Adaptácia seniorov v domovoch sociálnych služieb: Výzvy a riešenia v Trnave

Starnutie populácie predstavuje globálny trend, ktorý si vyžaduje adekvátne reakcie v oblasti sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti. Slovensko, vrátane Trnavy, čelí výzve rýchlo starnúcej populácie, čo zvyšuje nároky na kvalitnú starostlivosť o seniorov. Úspešná adaptácia na nové životné podmienky, najmä pri prechode do zariadení pre seniorov, je pre kvalitu ich života kľúčová.

Dôležitosť adaptácie seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Adaptácia na zmeny je dôležitá pre každého, no u seniorov nadobúda zásadný význam. Starnutie prináša fyzické, psychické a sociálne zmeny, s ktorými sa seniori musia vyrovnať. Úspešná adaptácia priamo ovplyvňuje kvalitu života, psychickú pohodu a celkové zdravie seniorov. Sociálna adaptácia je kľúčová pre plnohodnotný život seniora a nemôže byť plnohodnotná bez aktívneho vzťahu seniora k sociálnemu prostrediu. Adaptácia seniora súvisí s tým, ako zachováva, plní a rozvíja svoju zmenenú funkciu, ako sa zúčastňuje na živote rodiny, aké má kontakty s inými ľuďmi, ako udržiava svoje fyzické a duchovné schopnosti na základe uspokojovania vlastných potrieb. Adaptácia človeka je univerzálna a v starobe má celý rad zvláštností. V mladosti je tento proces ovplyvňovaný pracovnou činnosťou a za aktívnej účasti vedomia, no v starobe tieto faktory zanikajú. Adaptácia seniora často pripomína pud sebazáchovy.

Morfologicko-fyziologické zvláštnosti seniora, ktoré sú podmienené procesom starnutia, sa nemôžu meniť tak rýchlo ako okolité prostredie. V tomto dôsledku vzniká nezhoda týchto procesov, ktorej prejavom býva zmena spôsobu správania, zmena medziľudských vzťahov a sociálneho prostredia vôbec. Subjektom sociálnej adaptácie môže byť tak spoločnosť, ako celok, sociálna skupina, ako aj osobnosť. V zhode s týmto obsahom je stupeň sociálnej dezadaptácie rôzny. Môže to byť porucha jednotlivca v skupine, ale tiež skupinová porucha prispôsobenia, čiže nedostatočné spoločenské vzťahy. Sociálna dezadaptácia je nebezpečná, pretože jej príčina spočíva v rozporoch medziľudských, skupinových, politických, náboženských, ekonomických a podobne. Dôležitou podmienkou adaptácie je optimalizácia vzťahov, ktoré možno dosiahnuť na základe hlbokého vzájomného emocionálneho pochopenia.

Predadaptačné obdobie: Príprava na úspešný prechod

Proces adaptácie začína ešte pred samotným prijatím seniora do zariadenia. Toto predadaptačné obdobie je zamerané na zoznámenie žiadateľa o sociálnu službu s prostredím, zamestnancami a budúcimi spolubývajúcimi. Cieľom je minimalizovať stres a neistotu spojené s príchodom do neznámeho prostredia. Začíname v predadaptačnom období, t.j. pred prijatím do zariadenia, aby bol žiadateľ o sociálnu službu už zblížený s prostredím, so zamestnancami a obyvateľmi, aby neprichádzal do neznámeho.

Získavanie informácií o záujmoch, záľubách a zvykoch seniora od jeho príbuzných je kľúčové pre individuálny prístup a vytvorenie prostredia, ktoré bude čo najviac pripomínať jeho domáce zázemie. Od príbuzných zisťujeme čo najviac informácií, aby sme si zmapovali záujmy, záľuby, zaužívané zvyky.

Prečítajte si tiež: Metódy na uľahčenie adaptácie seniorov

Adaptácia v zariadení: Tímová práca a individuálny prístup

Po prijatí seniora do zariadenia sa adaptácia stáva prioritou. Udržiavanie kontaktu s rodinou a známymi je dôležité pre zachovanie sociálnych väzieb a pocitu istoty. Po prijatí do zariadenia udržiavame kontakt s rodinou, známymi a zároveň pomáhame obyvateľovi pri nadväzovaní sociálnych kontaktov v zariadení.

