Adopcia detí do zahraničia v kontexte slovenských zákonov

Problematika adopcií, a zvlášť adopcií detí do zahraničia, je na Slovensku neustále živou témou, ktorá vyvoláva rozsiahle celospoločenské diskusie. Slovenská legislatíva upravuje proces osvojovania detí, pričom kladie dôraz na ochranu práv dieťaťa a zabezpečenie jeho blaha. V tomto článku sa zameriame na adopcie detí do zahraničia v kontexte slovenských zákonov, analyzujeme podmienky, proces a možné úskalia tejto formy náhradnej starostlivosti.

Domáca legislatíva a medzinárodné dohovory

Súčasná platná legislatíva Slovenska umožňuje adopciu detí aj do zahraničia, avšak za veľmi prísnych podmienok definovaných zákonom o rodine. Oľga Keltošová, poslankyňa za HZDS, zdôrazňuje potrebu vylepšenia domácej legislatívy pred ratifikáciou haagskeho dohovoru o medzinárodnom osvojení. Prvým krokom by malo byť sprísnenie podmienok pre biologických rodičov, aby sa zabezpečilo, že o dieťa sa starajú alebo súhlasia s jeho adopciou.

Slovenské zákonodárstvo je voči adoptívnym rodičom veľmi prísne. Podmienky pre zahraničných záujemcov sú nastavené tak, aby boli rovnocenné s podmienkami pre domácich žiadateľov. Zahraniční záujemcovia si môžu slovenské dieťa adoptovať v prípade, ak ide o príbuzenský vzťah, alebo ak sa budúci adoptívni rodičia zdržovali tri mesiace na Slovensku a majú tu trvalý pobyt. Musia sa však podrobiť rovnakej procedúre, ako slovenskí záujemcovia. Vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic zdôraznil, že slovenské deti bude môcť adoptovať zahraničný štátny príslušník iba v prípade, ak o ne nebude záujem doma.

V sprievodnom texte zákona sa uvádza, že účelom spomínaného dohovoru je vytvoriť medzinárodný systém spolupráce pri osvojovaní právne voľných detí medzi zmluvnými štátmi. Práve vytvorenie tohto systému by malo podstatne obmedziť výskyt súkromne organizovaných, právne a morálne problematických medzištátnych osvojení. Ratifikácia tohto dohovoru má zabezpečiť krajine, z ktorej sú deti osvojené, zisťovať ich ďalší osud, ich pôsobenie a starostlivosť o ne. Na dodržiavanie práv takýchto detí má na Slovensku dohliadať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí.

Proces adopcie na Slovensku

Proces adopcie na Slovensku je komplexný a viacfázový, pričom kladie dôraz na záujem dieťaťa. Cieľom je nájsť pre deti vhodných rodičov a lepšie pripraviť rodičov na príchod dieťaťa. Aj keď sa to môže zdať komplikované, tento proces pomáha zabezpečiť, že dieťa bude umiestnené v stabilnom a láskyplnom prostredí.

Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie

Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov

Manželia, ktorí si chcú adoptovať dieťa, musia najskôr na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podať žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pri vypĺňaní žiadosti by mali uviesť aj svoje predstavy o dieťati, najmä aký by malo mať vek, pohlavie, či sú ochotní prijať aj dieťa so zdravotným postihnutím, alebo rómske dieťa. Na Slovensku je najväčší záujem osvojiť si čo najmenšie dieťa, zdravé a bez rómskeho pôvodu.

Hoci takéto určenie predstáv o dieťati môže vyznievať z hľadiska osvojiteľných detí kontroverzne, netreba ho vnímať negatívne. Rozhodne nie je v nikoho záujme, aby boli adoptívni rodičia dotlačení adoptovať si dieťa, ktoré nespĺňa ich predstavy. Úrad následne preveruje rodičov, ich trestnú bezúhonnosť, zdravotný stav, majetkové a príjmové pomery.

Príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť

Veľmi dôležitá je príprava na náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorú musia absolvovať tak budúci osvojitelia, ako aj budúci pestúni. Príprava sa dá absolvovať priamo na úrade práce, alebo u akreditovaného subjektu, teda v organizáciách Návrat a Úsmev ako dar. Minimálny rozsah prípravy je 26 hodín, trvá spravidla niekoľko mesiacov a jej forma závisí od subjektu, ktorý si rodičia vyberú. Cieľom prípravy je čo najlepšie pripraviť rodičov na prijatie adoptívneho dieťaťa. Tieto deti majú veľa osobitných potrieb, súvisiacich so stratou, ktorú v živote zažili. Rodičia sa o týchto potrebách dozvedia, dostanú informácie ako čo najlepšie budovať bezpečnú vzťahovú väzbu s dieťaťom, ako deťom povedať, že sú adoptované, ako rozprávať o ich biologických rodičoch, a pripravia sa aj na rôzne náročnejšie situácie, ktoré ich môžu čakať.

Príprava zahŕňa aj posudzovanie spôsobilosti žiadateľov stať sa náhradnými rodičmi, súčasťou sú teda aj psychologické a osobnostné testy. Po skončení prípravy vypracuje subjekt, ktorý ju vykonával, záverečnú správu o príprave, kde sa vyjadrí, či žiadateľov odporúča ako vhodných na adopciu. Vo výnimočných prípadoch môže žiadateľov neodporučiť, najmä ak dospeje k názoru, že žiadatelia nie sú pripravení na osvojenie dieťaťa, alebo ak nie je jeden z manželov s týmto rozhodnutím stotožnený.

Rozhodnutie úradu a nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom

Po absolvovaní prípravy nasleduje rozhodnutie úradu o zapísaní do zoznamu žiadateľov, ktorí majú záujem stať sa pestúnom alebo osvojiteľom. Úrad práce vedie aj ďalší zoznam, a síce prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Keď sa do tohto prehľadu dostane nové dieťa, úrad pre neho začne hľadať vhodných rodičov. Spomedzi žiadateľov, ktorých očakávania na dieťa zodpovedajú charakteristike dieťaťa (vek, pohlavie, zdravotný stav, etnicita), osloví najskôr tých, ktorí sú v zozname zapísaní najdlhšie. Úrady najskôr hľadajú vhodných rodičov v rámci kraja, z ktorého dieťa pochádza, následne v rámci celého Slovenska.

Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení

Úrad skontaktuje žiadateľov so správou, že môže sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu s dieťaťom. Žiadateľovi najskôr poskytne všetky dostupné informácie, ktoré o dieťati má, a ktoré môžu byť dôležité pre rozhodnutie prijať dieťa. Súčasťou dokumentácie je sociálna správa o dieťati, jeho identite, zdravotnom stave, fotografie dieťaťa, video. Na základe týchto informácií sa žiadatelia rozhodnú, či majú záujem o stretnutie s dieťaťom. Ak nie, je to v poriadku. Ide o zásadné rozhodnutie, a ak majú žiadatelia na základe správy vážnejšie pochybnosti, je lepšie, keď takéto rozhodnutie spravia čím skôr.

Ak sa rodičia rozhodnú nadviazať osobný vzťah s dieťaťom, nasleduje séria stretnutí s dieťaťom, tzv. prvé tri interakcie spravidla prebehnú na pôde detského domova, po nich je po dohode s detským domovom možné dieťa zobrať na „hosťovské pobyty“ domov. Je dobré, ak sa môže dieťa dostať do novej rodiny čo najskôr. Dôležité je pritom ale aj to, aby nedochádzalo k zbytočným stresom pre dieťa, súvisiacim s častou zmenou prostredia, zvlášť ak ešte nevie pochopiť, čo sa deje. Pri prvých stretnutiach s dieťaťom sú prítomní aj profesionálni rodičia, alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú.

