
Keď manželský pár nemôže zo zdravotných dôvodov mať spoločné dieťa, začne hľadať možnosti, pomocou ktorých by si svoj sen splnili. Tou najprirodzenejšou alternatívou je v tom prípade uvažovať o adopcii. Aj teraz vás však pracovníci úradov nepostavia len pred jedinú možnosť. Ešte predtým, ako vyplníte potrebné tlačivá a absolvujete potrebné sedenia, sa budete musieť rozhodnúť, či sa chcete stať adoptívnym alebo profesionálnym rodičom. Každá z týchto alternatív má svoje za i proti, preto pred vyrieknutím definitívneho výsledku si nechajte ešte chvíľku na rozmyslenie. Pestúnska starostlivosť a adopcia sú dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, nájsť stabilné a milujúce prostredie. Na Slovensku je tento proces upravený zákonom o rodine a vykonávajú ho úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v spolupráci s mimovládnymi organizáciami. Cieľom tohto článku je objasniť rozdiely a podobnosti medzi týmito dvoma formami náhradnej starostlivosti, aby sme pomohli záujemcom lepšie sa zorientovať v tejto zložitej problematike.
V živote sa môžu stať rôzne udalosti, ktoré vedú k tomu, že dieťa nemôže vyrastať u svojich biologických rodičov. Proste u mamy a otca, ktorým sa narodilo. Každé dieťa, ktoré vyrastá mimo svoju rodinu, má svoj veľký a ťažký príbeh. Každé dieťa potrebuje mamu a otca. Deti, ktoré z vyššie popísaných dôvodov nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, potrebujú mamu a otca ešte oveľa viac. Pretože sú to deti, ktoré zažili tú najväčšiu stratu a je jedno v akom veku sa táto udalosť stala, vždy zanechá dušičku dieťaťa pošramotenú. A preto vznikla tzv. náhradná rodinná starostlivosť. Ide jednoducho o to nejako tú rodinu dieťaťu nahradiť.
Aké dôvody to môžu byť? Napríklad môžu rodičia dieťaťa zomrieť pri nejakej nehode a širšia rodina nemôže dieťa prevziať do starostlivosti. Dieťatko môže byť tiež rodičmi odložené ihneď po pôrode ako nechcené, napríklad z dôvodu závislosti rodičov na alkohole alebo drogách. Tiež sa môže stať, že je dieťa vo svojej pôvodnej rodine zanedbávané alebo týrané a preto musí zasiahnuť orgán sociálnoprávnej ochrany detí, ktorý ho pre tieto dôvody z rodiny odoberie.
V súčasnej dobe má pre takéto situácie štát pripravených hneď niekoľko možných riešení, ktoré sa odvíjajú od veku a konkrétnej situácie dieťaťa (alebo detí - súrodencov). V nedávnych dobách bola najviac preferovaná tzv. kolektívna starostlivosť. To znamená, že bolo takéto dieťatko umiestnené na nejakú dobu do dojčenského ústavu alebo do detského domova, kde čakalo, kým sa jeho situácia nejako vyrieši a nájde sa pre neho napríklad iná rodina, v ktorej by mohlo vyrastať, alebo sa nejako zmenia podmienky v jeho biologickej rodine a bude sa tam môcť vrátiť. Pretože sa vďaka rôznym psychologickým štúdiám zistilo, že pre už tak zranené dieťa je pobyt v ústavnom zariadení ďalšou veľkou ranou. Dieťa tu nemá tú jednu osobu - mamu, ktorá bude vnímať jeho potreby a u ktorej môže hľadať útechu. Preto úrady v dnešnej dobe toto riešenie zvolia len v prípade, že nie je z akéhokoľvek dôvodu možnej dieťa umiestniť do tzv. osobnej starostlivosti.
Dnes teda, ak je to len trochu možné, zverí súd na návrh sociálneho pracovníka dieťa do starostlivosti tzv. pestúnom na prechodnú dobu.