Práca na adaptácii je tímová záležitosť a vyžaduje si individuálny prístup ku každému obyvateľovi. Práca je tímová a vyžaduje si individuálny prístup k obyvateľovi. Každý zamestnanec zariadenia prispieva k uľahčeniu adaptácie seniora v jeho novom domove. Každý zamestnanec zariadenia veľkou mierou prispieva k uľahčeniu adaptácie obyvateľa v jeho novom domove. Pravidelné hodnotenie adaptácie pomocou dotazníkov po 1., 3. a 6. mesiaci umožňuje sledovať priebeh adaptácie a včas identifikovať prípadné problémy. Adaptáciu obyvateľa pravidelne hodnotíme na základe dotazníkov po 1., 3. a 6.

So špeciálnou prácou úzko súvisí aj pomoc pri adaptácii obyvateľa. Jej cieľom je pomôcť mu zvyknúť si na nové prostredie, na zmenu zdravotného stavu, na zmenu spolubývajúceho, na zmenu izby, mobility ale aj ošetrujúceho personálu.

Faktory ovplyvňujúce adaptáciu seniorov

Adaptácia na starnutie a nové životné podmienky je individuálny proces, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov. Medzi kľúčové patria:

• PERSPEKTÍVA: Správna orientácia vzhľadom na budúcnosť a schopnosť prispôsobiť sa zmenám.
• PRUŽNOSŤ: Otvorenosť k tvorbe nových postojov a zmierenie sa so zmenami v živote. Schopnosť prijímať kritiku ako ponaučenie.
• PREZIERAVOSŤ: Schopnosť naučiť sa nové veci a nájsť náhradu za činnosti, ktoré už senior nezvláda.
• POROZUMENIE PRE DRUHÝCH: Vnímanie názorov a postojov iných ľudí.
• POTEŠENIE: Schopnosť urobiť si radosť a nájsť uspokojenie v nových činnostiach.

Sociálna pozícia seniora a jej zmeny

Za začiatok sociálnej, ale aj psychologickej staroby treba považovať rok odchodu ženy a muža do starobného dôchodku, teda okolo 60. roku života. Tento vek je podmienený vznikajúcim sociálnym statusom muža a ženy pri odchode do dôchodku. Status dôchodcu má predovšetkým výrazný psychologický a emocionálny dosah pre jednotlivca a jeho okolie, ale tiež predstavuje zmenu jeho spoločenského postavenia danú nielen obmedzením spoločenských aktivít, ale aj ekonomického obmedzenia.

Prečítajte si tiež: Psychológia adaptácie v starobe

Sociálna pozícia seniora je určená jeho postavením, ktoré zaujíma vo vzťahu k ostatným sociálnym pozíciám. Sociálna pozícia sa skladá zo sociálneho statusu a sociálnej roly. Získaná sociálna pozícia sa nadobúda vlastným úsilím jedinca. Pripísaná je vrodená, pridelená je príslušnosťou k určitej spoločenskej vrstve. S odchodom do dôchodku každá sociálna pozícia nadobúda na dynamike vzťahov a v súčasnosti sa s narastajúcim vekom len ťažko udržiava. V starobe často prevláda pridelená sociálna pozícia vyjadrená sociálnym statusom seniora odkázaného na dôchodok. Práve z tohto dôvodu senior stráca prestíž. Materiálne chudobná spoločnosť podmieňuje stratu sociálnej pozície dôchodcu, na úroveň ktorej ho dostáva výška dôchodku a materiálne zabezpečenie seniora. Pre seniora, ktorý sa usiluje o zdravú a pozitívnu starobu, je dôležité, ako vidí sám seba a ako ho vnímame my. Sociálny status predstavuje termín, ktorý označuje postavenie jedinca v určitej vzorke spoločnosti, ako „súbor práv a povinnosti“, na rozdiel od termínu „rola“, ktorá je zavedením týchto práv a povinností do činnosti, čo znamená, že je dynamickým aspektom statusu.

