
Táto téma sa dotýka širokého spektra osôb, od tých, ktorí si hľadajú prácu poberajúc invalidný dôchodok, až po zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach osôb so zdravotným postihnutím v kontexte zamestnania a odvodov.
Osoby s invalidným dôchodkom majú rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, ale nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím (napr. je držiteľom preukazu ZŤP alebo má zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.
V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre prepočet invalidného dôchodku
Výpoveď s okamžitou platnosťou neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených v § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou.
Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby zamestnanec skončil pracovný pomer na dohodu, tak by sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).
Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f). Aj počas PN je zamestnanec chránený pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok.
Ak už má osoba schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpi do zamestnania po skončení PN. Dôchodok jej z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môže poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môže vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ jej to zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Ak podľa lekárskeho posudku je pracovný limit zamestnanca na 8 hodín denne, tak sa zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom jeho práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Ako invalid získa vyšší dôchodok
Dobrovoľné poistenie je možnosť pre osoby, ktoré nie sú povinne poistené, ale chcú si zabezpečiť nárok na dávky zo sociálneho poistenia.
Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.
Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2024 určila vymeriavací základ 652,00 eur (Od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 je minimálny vymeriavací základ 652,00 eur a maximálny vymeriavací základ 9 218,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (28,68 eur), 18 % na starobné poistenie (117,36 eur), 6 % na invalidné poistenie (39,12 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (30,97 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (13,04 eur).
Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2024 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. Táto dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba od 1. októbra 2024 platí už poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu 1 000,00 eur. Platiť z opätovne zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. apríla 2024 za predpokladu, že najskôr 17. marca 2024 a najneskôr 31.
Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.
Prečítajte si tiež: Polovičný invalid a vianočné príspevky
Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac - do 8. Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88.
Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31.
Pokiaľ sa osoba stala samoplatiteľom, má povinnosť zdravotnej poisťovni túto zmenu oznámiť.
Výška preddavku poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. je určená zákonom. V prípade poistenca podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. z dôvodu jeho účasti na štrajku je určená výška preddavku v sume 0 Eur. Minimálny preddavok zamestnanec a zamestnávateľ sa vypočítavajú zo sumy životného minima. Príjmy z dividend oznamuje poistenec na tlačive "Oznámenie o príjmoch", z ktorých sa preddavky neplatia.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje príspevky na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
Nárok na poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov vzniká po naplnení všetkých zákonných náležitostí podľa zákona o službách zamestnanosti, vrátane podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predloženej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku vyhovie, uzatvorí so žiadateľom dohodu o poskytnutí finančného príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie príspevku. Bez uzatvorenia dohody nie je možné príspevok poskytnúť. V dohode sú detailne špecifikované práva a povinnosti žiadateľa a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní príspevku.
Úrad poskytuje príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených nákladov, najviac vo výške 25 % zo súm ročnej výšky príspevku stanovenej pre rok 2025. Doklady o úhrade vynaložených nákladov je zamestnávateľ povinný predložiť úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, za ktorý sa príspevok poskytuje.
Náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť.
Podľa § 55 ods. 12 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zanikne dňom priznania štatútu integračného podniku.