Prečítajte si tiež: Pestúnska Starostlivosť: Ako na to?
Adopcia, alebo osvojenie, je právny akt, ktorým vzniká trvalý právny vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom, podobný vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Osvojením dieťaťa preberajú osvojitelia všetky práva a povinnosti rodičov. Osvojenie (adopcia) je rodinnoprávnym vzťahom, ktorý vzniká medzi osvojiteľom (žiadateľom) a osvojencom (dieťaťom) rozhodnutím súdu. Na základe tejto právnej skutočnosti nadobúdajú osvojiteľ a osvojenec práva a povinnosti biologických rodičov a ich detí. Osvojenie teda nie je formou dočasnej náhradnej starostlivosti ale trvalým riešením pre dieťa, ktoré nemôže vyrastať vo svojej rodine. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. Pred jeho rozhodnutím musí uplynúť doba 9 mesiacov predosvojiteľskej starostlivosti, počas ktorých sa záujemcovia starajú o dieťa na vlastné náklady. Ak sa rozhodne pestún osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po dobu 9 mesiacov. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Osvojenie právne upravuje §97 až §109 Zákona o rodine. Spoločne si môžu osvojiť dieťa manželia. Jednotlivo si môže osvojiť dieťa každý človek, ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Dieťa vhodné pre osvojenie je len maloleté dieťa (do 18 rokov), ktoré sa ocitlo bez vlastnej rodiny a nemá nádej navrátiť sa do svojej pôvodnej rodiny. K osvojeniu sa vyžaduje súhlas zákonného zástupcu. Osvojiteľ má nárok na rodičovskú dovolenku spojenú s rodičovským príspevkom až do šiesteho roku veku zvereného dieťaťa, najdlhšie tri roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa (od 1.7.2005). Táto forma náhradnej rodinnej starostlivosti je možným riešením v prípade, že sa pre dieťa nedarí nájsť náhradnú rodinu v krajine pôvodu. Slovenská republika sa stala s účinnosťou od 1.10.2001 zmluvným štátom Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.
Záujemcovia o osvojenie musia spĺňať určité podmienky stanovené zákonom. Medzi hlavné patrí:
Proces osvojenia začína podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Súčasťou žiadosti sú rôzne prílohy, ako napríklad:
Po podaní žiadosti nasleduje posudzovanie žiadateľa, ktoré zahŕňa:
Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Čakanie na dieťa môže byť rôzne dlhé a závisí od viacerých faktorov, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Podmienky Pestúnskej Starostlivosti
Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Spravidla pred podaním žiadosti na súd o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej/pestúnskej starostlivosti potrebujete absolvovať tri stretnutia s dieťaťom. Samotná interakcia s dieťatkom sa spravidla uskutočňuje v detskom domove, spočiatku s prítomnosťou pracovníkov, neskôr Vám nechajú, ak je to možné, aj priestor na súkromný čas s dieťaťom. Dĺžka a priebeh interakcií je po dohode s detským domovom (CDR), podľa veku a režimu dieťatka, možností profesionálneho rodiča (ten sa o dieťa stará doma a dieťa na interakciu dovezie do domova). Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie predosvojiteľskej starostlivosti, ktoré trvá spravidla niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia ÚPSVaR sleduje, ako sa dieťa adaptuje v novej rodine. Ak je všetko v poriadku, ÚPSVaR podá na súd návrh na osvojenie. Po rozhodnutí súdu o osvojení sa žiadateľ stáva právnym rodičom dieťaťa.
Áno, je to možné. Je možná aj medzinárodná adopcia. Žiadateľ s pobytom v prijímajúcom štáte, ktorý si želá osvojiť dieťa zo Slovenska sa obráti so žiadosťou na ústredný orgán v štáte svojho pobytu. Ak tento orgán prijímajúceho štátu dospeje k záveru, že žiadateľ je vhodný a spôsobilý na osvojenie, vypracuje komplexnú sociálnu správu k medzištátnemu osvojeniu. Túto správu zašle ústrednému orgánu v SR, ktorý ju zhodnotí a zašle spätne správu o dieťati. Ústredný orgán prijímajúceho štátu a Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže spolupracujú nielen do úspešného ukončenia procesu medzištátneho osvojenia, ale aj po odchode dieťaťa zo Slovenska. Ústredný orgán prijímacieho štátu je povinný posielať o osvojenom dieťati pravidelné správy Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže.