Sociálna rola je správanie očakávané od osoby v istom spoločenskom postavení. Sociálna rola úzko súvisí jednak so spoločenskými normami správania, ktoré sú zakotvené v spoločenských zvykoch, obyčajach, zákonoch a tabu, jednak s formami sociálnej kontroly správania indivídua. V starobe počet úloh, a tým aj sociálnych pozícií, ubúda. Senior často už neplní ani úlohu starého rodiča v rodine. Sociálna adaptácia je interakčný proces, diferencovaného a v podstate celý život prebiehajúceho prispôsobovania meniacemu sa spoločenského a hmotnému prostrediu života subpopulácie seniorov, v ktorej starý človek žije a kde sa starý človek vyrovnáva s novými alebo zmenenými faktormi svojho sociálneho prostredia, do ktorého je včlenený. Konečnou fázou adaptačného procesu je úplné vyrovnanie, včlenenie nových podmienok, parciálna adaptabilita alebo inadaptabilita. Sociálna adaptabilita je závislá od štruktúry subjektu, veľkosti zmien, priaznivých podmienkach adaptácie a od ochoty pomôcť.

Podmienky adaptácie na starobu

Na základe týchto podmienok, človeku odchádzajúcemu do dôchodku by mali byť vytvorené vhodné podmienky na adaptáciu na nový životný štýl, nové sociálne postavenie, status a rolu, ktorú bude v danom spoločenstve zohrávať. Akceptácia nového stavu môže seniora pozitívne aktivizovať v prospech jeho nového života. Ľudia na dôchodku sa často dostávajú do úlohy odložených, aj napriek tomu, že sú materiálne saturovaní, zostávajú osamotení a odcudzení. V našej spoločnosti je vytvorený model staroby, ktorý práve starým ľuďom vyhovuje. Seniori sa musia aktívne a s príznačnou múdrosťou usilovať o obojstranne dobré vzťahy s deťmi a vnukmi. Adaptácia na starobu by mohla u niektorých jedincov prebiehať lepšie, pokiaľ by starší človek mal možnosť zapojiť sa buď do dobrovoľníckych aktivít, alebo do pracovného procesu.

Výzvy a riešenia v Trnave: Nové zariadenie na Narcisovej ulici

Mestská samospráva v Trnave si uvedomuje starnutie populácie a potrebu rozširovania kapacít zariadení pre seniorov. Populácia starne aj v Trnave. Po miernom poklese záujmu počas pandémie sa očakáva opätovný nárast žiadostí o umiestnenie seniorov v zariadeniach. Po miernom poklese počas pandémie bude záujem o umiestnenie seniorov v zariadeniach na území mesta znova stúpať.

Ich kapacita je v súčasnosti vzhľadom na počet žiadostí dostačujúca, ale už čoskoro sa situácia môže zmeniť.

Prečítajte si tiež: Štúdia o adaptácii seniorov

Vzhľadom na túto situáciu plánuje mesto vybudovať nové zariadenie na Narcisovej ulici vo Vajslovej doline. Mestská samospráva si uvedomuje, že tento problém musí riešiť v predstihu, preto chce vybudovať nové zariadenie na Narcisovej ulici vo Vajslovej doline. Tento projekt je v súlade so snahou Európskej únie o integráciu seniorov do života v komunite. „Európska únia reflektuje na fakt, že populácia starne. Aj pri tomto projekte chceme využiť externé zdroje a pokračovať tým v úspešnom čerpaní eurofondov,“ hovorí prednostka Mestského úradu v Trnave Katarína Koncošová. Uchádzači o finančné prostriedky z eurofondov musia splniť podmienku vybudovať takéto zariadenie v rámci mesta či obce, nie izolovať ho na ich okraji. Cieľom je integrovať seniorov do života v komunite. Nové zariadenie sociálnych služieb pre seniorov s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne na mieste terajšej materskej školy na Narcisovej. Tá má dve triedy, pričom mnoho detí dochádza z iných častí mesta. Výber lokality súvisí aj s faktom, že vo Vajslovej doline žijú prevažne starší obyvatelia. Rodičia detí, ktoré momentálne túto škôlku navštevujú, sa nemusia obávať, že ich nebudú mať kde umiestniť. Rodičom aj zamestnancom ponúkneme miesta v iných materských školách.

