Kende Ladislav: Príbehy hudobného života

Článok sa zameriava na život a dielo dirigenta a klaviristu Jána Kendeho, pričom čerpá aj z recenzií a hodnotení jeho pôsobenia v divadlách na Slovensku.

Úvod

Ján Kende bol dirigent a klavirista, ktorého kariéra bola spojená s významnými slovenskými divadlami. Jeho umelecká činnosť bola prerušená emigráciou po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968.

Život a štúdium

Ján Kende sa narodil 26. marca 1928 v Budapešti. Študoval na Hudobnej akadémii v Budapešti, kde sa venoval maďarskej ľudovej hudbe a kompozícii pod vedením profesorov Jánosa Viskiho a Zoltána Kodálya. Štúdium ukončil v roku 1949.

Pôsobenie v Československu

V rokoch 1950 až 1952 pôsobil ako hudobný režisér v Československom rozhlase. Následne, v rokoch 1952 až 1955 a potom znova v rokoch 1957 až 1959, pracoval ako korepetítor a asistent dirigenta v opernom súbore Slovenského národného divadla (SND). Medzi týmito dvoma obdobiami, v rokoch 1955 až 1956, bol dirigentom Vojenského umeleckého súboru v Bratislave. V období rokov 1956 až 1957 pôsobil ako dirigent filharmonického orchestra v Györi v Maďarsku, kde uviedol aj skladby Alexandra Moyzesa.

Divadelná kariéra

V roku 1959 sa Ján Kende stal šéfdirigentom novozaloženého Divadla Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (dnešná Štátna opera), kde pôsobil do roku 1962. Následne, v rokoch 1962 až 1968, pôsobil ako dirigent v Štátnom divadle v Košiciach.

Prečítajte si tiež: Ladislav Varga a jeho rola v ÚPSVaR Nové Zámky

Svoju divadelnú prax začal v SND, kde dirigoval orchester v inscenáciách, ako napríklad Strakonický gajdoš od J. K. Tyla (1953) a Fuente Ovejuna od Lope de Vegu (1953). Taktiež dirigoval reprízy baletu Spiaca krásavica od P. I. Čajkovského (1957).

Pôsobenie v Banskej Bystrici

Počas pôsobenia v Divadle J. G. Tajovského sa Kende venoval dirigovaniu operných predstavení. V roku 1960 naštudoval slávnostné otváracie predstavenie Foersterovej opery Eva, ktorou si divadlo pripomenulo storočnicu českého skladateľa. Kritika hodnotila toto predstavenie ako umelecky hodnotnú inauguráciu, pričom vyzdvihla Kendeho schopnosť vytvoriť z rôznorodých orchestrálnych hráčov vyrovnané teleso.

Vo Verdiho Traviate (1960) dokázal zladiť výkony spevákov a orchestra do harmonického celku a v Rigolettovi (1961) orchester pod jeho vedením majstrovsky zvládol svoju úlohu. Pozitívne ohlasy získal aj za dirigovanie Smetanovej Predanej nevesty (1961), kde kládol dôraz na dramatické momenty a temperamentné ponímanie hudby.

Pôsobenie v Košiciach

Od sezóny 1962/1963 pôsobil Ján Kende v Štátnom divadle v Košiciach, kde dirigoval staršie inscenácie, ako napríklad Smetanovu Predanú nevestu a Verdiho Rigoletta. Prvou samostatne naštudovanou operou bol Beethovenov Fidelio (1962). Kritika ocenila Kendeho rýchlejšie tempá a plný zvuk orchestra.

Vo Wagnerovom Blúdiacom Holanďanovi (1963) sa kládol akcent na myšlienkovú nadčasovosť diela. Kende taktiež dirigoval Cikkerovu operu Vzkriesenie (1963) a Suchoňovu Krútňavu (1965), pričom kritika ocenila jeho prácu s orchestrom a interpretáciu diel.

Prečítajte si tiež: Stavebná technika Mirga Ladislav

Medzi ďalšie inscenácie, kde Kende zaznamenal úspechy, patrí Mozartova Čarovná flauta (1964) a D´Albertova Nížina (1966). V prvom uvedení opery S. Szokolaya Krvavá svadba (1967) Kende precízne naštudoval náročnú partitúru, čím prispel k bezpečnému ovládaniu vokálnych partov spevákmi.

Baletné inscenácie

Ján Kende sa venoval aj dirigovaniu baletných inscenácií. V Banskej Bystrici dirigoval slovenskú premiéru baletu Snehulienka od Zbyňka Vostřáka (1960) a v Košiciach dirigoval baletnú adaptáciu Dvořákovho cyklu predohier Príroda, život a láska pod názvom Láska a žiarlivosť (1967).

Koncertná činnosť

Okrem divadelnej činnosti sa Ján Kende uplatnil aj na koncertnom pódiu. V roku 1953 dirigoval večer kantátovej a orchestrálnej tvorby absolventov dirigentského oddelenia VŠMU a debutoval na pódiu Slovenskej filharmónie. V roku 1954 dirigoval prvé česko-slovenské predvedenie Koncertu pre violu a orchester Bélu Bartóka.

Skladateľská činnosť

Ján Kende sa venoval aj skladateľskej činnosti. Po skladbe Mládežnícka upozornil na seba skladbou Divertimento pre sláčikový orchester (1952). Pre Divadlo J. G. Tajovského inštrumentoval operetu Módny ateliér (1960) a komponoval scénickú hudbu k činoherným inscenáciám.

Emigrácia

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 Ján Kende emigroval. O jeho ďalšom živote a činnosti nie sú dostupné žiadne informácie.

Prečítajte si tiež: Ladislav B. a legislatívny proces

tags: #kende #ladislav #príbehy