
Adopcia, alebo osvojenie, je právny akt, ktorým vzniká trvalý právny vzťah medzi dieťaťom a osobou alebo párom, ktorí sa stávajú jeho rodičmi. Na Slovensku je adopcia upravená Zákonom o rodine a Zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Vykonávajú ju Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na adopciu detí na Slovensku, vrátane podmienok, procesu, finančnej podpory a ďalších dôležitých aspektov.
Na svete sú ľudia, ktorí veľmi túžia po deťoch, ale aj takí, ktorí ich k životu nepotrebujú. Niektorí však vlastné dieťa nemôžu mať (alebo ani nechcú) a uvažujú nad adopciou. Pre niekoho je adopcia dieťaťa jedinou možnosťou, ako byť rodičom, pre iného zas dáva väčší zmysel než mať biologické dieťa.
Adoptívnymi rodičmi sa môžu stať manželia, jednotlivec (muž alebo žena) a manžel/ka rodiča. Zákon hovorí, že žiadateľmi o osvojenie/adopciu môžu byť manželia alebo vo výnimočných prípadoch, ak je to v záujme dieťaťa, aj jednotlivec. Podľa skúseností je na 5-6 manželských párov asi jedna až dve samožiadateľky. Výnimočne prichádza ako záujemca samožiadateľ. Adopcie pármi rovnakého pohlavia u nás právne nie sú umožnené. Avšak, to sa rovnako týka aj párov rôzneho pohlavia, ktoré nie sú zosobášené.
Jednou zo základných podmienok pre adopciu dieťaťa je, aby osoba osvojiteľa spĺňala zákonom ustanovené predpoklady, ktorým sa v poradni venujú pomerne často. Osvojiteľom sa môže totiž stať len fyzická osoba, ktorá okrem spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, musí spĺňať aj osobné predpoklady, a to najmä zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady. Súčasne musí osvojiteľ spôsobom svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Preskúmavanie osobných predpokladov patrí orgánu sociálno-právnej ochrany detí, tzv. kuratela. Ona vedie zoznam žiadateľov o adopciu ako aj spisovú dokumentáciu osvojiteľa.
Väčšina ľudí si pod adopciou predstaví zdĺhavý proces, niektorí vôbec netušia, aké sú podmienky adopcie na Slovensku. Pre celý proces, cestu osvojenia - adopcie, platí, že je treba byť pripravený na vykročenie zo svojej komfortnej zóny.
Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie
Podanie žiadosti o adopciu: Prvým krokom je podanie písomnej žiadosti na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska. Na začiatok treba zájsť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska a vyplniť žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov. Prvým krokom na ceste k osvojeniu alebo pestúnskej starostlivosti je registrovať sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Predtým je možné sa telefonicky alebo na osobnom stretnutí informovať, poradiť o postupe napríklad na infolinke Návratu, prípadne po dohode aj na osobnom informatívnom stretnutí.
Posúdenie žiadateľa: Úrad vykoná podrobnú analýzu uchádzača, ktorá zahŕňa:
Absolvovanie prípravy na adopciu: Všetci uchádzači musia absolvovať povinné prípravné kurzy, ktoré ich oboznámia s výzvami adopcie a pomôžu im lepšie sa pripraviť na prijatie dieťaťa. Je potrebné absolvovať prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť v niektorom z akreditovaných subjektov, ako je Návrat a Úsmev ako dar, alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Príprava má zo zákona trvanie minimálne 26 hodín. Zahŕňa informácie o formách náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa a špecifikách náhradného rodičovstva, výchovných postupoch, právach dieťaťa a povinnostiach i právach náhradných rodičov.
Zaradenie do zoznamu žiadateľov: Po splnení podmienok je žiadateľ zaradený do zoznamu osôb vhodných na adopciu. Po jej absolvovaní je záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť zaradený do zoznamu žiadateľov, ktorý spravuje úrad práce v príslušnom kraji. Tento proces môže trvať niekoľko mesiacov až rokov.
Výber dieťaťa a zoznamovanie: Keď sa nájde vhodné dieťa, úrad kontaktuje žiadateľa. V tomto zozname čaká na „svoje“ dieťa. Bude oslovený pracovníčkami určeného úradu podľa poradia a kritérií, teda očakávaní, ktoré si stanovil v príprave. Nasleduje obdobie zoznamovania a postupného budovania vzťahu medzi dieťaťom a adoptívnymi rodičmi. Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťatkom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova).
Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení
Dočasná starostlivosť a súdne konanie: Pred samotnou adopciou sa dieťa na určitý čas umiestni do predadopčnej starostlivosti. Po jej úspešnom priebehu nasleduje súdne konanie, ktoré definitívne rozhodne o adopcii. Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj.
Právoplatnosť adopcie: Po schválení súdom sa dieťa oficiálne stáva členom novej rodiny. Získava nové priezvisko a je mu vystavený nový rodný list.
Väčšinu ľudí pri adopciách zarazia čakacie lehoty na dieťa. Prečo sú také dlhé, keď toľko detí v detských domovoch čaká na nový domov? Čakacie lehoty pri osvojení - adopcii sa odvíjajú od toho, o aké dieťa majú budúci náhradní rodičia záujem. Taktiež aj od množstva záujemcov v jednotlivých krajoch a aj počtu detí, ktoré čakajú na osvojenie, majú takzvanú právnu voľnosť. Deti, ktoré čakajú v detských domovoch - po novom centrách pre deti a rodinu (CDR) -, sú mnohokrát voľné pre pestúnsku starostlivosť.
Problém je v tom, že väčšina ľudí, ktorí si prajú vziať dieťa z „domova“, má záujem o maličké bábätko, podobné tomu, aké by sa im narodilo. Takýchto detí je veľmi málo v pomere k počtom žiadateľov - budúcich náhradných rodičov. Preto sa na ne aj dlhšie čaká.