Nové zariadenie má poskytovať kompletnú starostlivosť tridsiatim klientom odkázaným na pomoc inej osoby. Nové zariadenie opatrovateľských služieb má poskytovať kompletnú starostlivosť tridsiatim klientom odkázaným na pomoc inej osoby. Umiestnení budú v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách s bezbariérovým sociálnym zariadením a klimatizáciou. Umiestňovaní budú v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách s bezbariérovým sociálnym zariadením a klimatizáciou. O klientov sa bude starať kvalifikovaný personál, vrátane zdravotných sestier, opatrovateliek a sociálneho pracovníka. O klientov sa bude starať desať zdravotných sestier, štyri opatrovateľky a jeden sociálny pracovník, prípravu stravy zabezpečí štvorčlenný personál a čistotu v dome dve upratovačky. Aby bolo možné v prípade potreby bez meškania klientom poskytnúť pomoc, nebude chýbať interný kamerový systém a signalizačné zariadenie na privolanie personálu.

Prevencia samoty a sociálnej izolácie

Sociálna izolácia a osamelosť sú závažné problémy, ktoré postihujú mnohých seniorov, najmä tých, ktorí žijú v zariadeniach. Preto je dôležité vytvárať podmienky pre aktívne trávenie voľného času a zapájanie sa do spoločenských aktivít.

Zariadenia by mali ponúkať rôzne aktivity, ako sú napríklad:

• Kultúrne podujatia: Koncerty, divadelné predstavenia, výstavy.
• Spoločenské hry: Karty, šachy, spoločenské hry.
• Remeselné dielne: Práca s drevom, keramikou, textilom.
• Záhradnícke práce: Starostlivosť o záhradu, pestovanie kvetov a zeleniny.
• Cvičenie a rehabilitácia: Skupinové cvičenia, individuálna rehabilitácia.
• Výlety a exkurzie: Návštevy kultúrnych pamiatok, prírodných zaujímavostí.

Dôležité je tiež podporovať kontakty seniorov s vonkajším svetom, napríklad prostredníctvom návštev rodiny a priateľov, dobrovoľníckych aktivít alebo zapájania sa do miestnych komunít.

Kognitívna rehabilitácia: Podpora mentálneho zdravia

Okrem fyzického zdravia je dôležité venovať pozornosť aj mentálnemu zdraviu seniorov.

• Tréning pamäti: Cvičenia na zlepšenie krátkodobej a dlhodobej pamäti.
• Tréning pozornosti: Cvičenia na zlepšenie koncentrácie a schopnosti sústrediť sa.
• Logické úlohy: Riešenie hádaniek, krížoviek a iných logických úloh.
• Arteterapia: Tvorivé aktivity, ako je maľovanie, kreslenie a modelovanie.
• Muzikoterapia: Počúvanie hudby a spievanie.

Kognitívna rehabilitácia môže pomôcť seniorom udržať si mentálnu sviežosť, zlepšiť ich kvalitu života a oddialiť nástup demencie.

Technológie pre seniorov: Uľahčenie života a podpora nezávislosti

Moderné technológie môžu výrazne uľahčiť život seniorom a podporiť ich nezávislosť. Existuje množstvo zariadení a aplikácií, ktoré sú určené špeciálne pre seniorov.

Medzi najčastejšie používané technológie patria:

• Mobilné telefóny s jednoduchým ovládaním: Veľké tlačidlá, jednoduché menu a funkcie.
• Tablety s aplikáciami pre seniorov: Aplikácie na komunikáciu s rodinou, sledovanie zdravia, zábavu a vzdelávanie.
• Senzory pohybu a pádu: Automatické upozornenie na pád alebo neobvyklú aktivitu.
• Monitorovanie vitálnych funkcií: Meranie krvného tlaku, pulzu a iných vitálnych funkcií.
• Robotické vysávače a umývačky okien: Uľahčenie domácich prác.

