Adopcia detí z detských domovov: Podmienky a postup na Slovensku

Adopcia dieťaťa je významný životný krok, ktorý prináša radosť a naplnenie do života adoptívnych rodičov a nový začiatok pre dieťa. Na Slovensku je adopcia upravená zákonom a vyžaduje splnenie určitých podmienok. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako prebieha adopcia detí z detských domovov na Slovensku, aké sú podmienky pre žiadateľov a aké kroky je potrebné podniknúť.

Právny rámec adopcie na Slovensku

Adopcia, alebo osvojenie, je právny akt, ktorým sa vytvára rodinný vzťah medzi osobami, ktoré nie sú biologicky príbuzné. Právny inštitút osvojenia (adopcie dieťaťa) sa často nesprávne zamieňa s inými právnymi inštitútmi, a síce s poručníctvom a opatrovníctvom. Základným rozdielom medzi uvedenými právnymi inštitútmi je ten, že v prípade osvojenia ide o trvalú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá fakticky nahrádza rodičovstvo, kým inštitúty akými sú poručníctvo a opatrovníctvo sa aplikujú ad hoc a nemajú trvalý charakter. Hmotnoprávna úprava osvojenia sa nachádza predovšetkým v zákone č. 36/2005 Z. z. (1) Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. - Vzťah, ktorý je medzi rodičmi a ich deťmi možno v zmysle uvedeného ustanovenia založiť osvojením (adopciou dieťaťa). Vzťah osvojiteľa a osvojenca je teda rovnaký, ako vzťah rodiča a dieťaťa. Adopciou dieťaťa tiež vzniknú rovnaké príbuzenské vzťahy medzi príbuznými osvojiteľa a osvojencom. Zákon o rodine, prípadne ďalšie súvisiace právne predpisy zakladajú rodičom zodpovednosť za starostlivosť o deti, priznávajú im určité práva a ukladajú im tiež povinnosti. Právny inštitút osvojenia je konštruovaný tak, aby aj osvojitelia niesli rovnakú zodpovednosť a mali rovnaké práva a povinnosti ako rodičia dieťaťa. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči adoptovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.). Z uvedeného vyplýva, že adopcia dieťaťa je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné resp. úplné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, resp. osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa resp.

Na Slovensku je adopcia upravená Zákonom o rodine a Zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately. Cieľom adopcie je zabezpečiť dieťaťu trvalé rodinné zázemie, ak jeho biologickí rodičia nemôžu alebo nevedia vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti.

Kto môže adoptovať dieťa?

Podľa slovenského práva môže dieťa adoptovať:

• Manželský pár
• Jeden z manželov, ak žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve
• Pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa
• Výnimočne aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Osamelá osoba môže dieťa osvojiť naozaj výnimočne. Takéto osvojenie je skôr raritou ako pravidlom.

(2) O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa. - Orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení je súd. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. - ZR upravuje nasledujúce podmienky, ktoré musí osvojiteľ splniť, aby bola adopcia dieťaťa v jeho záujme (t.j. 1/ osvojiteľom môže byť iba fyzická osoba (viď. § 7 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. 2/ osvojiteľ musí mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu (viď. 3/ osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, ktoré sú v ZR uvedené demonštratívnym (príkladným) výpočtom, čo znamená, že v zákone ustanovené osobné predpoklady môžu byť rozšírené o tie, ktoré nie sú expressis verbis uvedené v ZR (v praxi sú to napr. bytové, majetkové a iné predpoklady). 4/ osvojiteľ musí byť zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“), predovšetkým však ustanovenia § 33 a nasl. tohto zákona. V zmysle týchto ustanovení zákona o sociálnoprávnej ochrane detí orgán sociálnoprávnej ochrany detí posudzuje osobnostné predpoklady (uvedené v bode 3/) osvojiteľa na osvojenie maloletého dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie

Predpoklady pre osvojiteľa

Osvojiteľ musí spĺňať niekoľko predpokladov stanovených zákonom:

• Spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu
• Osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne
• Spôsob svojho života dávať záruku, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa
• Primeraný vekový rozdiel medzi osvojiteľom a osvojencom, zodpovedajúci približne jednej generácii