Pestúnska starostlivosť je forma náhradnej rodinnej starostlivosti, pri ktorej dieťa nevyrastá vo svojej biologickej rodine, ale je zverené do starostlivosti pestúna. Pestún preberá zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o dieťa, ale právnym zástupcom dieťaťa zostáva ÚPSVaR. Do pestúnskej starostlivosti je možné zveriť iba maloleté dieťa v prípade, ak toto sleduje jeho najlepší záujem - teda ak nie je možné zabezpečiť mu riadnu výchovu inou, vhodnejšou a trvalou formou a to v jeho biologickej rodine alebo osvojením. Maloleté dieťa môže byť zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti aj manželom. Pri zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti jednému z manželov je potrebný písomný súhlas druhého manžela. Pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia (krátkodobého, strednodobého alebo dlhodobého) pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi.
Záujemcovia o pestúnsku starostlivosť musia spĺňať podobné podmienky ako záujemcovia o osvojenie. Okrem toho musia mať:
Proces pestúnskej starostlivosti je podobný procesu osvojenia. Začína sa podaním žiadosti na ÚPSVaR príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Súčasťou žiadosti sú rôzne prílohy, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť na Slovensku
Po podaní žiadosti nasleduje posudzovanie žiadateľa, ktoré zahŕňa:
Po úspešnom absolvovaní posudzovania je žiadateľ zaradený do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť. Keď ÚPSVaR nájde dieťa vhodné pre konkrétneho žiadateľa, kontaktuje ho a umožní mu stretnutia s dieťaťom. Ak si žiadateľ a dieťa navzájom vyhovujú, ÚPSVaR podá na súd návrh na zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Po rozhodnutí súdu sa dieťa presťahuje k žiadateľovi a začína sa obdobie pestúnskej starostlivosti.
Zastupujúci pestúni sú pripravení prijať dieťa v ohrození do svojej starostlivosti (domova) kedykoľvek - vo dne v noci, v týždni aj cez víkend. Je to ich práca. Väčšinou sa o tom, o aké dieťa sa budú starať, dozvedia telefonicky len niekoľko hodín alebo dní pred tým, než ho reálne prevezmú do starostlivosti. Sú to vlastne takí "teta a ujo" na dobu, než sa situácia dieťaťa nejako vyrieši. Táto doba je obmedzená na dvanásť mesiacov odo dňa, keď týmto pestúnom súd dieťatko zveril do starostlivosti. Pre prechodných pestúnov je starostlivosť o tieto zranené deti ich povolaním. Takže za toto povolanie im patrí tzv. odmena pestúna, čo je možné vnímať ako ich plat.