Dôležité je, aby boli technológie pre seniorov jednoduché na používanie a prispôsobené ich potrebám a schopnostiam.

Finančná podpora a legislatíva

Zabezpečenie kvalitnej starostlivosti o seniorov si vyžaduje adekvátnu finančnú podporu zo strany štátu a samospráv. Je potrebné investovať do rozširovania kapacít zariadení pre seniorov, zvyšovania kvalifikácie personálu a zavádzania moderných technológií.

Dôležitá je aj legislatíva, ktorá upravuje práva a povinnosti seniorov, zariadení pre seniorov a poskytovateľov sociálnych služieb. Legislatíva by mala zabezpečovať ochranu práv seniorov, ich dôstojnosť a kvalitu života. Slovensko patrí k najstarším krajinám v Európe. Trend starnutia populácie je nezvratný, pokračovať bude aj v najbližších desaťročiach. Zmierniť by ho mohlo len zvýšenie pôrodnosti, tá však z roka na rok klesá. Týka sa to aj Trnavy. Finančná pomoc zo strany štátu, ktorá by umožnila väčšiemu počtu rodín postarať sa o svojich seniorov v ich domove, nie je dostatočná.

Starnutie populácie a sociálne zmeny

Starnutie populácie je globálny trend, ktorý prináša so sebou nielen demografické, ale aj rozsiahle sociálne zmeny. Tento článok sa zaoberá sociálnym rozmerom starnutia slovenskej populácie, pričom analyzuje adaptáciu seniorov na nové životné situácie, zmeny v ich sociálnej pozícii a úlohe, ako aj faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu života v starobe.

Odchod do dôchodku ako kritický zlom

Odchod do dôchodku je nielen kritickým zlomom, ale aj krízovým obdobím. Začína sa strácať sebadôvera a sebaistota. Je to psychicky náročné obdobie, v ktorom človek stráca dosahovanie sociálneho postavenia. Mnohí sa horšie adaptujú na penzijné obdobie. Hovorí sa preto o dôchodkovej kríze, penzijnom debakli alebo penzijnej chorobe. Starnúci človek sa ešte snaží dohnať to, čo predtým zameškal, ale už sa nesnaží napodobňovať svoje ideály. Počiatočný zmätok sa strieda s uspokojením prítomnosti, ale vzápätí sa vtiera nedôvera. Aby sa zabránilo úpadku sociálneho a ekonomického postavenia, je nutné sústrediť sa na cielené zvládnutie takých rizík. Človek očakáva pomerne dlhodobé obdobie medzi ukončením ekonomickej aktivity a začínajúcej závislosti od staroby. Je žiaduce naplniť ju hodnotnou činnosťou, novým programom a perspektívou života.

Starší človek stráca určité sociálne úlohy, stráca skôr nadobudnuté kontakty, menia sa jeho perspektívy a hodnotový systém. Jedinec žijúci doterajším pracovným a rodinným režimom sa musí preorientovať na inú činnosť, na oblasť kultúry, športu a vlastné záujmy. Tieto zmeny v živote seniora by však mali byť postupné a nenásilné. V tomto období je senior konfrontovaný s neustále chudobnejším sociálnym prostredím, keď sa musí vyrovnávať s odchodom detí z domu, stratou životného partnera, ale aj priateľov a známych, čím sa prehlbuje sociálna izolácia. Mení sa finančná situácia, zhoršuje sa zdravotný stav a často sa starší človek nedokáže postarať o seba, a tým sa narúša kvalita života.

