
Až 60 percent slovenských seniorov pociťuje ohrozenie chudobou a približne 30 percent z nich nemá dostatok financií na pokrytie základných životných potrieb. Táto nelichotivá situácia, na ktorú poukazuje rozsiahly prieskum, si vyžaduje odbornú diskusiu a prípadné legislatívne zmeny, ktoré by efektívne riešili problémy seniorov na Slovensku.
Podľa prieskumu Národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) a Fóra pre pomoc starším z roku 2016 má 50 percent dôchodcov mesačný príjem do 400 eur, pričom 60 percent z nich táto suma nepostačuje. Hlavnými dôvodmi pocitu ohrozenia chudobou sú nízke dôchodky a neočakávané výdavky, najmä na zdravotnú starostlivosť. Takmer každý siedmy senior si musí požičiavať, aby prežil, čo môže viesť k exekúciám a existenčným problémom.
Dve tretiny samoživiteľov s dvomi a viac deťmi nemajú žiadne úspory. Naopak, až 67 percent seniorov uviedlo, že má vytvorené úspory. Z prieskumu inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko vyplynulo, že dve tretiny samoživiteľov s jedným dieťaťom a 42 percent s dvomi a viac deťmi cítia, že sa ich finančná situácia medziročne zhoršila. V porovnaní so seniormi vo veku 66 a viac rokov hodnotí svoju situáciu ako nezmenenú viac ako polovica z nich. Iba 36 percent dôchodcov uviedlo, že sa zhoršila.
Každý druhý dôchodca sa cíti diskriminovaný, predovšetkým v zdravotníctve, verejnej správe a službách. Spoločenský život seniorov sa síce mierne zlepšil vďaka denným centrám, ktoré vznikajú v obciach, no stále existuje priestor na zlepšenie ich integrácie do spoločnosti. Mnohí seniori sa cítia izolovaní a ponižovaní, vnímajú sa ako príťaž pre spoločnosť.
Takmer 20 percent dôchodcov by rado pracovalo, ak by bol pracovný trh k nim prívetivejší. Integrácia seniorov do pracovného procesu by mohla nielen zlepšiť ich finančnú situáciu, ale aj prispieť k ich aktívnemu zapojeniu do spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti
Slovenská populácia starne, čo potvrdzuje aj rastúci index starnutia. Kým pred dvadsiatimi rokmi mal index hodnotu 60,2, po poslednom sčítaní už prekročil stovku. Obyvateľstvo starne najpomalšie v Prešovskom kraji (index: 81,21), najrýchlejšie v Nitrianskom kraji. Postupné starnutie populácie umocňuje aj rastúca stredná dĺžka života. Do roku 2040 by sa mal priemerný Slovák dožiť osemdesiatky. Kvalita života vo vyššom veku je však celkom iná hodnota.
Slovenskí seniori sú zároveň na chvoste európskych krajín v hodnotení dĺžky života dožitého v zdraví. Preto budú už pre dnešných štyridsiatnikov kľúčovým zdrojom dôchodkového príjmu vlastné úspory a ich rozloženie.
Slovensko evidovalo v roku 2018 viac ako 10-tisíc trestných činov, kedy bola poškodená fyzická osoba. Takmer 1800 z nich bolo spáchaných na senioroch, pričom štyridsať percent z nich tvoria násilné trestné činy. Mnohí seniori sa stávajú obeťami týrania a zneužívania zo strany svojich blízkych, no často to nehlásia zo strachu, hanby alebo z lásky k svojim potomkom.
V roku 2019 prišli slovenskí seniori o 2,2 milióna eur v dôsledku podvodov. Podvodníci sa predstavujú ako príbuzní, známi, lekári alebo policajti a vymýšľajú si rôzne historky, aby od seniorov vylákali peniaze. Polícia sa snaží edukovať seniorov a upozorňovať ich na riziká, no dôležitý je aj osobný kontakt príbuzných so seniormi.
Na zlepšenie životnej situácie slovenských seniorov je potrebné:
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok: Kompletný sprievodca
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok pre politické strany
tags: #60 #percent #slovenských #seniorov #problémy