Predosvojiteľská starostlivosť a súdne konanie

Napokon nastupuje fáza súdnych konaní. Súd najskôr zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ktorá musí trvať aspoň deväť mesiacov. Je to akási skúšobná doba, v ktorej sa adoptívni rodičia ešte môžu rozhodnúť celý proces zvrátiť. Až následne prichádza k samotnému osvojeniu.

Medzištátne osvojenie

Medzištátne osvojenie sa vzťahuje na situáciu, kedy sa osoba/y s bydliskom v Írsku rozhodne/ú adoptovať dieťa, ktoré má bydlisko v inej krajine ako je Írsko. Podstata a dôsledok takejto adopcie spočíva v tom, že adoptované dieťa sa stane dieťaťom osvojiteľa/ov.

Krajiny ako Španielsko, Francúzsko, Nemecko, San Maríno a Nórsko majú veľký záujem o adopcie slovenských detí. Kritériá osvojenia si slovenských detí sú nastavené prísnejšie, proces medzištátnej adopcie detí sa tak predĺžil, uviedla riaditeľka Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Andrea Cisárová. Počet medzištátnych osvojení klesol od roku 2002 v svetovom meradle o polovicu. Viacero krajín adopcie svojich detí do zahraničia úplne pozastavilo.

Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže pripravuje na september ďalšie zasadnutie tímu odborníkov a Komisie pre medzištátne osvojenia. Na nich sa budú posudzovať dokumentácie detí a prehodnocovať žiadosti o medzištátnu adopciu dieťaťa z krajín, s ktorými centrum podpísalo platnú zmluvu. Týmito štátmi sú Holandsko, Monako, Portugalsko, Malta a Andorra. S niektorými z krajín, ktoré boli doteraz partnermi, centrum spoluprácu nepredĺži, pretože nechcú akceptovať tvrdšie podmienky. Jednou z týchto podmienok je aj striktnejší monitoring dieťaťa po osvojení, ako aj podpísanie zmluvy na úrovni ústredných orgánov krajín.

V poslednej dobe začína centrum podľa jeho riaditeľky pociťovať aj záujem slovenských rodín o informácie o možnostiach adopcie dieťaťa zo zahraničia. Centrum preto oslovilo viaceré signatárske krajiny Dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. Oslovilo ich so žiadosťou o informácie o procese medzištátnej adopcie v ich krajine a o možnosti spolupráce a osvojenia si detí z ich krajiny na Slovensko.

Špecifické situácie a otázky

Adopcia osamelou osobou

Výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. V praxi sa k osamelým osobám často pristupuje rovnocenne ako k manželom, čo nie je dobré, pretože takto osvojené dieťa sa nedostane do kompletnej rodiny s otcom a mamou.

Vek žiadateľov

Legislatíva k veku uvádza, že medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Páry vo veku okolo 40 rokov majú v súčasnosti často svoje narodené dieťa, preto v tom problém nevidím. V zákone je napísané, že vekový rozdiel medzi prijatým dieťaťom a žiadateľom o NRS musí byť primeraný.

Manželstvo a adopcia

Ak si chcete adoptovať dieťa spolu, teda v tom zmysle, že rodičovské práva a povinnosti budete mať obaja, tak vtedy je to možné len v prípade, ak by ste boli manželmi. Samozrejme je možné, aby si adoptoval dieťa len jeden z Vás, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie dieťaťa bude v jeho záujme.

Adopcia rómskeho dieťaťa

Zdravé nerómske deti vo veku do šesť mesiacov sú veľmi žiadané, a preto na ne môžu žiadatelia čakať dva roky, v niektorých krajoch aj podstatne dlhšie. Z mojej skúsenosti napr. krásne, zdravé rómske dieťa do 5 rokov do pestúnskej starostlivosti môžete mať hneď po zapísaní do zoznamu žiadateľov.

Vplyv zdravotného stavu žiadateľov

Zdravotné predpoklady sa skúmajú z toho hľadiska, či s ohľadom na Váš zdravotný stav budete vedieť vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, a to nielen z krátkodobého, ale aj dlhodobého hľadiska.

tags: #adopcia #dietata #do #zahranicia #zakony #Slovensko