Stratégie zvládania staroby

Existujú rôzne stratégie, ako sa vyrovnať so zmenami spojenými so starobou:

• Konštruktivizmus: Ľudia majú optimistický postoj k životu, sú tolerantní a nadväzujú vzťahy s ostatnými. Sú zmierení s faktom starnutia a uvedomujú si možnosti svojich výkonov a ich dimenzií.
• Obranný postoj: Stratégia typická pre ľudí, ktorí majú strach z akejkoľvek závislosti a z hroziacej straty aktívneho života a z tohto dôvodu odmietajú akúkoľvek pomoc.
• Sklon k závislosti: V starobe majú ľudia, ktorí boli celý život pasívni a spoliehali sa hlavne na druhých. Aj teraz očakávajú, že ich potreby uspokojí niekto iný. Svoje problémy často zveličujú, čo im umožňuje ľahšiu manipuláciu s okolím.
• Postoj obete: Ľudia, ktorí starobu vnímajú ako nepriazeň osudu. Majú sklon zvaľovať vinu na iných, často bývajú agresívni, podráždení a nespokojní. Títo ľudia sa považujú za akúsi obeť svojho osudu, sú ľútostiví a pesimistickí. Cítia sa veľmi osamelí, ale na druhej strane ani žiadny sociálny kontakt s inými ľuďmi nevyhľadávajú.

Spôsob zvládnutia všetkých zmien spojených so starobu je vždy individuálny. Adaptácia na starobu je ovplyvňovaná celým komplexom činiteľov. Okrem už spomínanej osobnosti človeka a jeho fyzického stavu tu zo sociálneho aspektu patria činitele ako spoločenská atmosféra, preferovaný životný štýl, vstup do dôchodku, zmena spoločenského statusu, strata životného partnera či partnerky, rodina, respektíve to, či sa v nej uprednostňovalo kresťanské zmýšľanie alebo nie. Všetky tieto faktory sa podieľajú na tom, prečo sa niekto lepšie adaptuje na starobu a iný menej. Na vytvorenie mravného vzťahu k starším ľuďom je dôležitá celková spoločenská atmosféra. Dôležitým sociálnym faktorom, ktorý ovplyvňuje život staršieho človeka, je vstup do dôchodku. Vtedy dochádza k obmedzeniu rozsahu činností, k strate dovtedajšieho programu a k zúženiu styku s ostatnými ľuďmi. Senior začína sústreďovať pozornosť na svoje problémy, pripisuje im veľký význam. Takéto správanie môže viesť k sociálnej izolácii. K izolácii môže viesť aj to, že senior prestáva byť príslušníkom sociálnych skupín, ktorých bol doteraz členom. Osobná nespokojnosť (najčastejšie u muža) môže spočívať v tom, že senior nevie čo s časom, ako ho vyplniť. Povolanie mu doteraz poskytovalo životný obsah a odchodom zo zamestnania mu vzniká dlhá chvíľa a prázdnota. Pracujúci šesťdesiatroční muži s pozitívnym postojom k vstupu do dôchodku majú viac plánov a ich pohľad do budúcnosti je optimistickejší než u tých mužov, ktorí vo svojom odchode vidia prevažne negatívne aspekty. Rýchlejšie sa prispôsobujú tí dôchodcovia, ktorí si robia plány do budúcnosti ešte v čase pracovnej aktivity.

Každý senior je jedinečnou bytosťou prežívajúcou v určitom ekosystéme, v ktorom pôsobí užšia či širšia rodina, priatelia, známi, kolegovia, ale aj sídelná komunita, štát so svojimi právnymi a morálnymi normami, dokonca aj európske či svetové spoločenstvo. Východiskom a oporou ľudského poznania je u človeka vedomie vlastnej existencie, teda sebavnímanie.

Demografické trendy a záujem o starnutie

Predpokladá sa, že v roku 2030 bude štvrtina populácie v ekonomicky rozvinutom svete vo veku nad 65 rokov a v takmer polovici západnej Európy vo veku nad 50 rokov. Odborníci z viacerých oblastí výskumu sa venujú otázkam starnutia a staroby z viacerých uhlov pohľadov. Prvý odborný záujem o starnutie vychádzal z medicínskych kruhov. Záujem o starnutie a starobu zo strany lekárov je známy už zo staroveku a stredoveku. Dnešná gerontológia vznikla na začiatku 20. storočia. Zhromaždila množstvo materiálu a vyslovila viacero hypotéz o podstate starnutia a staroby. Predĺžil sa priemerný vek, znížila sa úmrtnosť, ale maximálna dĺžka života a tempo starnutia zostali rovnaké. Súčasná veda dokáže podstatne znížiť úmrtnosť v strednom veku, ale riziko úmrtia vo vysokých vekových skupinách neovplyvnila. Akýkoľvek pokrok medicíny, akékoľvek zlepšenie životných podmienok, akékoľvek zlepšenie v hygiene, to všetko podstatne znížilo riziko smrti u mladých a stredne starých ľudí, nepomohlo to však zraniteľnému organizmu starcov.