Do dlhodobej pestúnskej starostlivosti prechádzajú deti, ktoré nemožno tzv. právne uvoľniť. Čo znamená, že biologickí rodičia nechcú podpísať súhlas so zbavením rodičovských práv. Ak biologickí rodičia nechcú svoje dieťa právne uvoľniť - chcú stále zostať, aspoň po právnej stránke jeho rodičmi alebo by boli radi s dieťaťom v kontakte, potom možno také dieťatko umiestniť do náhradnej rodiny tzv. pestúnskej starostlivosti. Takéto dieťa sa dostane do inej rodiny ako je jeho biologická, kde môže vyrastať, až do dospelosti. V tejto rodine dostáva dieťatko podobnú starostlivosť akoby sa v nej narodilo. Pestúni sa stanú jeho náhradnou mamou a otcom. Dieťatko od nich dostáva lásku, oblečenie, jedlo a trebárs aj vlastnú izbičku. ale nielen to. Pestúni, majú za sebou odbornú prípravu, ktorá ich pripravila na špecifické potreby týchto zranených detí. Fungujú tiež trochu ako terapeuti a snažia sa pomôcť dieťaťu, aby sa dokázalo vyrovnať so svojou, niekedy veľmi ťažkú minulosťou čo najlepšie. Tiež pomáhajú deťom pochopiť, prečo vyrastajú v náhradnej rodine a snažia sa im priblížiť ich korene. Pestúnom s tým zase pomáha ich sprevádzajúce organizácie, čo sú odborníci na potreby detí v náhradnej rodine. Pestúni sa proste o dieťa starajú, podobne ako keby sa im narodilo. Ale rozdiely tu sú. Napríklad v tom, že mamou a otcom so svojimi právami a povinnosťami stále zostávajú biologickí rodičia. Dieťaťu proste stále zostávajú väzby k pôvodnej biologickej rodine.
Na rozdiel od osvojenia a náhradnej osobnej starostlivosti má pestún nárok na príspevok na napĺňanie potrieb dieťaťa až do skončenia povinnej školskej dochádzky, alebo až do skončenia prípravy na budúce povolanie až do 25 roku života. Výška tohto príspevku je určená na zabezpečenie výživy a ostatných potrieb dieťaťa, ktorý ustanovuje zákon o životnom minime. Rozsah práv a povinností pestúna k maloletému dieťaťu vymedzuje súd. Maloleté dieťa, ktoré je v ústavnej starostlivosti, môže byť pred rozhodnutím súdu o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti dočasne zverené do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom. Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.
K vybaveniu pestúnskej starostlivosti budete potrebovať:
Hlavný rozdiel medzi pestúnskou starostlivosťou a adopciou spočíva v právnom postavení dieťaťa a pestúna/osvojiteľa. Pri pestúnskej starostlivosti zostávajú biologickí rodičia právnymi zástupcami dieťaťa a majú právo sa s ním stýkať, pokiaľ súd nerozhodne inak. Pestún má obmedzené práva a povinnosti voči dieťaťu a dostáva finančný príspevok na jeho starostlivosť. Pestúnska starostlivosť trvá spravidla do plnoletosti dieťaťa, ale môže skončiť aj skôr, ak sa zmenia pomery v biologickej rodine dieťaťa. Naopak, pri adopcii zanikajú právne vzťahy medzi dieťaťom a jeho biologickou rodinou a vzniká trvalý právny vzťah medzi dieťaťom a osvojiteľom. Osvojiteľ sa stáva právnym rodičom dieťaťa so všetkými právami a povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Osvojenie je nezrušiteľné (s výnimkou krátkeho obdobia hneď po osvojení).
| Aspekt | Pestúnska starostlivosť | Adopcia (Osvojenie) |
|---|---|---|
| Právny vzťah | Dočasný; biologickí rodičia zostávajú právnymi zástupcami (pokiaľ súd nerozhodne inak). | Trvalý; biologická rodina stráca všetky práva a povinnosti; osvojiteľ sa stáva právnym rodičom. |
| Finančná podpora | Pestún dostáva finančný príspevok na starostlivosť o dieťa. | Osvojiteľ nedostáva finančný príspevok (okrem štandardných dávok ako rodičovský príspevok). |
| Dĺžka trvania | Spravidla do plnoletosti dieťaťa; môže skončiť skôr, ak sa zmenia pomery v biologickej rodine. | Trvalé riešenie na celý život. |
