
Článok sa zameriava na problematiku administratívnych prác vykonávaných konateľom a spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) a na právne aspekty s tým spojené, najmä na mandátnu zmluvu a podmienky jej uplatnenia. Cieľom je objasniť vzťahy medzi spoločnosťou a jej konateľmi a spoločníkmi, ako aj ich daňové a odvodové povinnosti.
Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ zo zmluvy o výkone funkcie alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Obchodný zákonník (OZ) neurčuje osobitné náležitosti zmluvy o výkone funkcie a ani nenariaďuje jej povinné uzatvorenie. Umožňuje teda riadiť tento vzťah prostredníctvom ustanovení o mandátnej zmluve, pokiaľ iná zmluva alebo zákon nestanovujú inak.
Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Vzťah medzi konateľom s.r.o. a spoločnosťou je považovaný za tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. a) OZ. To znamená, že sa riadi Obchodným zákonníkom.
Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Prečítajte si tiež: Prehľad zmlúv na administratívne práce
Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený každý spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutými (§ 81 ods. 1 Obchodného zákonníka), do čoho možno zahrnúť aj prípadné administratívne práce, pokiaľ nimi je poverený touto dohodou niektorý zo spoločníkov. Ak by na takéto práce spoločnosť prijala zamestnanca a uzavrela s ním pracovný pomer podľa Zákonníka práce, išlo by o iný prípad.
Žiadny právny predpis nezakazuje odmenu konateľa za výkon funkcie v zmysle zmluvy o výkone funkcie.
Spoločník má nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) Zákona o dani z príjmov (ZDP) nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie.
V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti, môže byť spoločníkovi/konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.
Zákon nevylučuje, že spoločník/konateľ môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o poskytovaní služieb
S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novely zákona o zdravotnom poistení a zákona o sociálnom poistení.
Podmienky pre vznik postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia sú splnené vtedy, keď konateľ/spoločník má so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého mu vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého mu vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.
Fyzická osoba si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza, neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody.
Ak je príležitostný príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu, nemusí spĺňať definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov. Finančná správa pôvodne tvrdila, že príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov. Neskôr (od roku 2018) daniari jednoznačne škrtli schému, že ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie.
Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je zaúčtovanie v účtovníctve, resp. zaevidovanie v daňovej evidencii, pričom podnikateľ je povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje.
Prečítajte si tiež: Externé administratívne služby: Zmluva a aspekty
V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností.
tags: #administratívne #práce #konateľ #a #spoločník #mandátna