., známy ako Občiansky zákonník, je základným právnym predpisom upravujúcim občianskoprávne vzťahy na Slovensku. Tento zákon prešiel mnohými zmenami a doplnkami, ktoré reagovali na spoločenské a ekonomické zmeny. Jednou z dôležitých oblastí, ktoré tento zákon upravuje, je aj zmluva o budúcej zmluve. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na podmienky a kontext zmluvy o budúcej zmluve v zmysle zákona č. 51/1964 Zb., s prihliadnutím na jeho novelizácie.

Legislatívny rámec a zmeny v čase

Zákon č. 51/1964 Zb. bol od svojho prijatia mnohokrát novelizovaný, čo svedčí o jeho dynamickom prispôsobovaní sa meniacim sa spoločenským potrebám. Medzi najvýznamnejšie zmeny patria:

• 139/1982 Zb.
• 103/1990 Zb.
• 262/1992 Zb.
• 136/1995 Z.z.
• 199/1995 Z.z.
• 286/1996 Z.z.
• 229/1997 Z.z.
• 175/1999 Z.z.
• 237/2000 Z.z. (2x)
• 553/2001 Z.z.
• 217/2002 Z.z.
• 416/2001 Z.z.
• 103/2003 Z.z.
• 245/2003 Z.z.
• 417/2003 Z.z.
• 608/2003 Z.z.
• 541/2004 Z.z.
• 290/2005 Z.z.
• 479/2005 Z.z.
• 24/2006 Z.z.
• 218/2007 Z.z.
• 540/2008 Z.z. (účinná od 13. decembra 2008)
• 66/2009 Z.z. (účinná od 1. júla 2009)
• 513/2009 Z.z. (účinná od 1. januára 2010)
• 145/2010 Z.z. (účinná od 1. mája 2010)
• 118/2010 Z.z. (účinná od 1. júla 2010)
• 547/2010 Z.z.

Tieto zmeny ovplyvnili rôzne aspekty občianskeho práva, vrátane úpravy zmluvných vzťahov a podmienok uzatvárania zmlúv o budúcej zmluve.

Územné plánovanie a jeho vplyv na stavebné zmluvy

Územné plánovanie zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní podmienok výstavby a využívania územia. Zákon definuje územné plánovanie ako sústavné a komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, ktoré koordinuje činnosti ovplyvňujúce životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.

Územné plánovanie zahŕňa nasledovné úlohy a činnosti:

Prečítajte si tiež: Zastropovanie dôchodkového veku – podrobný rozbor

• Určovanie regulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.
• Určovanie potrebných asanačných, rekonštrukčných alebo rekultivačných zásahov do územia a určovanie spôsobu jeho ďalšieho využívania.
• Vymedzovanie chránených území, chránených objektov, oblastí pokoja a ochranných pásiem a zabezpečovanie ochrany všetkých chránených častí krajiny.
• Určovanie zásad a podmienok vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného stavebníka alebo viacerých stavebníkov.
• Posudzovanie a hodnotenie územno-technických dôsledkov pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhovanie ich rozsahu, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie.
• Riešenie umiestňovania stavieb a určovanie územno-technických, urbanistických, architektonických a environmentálnych požiadaviek na ich projektovanie a uskutočňovanie.
• Určovanie zásad využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia a aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita krajiny.
• Vytváranie podkladov pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia.
• Navrhovanie poradia výstavby a využívania územia.
• Navrhovanie územno-technických a organizačných opatrení nevyhnutných na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

Tieto úlohy sa zabezpečujú sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe, územnoplánovacou činnosťou a rozhodovaním v územnom konaní.

Odborná spôsobilosť v územnom plánovaní

Kvalita územného plánovania závisí od odbornej spôsobilosti osôb, ktoré ho vykonávajú. Obec a samosprávny kraj sú povinné zabezpečiť obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby, ktorá nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných podkladov alebo dokumentácie.

Odborná spôsobilosť sa overuje skúškou pred Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a osvedčuje sa vydaním preukazu o odbornej spôsobilosti, ktorý sa overuje každých desať rokov. Ministerstvo vedie register odborne spôsobilých osôb a môže z neho vyčiarknuť osobu, ktorá nespĺňa stanovené podmienky.

Urbanistická štúdia, územný generel a územná prognóza

Pre správne územné plánovanie sú dôležité aj urbanistická štúdia, územný generel a územná prognóza.

• Urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území a spracúva sa pri príprave územného plánu ako návrh koncepcie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia alebo na spodrobnenie alebo overenie územného plánu a pri zmene a doplnkoch územného plánu, alebo na riešenie niektorých špecifických územno-technických, krajinno-ekologických, environmentálnych, urbanistických alebo architektonických problémov v území ako podklad pre územné rozhodovanie, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.
• Územný generel podrobne rieši otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek osídlenia, najmä bývania, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, technických sietí a služieb, občianskej vybavenosti, zelene a rekreácie. Spracúva sa, ak treba prehĺbiť riešenie určitej zložky osídlenia navrhnuté v územnoplánovacej dokumentácii; je podkladom územného rozhodovania a spracovania ďalšej alebo stupňov územnoplánovacej dokumentácie.
• Územná prognóza rieši možnosti dlhodobého priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Spracúva sa na základe rozboru a hodnotenia územno-technických podmienok, environmentálnych podmienok, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok územia, ako aj na základe rozboru a hodnotenia územného systému ekologickej stability, tendencií územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie.

Územno-technické podklady a územnoplánovacia dokumentácia

Územno-technické podklady sú účelovo zamerané a sústavne dopĺňané súbory údajov charakterizujúcich stav a podmienky územia, ktoré slúžia najmä na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, na posudzovanie a tvorbu koncepcie investičnej výstavby, na priebežné sledovanie zmien v podmienkach územia, jeho organizáciu a využitie a na územné rozhodovanie, ak nie je príslušná územnoplánovacia dokumentácia spracovaná.

Prečítajte si tiež: Dopady novely zákona o opatrovaní

Územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce a tvoria ju:

• Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
• územný plán regiónu,
• územný plán obce,
• územný plán zóny.

Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé územie Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej republiky a jej regiónov.

Územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia.

Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí a ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie, prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch, zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene, zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, hranice medzi zastavaným územím a ostatným územím obce, zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia a plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce alebo vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Prečítajte si tiež: Zmeny v parkovaní s preukazom ZŤP

Záväzná a smerná časť územnoplánovacej dokumentácie

Územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.

Súvislosti s investičnou výstavbou a stavebnými prácami

Zákon sa dotýka aj investičnej výstavby a s ňou spojených stavebných prác. Definuje pojmy ako zariadenie staveniska, ktoré slúži výrobným účelom v čase uskutočňovania stavby. Pre viaceré stavby môže byť vytvorené združené zariadenie staveniska.

Projektová dokumentácia a jej etapy

Proces investičnej výstavby je spojený s prípravou projektovej dokumentácie, ktorá prechádza niekoľkými etapami. Medzi ne patrí prípravná dokumentácia, štúdia súboru stavieb, projektová úloha a samotný projekt stavby.

• Štúdia súboru stavieb sa spracúva v prípadoch, keď je potrebné riešiť rozsiahlejšie investičné celky.
• Projektová úloha definuje rozsah a členenie stavby, jej prepočtové náklady a čas uskutočňovania.
• Samotný projekt stavby sa spracúva v súlade s investičným zámerom a územným plánom.

Zmluva s generálnym projektantom a autorský dozor

Pre zabezpečenie kvality projektovej dokumentácie je dôležitá zmluva s generálnym projektantom, ktorý zodpovedá za koordináciu prác a dodržiavanie predpisov. Počas realizácie stavby vykonáva projektant autorský dozor, ktorý zabezpečuje súlad stavby s projektovou dokumentáciou.

Financovanie a rozpočet stavby

Súčasťou prípravy stavby je aj stanovenie rozpočtu, ktorý zahŕňa všetky náklady spojené s realizáciou stavby. Rozpočet sa zostavuje na základe platných cenových predpisov a kalkulácií.

Štátna expertíza a schvaľovanie dokumentácie

Pre vybrané stavby sa vyžaduje štátna expertíza, ktorá posudzuje súlad projektovej dokumentácie s platnými predpismi a normami. Po úspešnom absolvovaní štátnej expertízy sa projektová dokumentácia schvaľuje príslušným orgánom.

Zmeny v projekte a ich schvaľovanie

Počas realizácie stavby môže dôjsť k zmenám v projekte, ktoré je potrebné schváliť. Návrh zmien sa dokladá obdobne ako pri schvaľovaní pôvodného projektu.

Ohlasovanie závad a povinnosti účastníkov výstavby

Účastníci výstavby majú povinnosť ihneď ohlásiť stavebnému úradu závažné závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť stavby.

tags: #51/1964 #Zb. #zmluva #o #budúcej #zmluve