V prípade osvojenia dieťaťa ide de facto o fikciu rodičovstva. Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna. V praxi tak nemôže nastať situácia, že si 18 roční manželia osvoja 16 ročné dieťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom teda musí byť náležitý vekový rozdiel. (2) Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme. - Účelom právneho inštitútu adopcie je najlepší záujem dieťaťa, pričom podľa slovenského právneho poriadku je možné adoptovať iba maloleté dieťa (v zmysle § 7 a nasl. OZ sa plnoletosť nadobúda dovŕšením 18 rokov veku alebo uzavretím manželstva, ak je osoba staršia ako 16 rokov veku a súd jej povolil uzavrieť manželstvo). ZR nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom záujem dieťaťa a preto je výklad uvedeného pojmu ponechaný súdom. Môže sa zaň považovať zlepšenie sociálnych, právnych a osobných pomerov maloletého dieťaťa. (1) Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. 2/ Jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve - pomerne často sa stáva, že jeden z manželov mal pred vstupom do manželstva vlastné (prípadne osvojené) dieťa. 4/ Osamelá osoba - v prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplna rodina. - V zmysle ZR je manželstvo zväzok muža a ženy. Ako spoločné dieťa si tak môžu adoptovať dieťa iba manželia. Žiadne iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa. - Uvedené ustanovenie spresňuje podmienky adopcie maloletého dieťaťa jedeným z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve, nakoľko ustanovuje, že na to, aby si takáto osoba mohla adoptovať dieťa svojho manžela potrebuje jeho súhlas. (1) Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. - V prípade, že ZR neustanoví inak, je ďalšou podmienkou na adopciu dieťaťa súhlas oboch rodičov, t.j. osôb, ktoré sú v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísané ako matka a otec. Nie je relevantné, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie. Nakoľko súhlas s osvojením podľa tohto ustanovenia nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností, rovnako (teda ak ZR neustanovuje inak) sa súhlas na osvojenie sa vyžaduje, aj v prípade, že je rodičom maloletého dieťaťa maloletá osoba. Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov alebo aspoň jedného z nich na adopciu dieťaťa sú taxatívne upravené v ods. 2 a 3 tohto ustanovenia a v ustanovení § 102 ZR. Bližšiu pozornosť im venujeme v nasledujúcom výklade. Pokiaľ ide o formu súhlasu, musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. 1/ súhlas môže byť udelený konkrétnym osvojiteľom - tzv. 2/ súhlas môže byť udelený všeobecne bez určenia konkrétnych osvojiteľov - tzv. ZR tiež umožňuje odvolanie súhlasu s adopciou, čo je však limitované, a to rozhodnutím súdu o umiestnení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov, resp. (2) Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. 4/ jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností (a to aj napriek tomu, že súhlas s adopciou dieťaťa podľa ods. - Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojej adopcie, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa. - Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou adopcie dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením. Táto podmienka sa však týka iba tzv. medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana SR do cudziny. Príslušným štátnym orgánom na udelenie súhlasu s takýmto osvojením je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ochrana dieťaťa pri medzištátnych osvojeniach je garantovaná záväzkami, vyplývajúcimi z Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. 1/ tzv. kvalifikovaný nezáujem o dieťa - nastane vtedy, ak rodičia neprejavovali skutočný (nie iba formálny, napr. väzba). 2/ tzv. absolútny nezáujem o dieťa - prípad, kedy napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, ktorá by bránila prejaveniu záujmu, rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení, ktorá musí rovnako ako v bode 1/ uplynúť naraz a bez prerušenia. 3/ tzv. (2) Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. c) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. - Blanketový súhlas s adopciou dieťaťa sú rodič, resp. Odvolanie udeleného súhlasu s adopciou dieťaťa je tak zákonom limitované. Uvedený súhlas síce možno odvolať, avšak len pokiaľ maloleté dieťa ešte nie je na základe rozhodnutia súdu umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov - do tzv. predosvojiteľskej starostlivosti. (3) Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. - Pokiaľ na adopciu dieťaťa nie je potrebný súhlas rodičov adoptovaného dieťaťa a ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa (podľa ods. 1 ustanovenia § 102), chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa opatrovník ustanovený príslušným