Aktívne starnutie a jeho význam

V minulosti sa otázkam aktívneho starnutia nevenovala takmer žiadna pozornosť. Vyššieho, či vysokého veku v dobrom zdravotnom stave sa nedožívalo mnoho ľudí, čo znamenalo, že nebolo dôležité riešiť podobnú problematiku. Situácia sa ale celkom zmenila. V súčasnosti je dôležité propagovať celoživotný aktívny prístup k životu a zvyšovať informovanosť verejnosti o formách zdravého života v starobe. Na Slovensku sa zatiaľ tento postoj nestal bežnou súčasťou života dnešných seniorov. Myšlienka aktívneho starnutia môže byť do budúcnosti riešením nielen pre spoločnosť, ale aj samotného seniora. Je nesmierne dôležité, aby človek vyššieho veku nachádzal zmysluplnosť svojho života, a aby bola čo najdlhšie zachovávaná jeho autonómia. V minulosti neboli seniori zvyknutí uvažovať o príprave na starobu, ani rozmýšľať nad starnutím ako aktívnej časti svojho života. Skôr sa od starnutia očakávalo pasívne trávenie voľného času. V poslednom čase však dochádza k veľkým zmenám, ľudia si začínajú uvedomovať, že situácia sa mení. Budúci seniori by preto mali pozerať na toto životné obdobie úplne inak. Je síce pravda, že na zmenu nikdy nie je neskoro, ale nie je možné ľuďom prikazovať, akým spôsobom majú žiť. Niektorým vyhovuje väčší podiel aktivity v priebehu života, iným zasa naopak. Napríklad introvert môže dokonca aktívny štýl života priam neznášať a bude spokojný s opačným prístupom k životu v starobe. Určite by bolo dobré, keby si všetci seniori uvedomovali, že nečinnosť má negatívne dôsledky a nakoniec môže vyústiť až do rozpadu psychiky celej osobnosti. Len veľmi ťažko sa stane z celoživotne pasívneho človeka jedinec žijúci vo vyššom veku aktívnym spôsobom života. Vo väčšine je starnutie pokračovaním predchádzajúceho štýlu života a preto je nutné začať s aktívnym prístupom čo najskôr. Ľudia musia poznať dôležitosť včasnej prípravy na starnutie, rozvíjať mimopracovné aktivity, vzdelávanie, prínos zdravého životného štýlu a preventívne opatrenia. Je značná súvislosť medzi aktívnym štýlom života a zdravotným stavom človeka. Rovnako má na prežívanie aktívneho života značný vplyv vzdelanie, partnerské spolužitie a celoživotný optimistický postoj k životu. Z prieskumov uskutočnených v posledných rokov jasne vyplýva, že existuje priama súvislosť medzi životnou spokojnosťou a schopnosťou aktívneho prístupu k životu. Celková spokojnosť seniora je vyššia, ak zostáva optimistom, venuje sa rôznorodým činnostiam a koníčkom, a ak u neho prebehla aspoň neplánovaná príprava na starobu.

Edukácia seniorov ako symbol aktívneho prístupu

Symbol nového, aktívneho, cieľavedomého a informovaného prístupu samotného seniora k svojmu životu, predstavuje edukácia seniorov. Po prvýkrát sa edukačné aktivity objavili v 70. rokoch minulého storočia ako nový fenomén vo výchove a vzdelávaní. Dnes tiež existuje vedná disciplína, označovaná termínom geragogika, ktorá je zameraná na výchovu seniorov. Značný nárast seniorov v našej spolo…

tags: #adaptacia #seniorov #v #domovoch #socialnych #sluzieb