
Laurenc Dívald, rodák z Popradu, je živým dôkazom toho, že vek je len číslo. Tento 72-ročný dôchodca, so životom plným športových výziev a prekonávania prekážok, sa stal inšpiráciou pre mnohých. Jeho príbeh je plný odhodlania, tvrdej práce a neochvejnej vôle ísť za svojimi snami, bez ohľadu na vek či prekážky.
Už v dorasteneckom veku sa Laurenc tešil z titulu československého majstra v behu na lyžiach. Avšak, keď sa pravidelné tréningy stali monotónnymi, vzdorovito hodil lyže do kúta a viac sa k tomuto športu nevrátil. Počas vysokoškolského štúdia v Košiciach sa začal venovať športovej kulturistike, kde patril medzi priekopníkov tohto športu na Slovensku. Hoci sa dostal tesne k stupňu víťazov, výrazné úspechy v tomto športe nedosiahol, pretože voľný čas delil medzi kulturistiku a vysokú školu.
Po skončení školy sa Laurenc naplno venoval medicíne. Ako mladý lekár už nestíhal cvičiť v posilňovni, a tak začal behať po nociach po okolitých podtatranských lúkach a kopcoch. Telo si zvyklo na jeho bežecký tréning a beh sa stal balzamom na telo i dušu. Vďaka dobrej výdrži a kondícii si ho všimli tatranskí horolezci, ktorí ho zavolali medzi seba. Stal sa súčasťou výprav do Álp a Himalájí a má na konte niekoľko výstupov na sedemtisícové štíty.
V roku 2016, počas každodenného tréningu, sa Laurencovi pri strmom zjazde do Smokovca zlomil rám na bicykli, čo spôsobilo nekontrolovaný pád. Utrpel vážne zranenia, vrátane prasklín kostí, otvorených rán a poranenia hlavy. Napriek tomu, päť týždňov po nehode, štartoval na pretekoch železných mužov vo Švajčiarsku, aby sa nominoval na legendárneho Ironmana na Havaji. Na svojom debute na Havaji v roku 2015 obsadil vo svojej kategórii výborné 7. miesto. Právo prvého štartu na Havaji získal vďaka triumfu na polovičnom Ironmanovi vo Švajčiarsku. V roku 2015 prekvapil všetkých aj 2. miestom na pretekoch Ironman v Klagenfurte.
Ironman je séria triatlonových pretekov, ktoré pozostávajú z 3,9 km plávania, 180 km cyklistiky a 42,2 km behu (maratón). Tieto preteky sú považované za jedny z najnáročnejších vytrvalostných podujatí na svete a vyžadujú si obrovskú psychickú a fyzickú silu. Laurenc Dívald sa pravidelne zúčastňuje týchto pretekov a dosahuje pozoruhodné výsledky aj vo svojom veku.
Prečítajte si tiež: 80% poškodenie zdravia a dôchodok
Na otázku, čo ho ženie vpred, Laurenc odpovedá, že nerád sa vzdáva a nemá rád nedokončenú prácu. Vždy sa snaží ísť za svojím cieľom a to mu zostalo dodnes. Možno spoznanie ťažkého afrického života ho zocelilo, keďže pracoval ako lekár v Afrike. Tvrdí, že súťaž na Havaji zvyknú označovať za preteky pravdy a práve Havaj mnohým triatlonistom nastaví pravdivé zrkadlo, na čo majú. Pretekárov poriadne preverí nielen tropická páľava a vlhkosť vzduchu, ale aj silný vietor, ktorý od mora mnohokrát dosahuje rýchlosť aj 100 kilometrov za hodinu.
Laurenc sa často zamýšľa nad tým, prečo v štartových listinách pretekov Ironman chýbajú športujúci dôchodcovia z východoeurópskych krajín. Ako lekár rozmýšľa, prečo kvalita života dôchodcov je v Amerike úplne iná a prečo ich športovanie na staré kolená baví, zatiaľ čo penzistov vo východnej Európe nie. Verí, že Američania majú aj v penzii iné ambície.
Laurenc sa teší na svoju druhú účasť na Havaji. Hovorí, že konečné umiestnenie nerieši, ale jeho cieľom je zlepšiť čas, ktorý tam dosiahol. Chce sa dostať pod trinásť hodín, alebo aspoň pod hranicu 13 hodín a štyri minúty.
Na otázku, kedy bol pri športe najšťastnejší, Laurenc odpovedá, že všetko, čo v živote robil, bolo pre neho najkrajšie. Keď sa mu darilo, bol spokojný, a keď mu to nešlo podľa predstáv, hľadal cestu, ako sa zlepšiť.
Prečítajte si tiež: Kúpele pre 80-ročných
Prečítajte si tiež: Dôchodca s ŤZP: Nároky a príspevky