súdom. Opatrovník je ustanovený buď ako opatrovník, ktorý má vysloviť súhlas s osvojením, alebo je opatrovník ustanovený pre celé konanie o osvojiteľnosti, resp. konanie o osvojenie. Funkcia tohto opatrovníka zanikne ex lege, a to vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol tento opatrovník ustanovený. (4) O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu. - Po tom, čo si orgán sociálnoprávnej ochrany urobí záver o tom, že sú splnené podmienky osvojiteľnosti je povinný podať na súd návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Ustanovenie § 103 ZR upravuje už spomínanú predosvojiteľskú (predadopčnú) starostlivosť, t.j. (1) Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. - Ďalšou z hmotnoprávnych podmienok adopcie maloletého dieťaťa je požiadavka v zmysle ktorej budúci osvojiteľ, či už sú to manželia, manžel rodiča dieťaťa, pozostalý manžel alebo osamelá osoba, musí mať osvojované dieťa v starostlivosti najmenej deväť mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení. Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj. (3) Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. - Ide o výnimku z povinnosti splniť hmotnoprávnu podmienku minimálne deväť mesačnej predosvojiteľskej starostlivosti pred rozhodnutím súdu o adopcii dieťaťa. Keďže zmyslom predosvojiteľskej starostlivosti je najmä preverenie schopnosti budúceho osvojiteľa náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa, ako aj preverenie jeho materiálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné pre splnenie základnej podmienky osvojenia, podľa ktorej osvojenie má byť predovšetkým v záujme dieťaťa, podmienka podľa ods. Avšak podmienka podľa ods. 1 ustanovenia § 103 ZR, t.j. starostlivosť o osvojované dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení u týchto osôb nemusí byť splnená iba v prípade, že príslušná starostlivosť o osvojované dieťa trvala najmenej počas uvedenej doby. - Na rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa, ktoré má v rámci predosvojiteľskej starostlivosti treba aplikovať ustanovenia § 45 a nasl. ZR a ustanovenia § 48 a nasl. ZR, ale iba v častiach, ktoré sa týkajú práv a povinností budúceho osvojiteľa a nie tých častiach, ktoré sa týkajú napr. Napr. podľa § 45 ods. (4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ustanovenie § 104 ZR upravuje povinnosti súdu v rámci posudzovania účelu osvojenia, t. j. Súd je povinný na základe lekárskeho vyšetrenia zistiť, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia. - Súd je v rámci konania o osvojenie povinný skúmať zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca s cieľom posúdiť, či je ich zdravotný stav v súlade s účelom osvojenia. Z dikcie prvej vety uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgánom, ktorý posudzuje súladnosť zdravotného stavu osvojiteľa a osvojenca je súd, nie lekár. Pochopiteľne súd musí v rámci tejto činnosti vychádzať z lekárskych vyšetreniach osvojiteľa a osvojenca. Konečný záver, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia však prijíma súd, nikdy nie lekár. Úlohou lekára je poskytnúť súdu všetky podklady na to, aby túto otázku objektívne posúdil. Povinnosť absolvovať lekárske vyšetrenie za účelom stanoveným v tomto ustanovení by mal uložiť súd. Sud by mal tiež špecifikovať aké vyšetrenia majú osvojiteľ a osvojenec absolvovať s cieľom objektívneho zistenia ich zdravotného stavu. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav osvojiteľa a osvojenca. S výsledkami lekárskeho vyšetrenia je súd povinný oboznámiť zákonom ustanovený okruh osôb, ktorý je v porovnaní so ZR v OSP rozšírený na všetkých účastníkov konania (napr. rodičov maloletého osvojovaného dieťaťa alebo poručníka), nielen na osvojiteľa a osvojenca, resp. jeho zástupcu. Súd tieto osoby súčasne poučí o účele a obsahu výsledkov lekárskeho vyšetrenia. Osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. - Do právomoci súdu nepatrí rozhodovanie o budúcom priezvisku osvojenca. Odpoveď na otázku, aké priezvisko bude mať osvojenec je upravená v priamo v ZR. Po tom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť osvojenec ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa. ZR upravuje aj situácie, kedy sú osvojiteľmi manželia. ZR neupravuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k zmene mena osvojovaného dieťaťa. Zmena mena osvojovaného dieťaťa je upravená v zákone č. 300/1993 Z. z. (1) Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno. - Jedným z najvýznamnejších právnych následkov právoplatného osvojenia maloletého dieťaťa je zánik práv a povinností medzi týmto osvojencom a jeho pôvodnou rodin…

Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení

Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku

tags: #adopcia #deti #z #detskych #domovov #podmienky