Koľko percent hlasov potrebuje strana na štátny príspevok? Nové návrhy a zmeny vo financovaní politických strán na Slovensku

Financovanie politických strán je kľúčové pre ich fungovanie a aktivity. Na Slovensku sa financovanie strán realizuje výhradne po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). V súčasnosti majú nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu tie strany, ktoré získali aspoň tri percentá hlasov. Ministerstvo vnútra SR (MV SR) však navrhuje zmenu tohto systému. Cieľom je optimalizovať verejné financie a zamedziť niektorým nekalým praktikám.

Návrhy Ministerstva vnútra SR

Ministerstvo vnútra SR, pod vedením ministra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), predložilo návrhy na zmenu financovania politických strán. Hlavným cieľom je, aby príspevok od štátu dostávali len tie politické strany, ktoré sa reálne dostanú do NR SR.

Zvýšenie hranice pre získanie príspevku

MV SR navrhuje zvýšiť hranicu pre získanie príspevku od štátu. Namiesto súčasných troch percent by na príspevok mali mať nárok len tie strany, ktoré získajú aspoň päť percent hlasov v parlamentných voľbách. Minister Šutaj Eštok si nemyslí, že zvýšenie kvóra na vstup strany do NR SR z piatich na sedem percent je najrozumnejší nápad, je však otvorený debate.

Zníženie príspevkov v čase deficitu

Ďalším návrhom je zníženie príspevkov pre politické strany o 30 percent v prípade, ak bude výška deficitu verejnej správy rovná alebo vyššia trom percentám HDP. „Navrhujeme, aby v čase nepriaznivej situácie dostávali politické strany menej peňazí. Príspevky by mali byť nižšie o 30 percent. Toto krátenie príspevkov by sa malo uplatňovať, ak bude výška deficitu verejnej správy rovná alebo vyššia trom percentám HDP,“ priblížil Šutaj Eštok. Úprava by sa podľa neho aplikovala až po účinnosti novely, nie spätne.

Zvýšenie volebnej kaucie

MV SR navrhuje aj zvýšenie volebnej kaucie. Pri voľbách do NR SR by museli kandidujúce strany platiť namiesto 17 000 eur až 50 000 eur. Pri eurovoľbách by sa kaucia zvýšila z 1 700 eur na 25 000 eur. Minister sa neobáva, že by zmena favorizovala strany, ktoré majú za sebou oligarchov. MV podľa neho pripravuje aj v tejto súvislosti zákon o lobingu. Označil to za štandardnú demokratizáciu politického systému.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Zákaz zmeny názvu a skratky

Strany by tiež nemohli päť rokov od registrácie alebo poslednej zmeny meniť svoj názov ani skratku. MV chce tak zamedziť tzv. obchodovaniu zo stranami, keď si niektoré subjekty kúpia stranu a premenujú ju namiesto zbierania podpisov na vznik novej strany.

Aktuálny systém financovania politických strán

Podľa súčasného systému majú nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu tie strany, ktoré vo voľbách získali viac ako 3 % hlasov, respektíve majú poslancov v Národnej rade. Príspevok sa delí na tri časti:

1. Príspevok za hlasy: Strana dostane za každý hlas príspevok vo výške jedného percenta z priemernej mesačnej nominálnej mzdy za rok, ktorý predchádzal voľbám. Ide o jednorazový príspevok.
2. Príspevok na činnosť: Celková suma príspevku sa rovná príspevku za hlasy. Vypláca sa však postupne, v priebehu celého volebného obdobia.
3. Príspevok na mandát: Za prvých 20 mandátov získa strana tridsaťnásobok priemernej mesačnej mzdy a za ďalšie mandáty dvadsaťnásobok priemernej mzdy. Táto suma sa vypláca ročne, na jeden mandát, počas volebného obdobia.

Príklady príspevkov po posledných voľbách

Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 by mala strana Smer-SD získať vyše 23 miliónov eur, Progresívne Slovensko viac ako 18 miliónov eur a Hlas-SD niečo vyše 15 miliónov eur. Aj strany, ktoré sa nedostali do parlamentu, ale prekročili hranicu 3 %, dostanú príspevok, hoci menší.

Strany, ktoré získajú dve percentá hlasov, dostanú späť volebnú kauciu vo výške 17-tisíc eur.

Reakcie na návrhy

Návrhy Ministerstva vnútra vyvolali rôzne reakcie politických strán a analytikov.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Koaličné strany

Hlas-SD je ochotný debatovať o zmenách, ktoré predstavil premiér Robert Fico (Smer-SD). Šéf Hlasu-SD je pripravený na diskusiu aj o počte ministerstiev či úradov. Predseda koaličnej SNS Andrej Danko nemá problém so zvýšením volebnej kaucie pre kandidujúce strany a kvórum potrebné na vstup strany do parlamentu vo výške päť percent považuje za štandardné. Danko zdôraznil, že úspory štátu treba hľadať inde ako pri téme politických strán.

Opozičné strany

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) si myslí, že návrhy Šutaja Eštoka favorizujú strany, ktoré si „vedia zarobiť vlastnou hlavou“ alebo si vedia peniaze získať nejakým pokútnym spôsobom. Poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) si myslí, že ide o šetrenie na všetkých ostatných, len nie na sebe. Predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling tvrdí, že návrh zvýšiť kvórum na vstup strany do parlamentu na sedem percent a obmedziť, kto môže kandidovať vo voľbách, je zásah do základov demokratického pluralizmu na Slovensku.

Mimoparlamentné strany

Mimoparlamentná strana Maďarská aliancia podporuje zmenu volebnej legislatívy. Presadzuje väčšie zastúpenie regiónov a národnostných komunít v parlamente, nesúhlasí však s obmedzovaním politickej súťaže. Mimoparlamentní Demokrati sú proti návrhom, ako je napríklad zníženie kvóra na vstup do parlamentu.

Dôsledky zmien

Zmena systému financovania politických strán môže mať niekoľko dôsledkov:

• Stabilizácia politickej scény: Vyššia hranica pre získanie príspevku by mohla viesť k stabilizácii politickej scény, keďže by sa do parlamentu dostali len silnejšie strany s reálnou podporou voličov.
• Zníženie fragmentácie: Zníženie počtu malých strán v parlamente by mohlo uľahčiť vytváranie stabilných vládnych koalícií.
• Úspora verejných financií: Zníženie príspevkov v čase deficitu by mohlo prispieť k úspore verejných financií. Ministerstvo odhaduje, že by štát mohol ušetriť 32 miliónov eur za tri roky.
• Znevýhodnenie menších strán: Zvýšenie volebnej kaucie a hranice pre získanie príspevku by mohlo znevýhodniť menšie strany a nové politické subjekty.

Obchodovanie so stranami

Ministerstvo vnútra chce zabrániť takzvanému obchodovaniu so stranami, kedy si niektoré subjekty kúpia stranu a premenujú ju namiesto zbierania podpisov na vznik novej strany a preto navrhuje, aby strany nemohli päť rokov od registrácie alebo poslednej zmeny meniť svoj názov ani skratku.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

tags: #koľko #percent #hlasov #potrebuje #strana #na