| Kontakt s biol. rodinou | Možný, pokiaľ je to v záujme dieťaťa a súd nerozhodne inak. K pestúnskej starostlivosti patrí aj zabezpečenie kontaktu (telefonického, písomného alebo osobného) s biologickými rodičmi dieťaťa (prípadne aj so starými rodičmi, súrodencami či širšou rodinou), za predpokladu, že oň prejavujú záujem a je to pre dieťa prospešné a bezpečné. | Väzby na pôvodnú biologickú rodinu úplne zanikajú. |
| Rodičovské práva | Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. | Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. |
Spoločenské zmeny prinášajú so sebou okrem iného aj zmeny, ekonomické, hospodárske, zmeny v spôsobe života a životnom štýle a v neposlednom rade aj zmeny v rodinách, zmeny v plánovaní rodiny a rodičovstva. Mladí ľudia uzatvárajú manželstvá v neskoršom veku, je moderné žiť len tak v partnerských vzťahoch, prípadne osamote. Plánovanie rodiny je podmienené ekonomickým zabezpečením, určitými štandardami, primeraným bývaním a samozrejme aj istou zodpovednosťou. Kým na jednej strane mnoho mladých ľudí presúva plánovanie rodiny na neskoršie obdobie, do neskoršieho fyzického veku, na strane druhej nie veľmi počítajú s tým, že s pribúdajúcim vekom prichádzajú aj isté problémy v reprodukčnej oblasti. Zvyšuje sa počet manželov, ktorí nemôžu splodiť svoje vlastné dieťa a tak sú odkázaní na iné alternatívne riešenia, ktorými sú pestúnska starostlivosť a osvojenie. Manželia, či aj jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre niektorú z foriem náhradnej rodinnej starostlivosti sú po absolvovaní potrebných úkonov zapísaní do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Za posledné roky sa výrazne zvyšuje počet žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, čo spôsobuje, že sa predlžuje aj čakacia doba na sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti medzi dieťaťom a žiadateľom. Dlhé, niekoľko ročné čakanie zvyšuje aj vekový rozdiel medzi dieťaťom a žiadateľom. Kým sa žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť dostanú k fáze sprostredkovania s dieťaťom/deťmi, ich vek za roky čakania na dieťa môže narásť aj o niekoľko rokov. Pestúnska starostlivosti nemá v zákone presne vymedzený vekový rozdiel medzi dieťaťom a pestúnom, nakoľko pestúnska starostlivosť je vytvorenie náhradného rodinného zázemia pre dieťa, ktoré nemôže z rôznych dôvodov byť prechodne alebo dlhodobo vychovávané svojimi rodičmi, prípadne inými rodinnými príslušníkmi, či príbuznými. Pestúnska starostlivosť je považovaná za tzv. „prechodnú stanicu“, kým si biologickí rodičia neupravia svoje bytové a sociálne pomery. Z praxe však vyplýva fakt, že návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny je nízky. Deti, ktoré boli zverené do pestúnskej starostlivosti ostávajú u pestúnov až do dospelosti, prípadne kým neukončia svoje vzdelanie (väčšinou stredoškolské), resp. až kým sa neosamostatnia. V pestúnskej starostlivosti sa deti prirodzene adaptujú na pestúnsku rodinu a dlhodobým spolužitím sa časom medzi pestúnmi a deťmi vytvorí citová väzba taká, ako medzi rodičmi a deťmi. V ponímaní zákona však pestúnska starostlivosť má charakter len dočasnej starostlivosti, ktorá nie je trvalým riešením pre dieťa a končí plnoletosťou dieťaťa. V prípade osvojenia vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. (Zákon č. 36/2005 Z. z.). Osvojenie je považované za trvalé riešenie na celý život, preto aj zákon č. 305/2005 § 99 ods. 1 hovorí: ,,Medzi osvojencom a osvojiteľom musí byť primeraný vekový rozdiel.“ Ako uvádza Pavelková. B. v komentári v Zákone o rodine: ,,Cieľom osvojenia je simulovať čo možno najpresvedčivejší skutočný rodinnoprávny vzťah rodičia - dieťa“ (C. H. Beck, 2011, str. 564). Určený ÚPSVR musí preto pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti rozhodovať v záujme dieťaťa, pričom sa stretáva s určitými problémami, ktoré s vekovým rozdielom súvisia.
#
tags: #pestúnska #starostlivosť #a #adopcia #rozdiely