Stáva sa, že si jednotlivci alebo manželia osvojenie rozmyslia, napríklad z dôvodov, aké uvádzate. Často sa však stretávame so situáciou, že sa manželský pár alebo samožiadateľ/ka stane po čase pestúnskym rodičom dieťaťa. Deje sa to vtedy, keď sú budúci náhradní rodičia v procese prípravy alebo aj po nej poučení o možnostiach a potrebách detí, ktoré čakajú na rodinu, a rozhodnú sa, že je pre nich pestúnstvo príležitosťou, ako sa starať o dieťa a realizovať sa v rodičovstve. Pestún sa stará o dieťa rovnako ako adoptívny rodič. Teda celodenne, podľa veku a vývinových potrieb dieťaťa, ako aj podľa svojich najlepších možností.
Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku
Pre celý proces, cestu osvojenia - adopcie, platí, že je treba byť pripravený na vykročenie zo svojej komfortnej zóny. Človek, ktorý nikdy nebol rodičom, sa potrebuje postupne pripraviť na to, že sa mu zmení životný rytmus, priority, bude napĺňať potreby dieťaťa, dlhodobo a celodenne. Potreby detí, zvlášť ak sú to deti, ktoré zažili vážnu stratu a opustenie rodičmi a mnohokrát aj ďalšie náročné udalosti vo svojom útlom veku, sú mnohoraké a môžu byť deťmi intenzívne prejavované.
Preto je dobré a dôležité byť osobnostne dobre vybavený na zvládanie záťaže a náročnosti, ktorú nová situácia s prijatým dieťaťom často prináša. Súčasťou prípravy je preto aj práca na sebe a vlastnom sebapoznaní, sebareflexia, získavanie vedomostí a skúseností pre nové rodičovské kompetencie. Je nutné počítať aj s otvorením sa - seba, svojej rodiny a domácnosti pre rozhovory i nevyhnutné návštevy. Takisto je potrebné vyhradiť si dostatočný čas na stretnutia v príprave.
Osvojenie ako forma starostlivosti je v okolitých krajinách menej časté, keďže vzdať sa dieťaťa nie je bežná vec. Mnoho detí v centrách pre deti a rodinu alebo detských domovoch, či už u nás, alebo v zahraničí, má nejakých rodinných príslušníkov, ktorí sa ale z rôznych dôvodov nemôžu, nevedia alebo nechcú o ne postarať. Preto je pre ne veľmi často jedinou cestou pestúnska starostlivosť, pri ktorej sa plnohodnotne o dieťa starajú pestúni. Biologická rodina však s dieťaťom nestratí navždy kontakt. Ak ide o adopciu, proces je u nás porovnateľný ako v zahraničí.
Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, pri ktorej dieťa nevyrastá vo svojej biologickej rodine, ale je zverené do starostlivosti pestúna. Pestún preberá zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa, ale právnym zástupcom dieťaťa zostáva ÚPSVaR.
Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť musia spĺňať podobné podmienky ako záujemcovia o osvojenie. Okrem toho musia mať:
Proces pestúnskej starostlivosti je podobný procesu osvojenia. Začína sa podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.
Právny inštitút osvojenia sa často nesprávne zamieňa s inými právnymi inštitútmi, a síce s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom medzi uvedenými právnymi inštitútmi je ten, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter.
Pestúnska starostlivosť je teda forma náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá by mala mať dočasný charakter, avšak v praxi sa z nej veľmi často stáva dlhodobé riešenie. Pestúni sa nestávajú zákonnými zástupcami dieťaťa, v bežných veciach však majú právo dieťa zastupovať. O dôležitých otázkach (napríklad zmena mena, rozhodnutie o podstúpení operácie, a podobne) naďalej rozhodujú biologickí rodičia, súd, alebo iný subjekt. Dieťa si ponecháva priezvisko svojich biologických rodičov, ktorí majú právo sa s dieťaťom pravidelne stretať. Na rozdiel od osvojiteľov dostávajú pestúni od štátu príspevok za poskytnutú pestúnsku starostlivosť. Pestúnska starostlivosť sa z právneho hľadiska skončí dovŕšením plnoletosti dieťaťa, napriek tomu sa mnohí pestúni stanú druhou rodinou dieťaťa, ktoré u nich zostane žiť aj po dovŕšení dospelosti. Pestúnstvo teda niekedy môže byť veľmi blízke adopcii, hoci ňou v pravom zmysle slova nie je.
Súčasťou podpory rodín pri narodení dieťaťa je aj finančná pomoc zo strany štátu. Pestúni majú nárok na finančnú podporu od štátu, ktorá im má pomôcť pokryť náklady spojené s výchovou dieťaťa.
Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Adopciou dieťaťa tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom.
Zákon o rodine, prípadne ďalšie súvisiace právne predpisy zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči adoptovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.).
Osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.
Osvojenie môže súd zrušiť z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého dieťaťa, do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou. Osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko. Ak súd zistí, že rodičia neplnia alebo nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, rozhodne o potrebných opatreniach podľa § 38 a 44.
Projekt Adopcia srdca je iniciatíva, ktorá umožňuje podporiť vzdelávanie detí v misijných oblastiach. Existujú rôzne formy podpory, vrátane individuálnej adopcie, podpory vzdelávania a všeobecnej podpory rozvojových projektov.
Deti sú vyberané v spolupráci s miestnymi koordinátormi na misijných územiach, ktorí poznajú situáciu rodín detí. Základným kritériom je potreba pomoci - teda podporované sú deti, ktoré žijú v slabých sociálnych podmienkach.
Výmena korešpondencie je súčasťou Adopcie srdca - individuálnej.