Adopcia Homosexuálnymi Pármi a Slovenská Legislatíva: Komplexný Pohľad

Otázka adopcie detí homosexuálnymi pármi je na Slovensku, podobne ako v mnohých iných krajinách, predmetom rozsiahlych diskusií. Táto téma vyvoláva silné emócie a rôzne názory, pričom sa dotýka práv LGBTI ľudí, záujmov detí a tradičných hodnôt spoločnosti. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, analyzovať právny rámec, spoločenské postoje a možné budúce výzvy, ktoré s adopciou detí homosexuálnymi pármi súvisia.

Súčasný Právny Stav na Slovensku

Na Slovensku adopciu definuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí o rovnakom vzťahu medzi osvojiteľom a osvojencom ako medzi biologickými rodičmi a takisto o zodpovednosti, právach a povinnostiach ako rodičia. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Adopcia je všeobecne vnímaná ako vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva či nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Dieťa si môže adoptovať osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady (najmä zdravotné, osobnostné a morálne) a je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie.

Zákon o rodine uvádza, že ako spoločné dieťa si môžu maloletého osvojiť len manželia. Manželstvo je však na Slovensku pre homosexuálov zatiaľ stále veľmi vzdialenou inštitúciou, keďže Ústava Slovenskej republiky definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy v článku 41 ods. 1. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa. To platí pre prípady osvojenia pozostalým manželom po rodičovi dieťaťa, pozostalým manželom po osvojiteľovi dieťaťa a osamelou osobou. Ešte aj pri porovnaní týchto troch rozdielnych situácií možno postrehnúť odlišnosť v postavení pozostalého manžela po rodičovi/osvojiteľovi a osamelej osoby. V žiadnom z uvedených prípadov nemusí pozostalý manžel preukazovať výnimočnosť prípadu a ani sa osobitne (rozumej navyše) neskúma, či aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Slovenskí gejovia a lesby majú dnes zhruba rovnaké práva ako českí homosexuáli, ktorí nežijú v registrovanom partnerstve. Na Slovensku si aj gejovia a lesby smú adoptovať dieťa, ale len ako jednotlivci. Ak sa o takéto dieťa starajú ako pár, rodičom dieťaťa nemôžu byť obaja - druhému partnerovi osvojenie dieťaťa nepovolia.

Zákon o rodine však chráni všetky formy rodiny, bez ohľadu na ich konkrétny model, no za základnú bunku spoločnosti považuje rodinu založenú manželstvom. Napriek tomu, zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná. Antidiskriminačný zákon vo svojom § 2 uvádza zákaz diskriminácie na základe pohlavia hneď na prvom mieste. Fakticky teda takáto rodina existovať môže avšak nebude mať reálne možnosť získať od štátu výhody, ktoré sú poskytované manželom.

Prečítajte si tiež: Pestúnska starostlivosť a adopcia: Porovnanie

Za takýto postoj bola SR kritizovaná aj v poslednej správe (z roku 2016) Výboru OSN pre práva dieťaťa, kde pod bodom 32 Výbor uviedol, že je znepokojený, že definícia v rámci zmeny a doplnenia z júna 2015 článku 3 zákona o rodine z roku 2005, týkajúca sa stabilnej rodiny, ktorá sa skladá z otca dieťaťa a matky dieťaťa ako najvhodnejšieho prostredia pre komplexný a harmonický rozvoj dieťaťa, neberie do úvahy rôzne typy rodín, ktoré reálne existujú a nie je v súlade s definíciou rodinného prostredia v Dohovore. Na základe toho SR odporúča, aby zmluvný štát zmenil článok 3 zákona o rodine tak, aby zabezpečil úplný súlad s Dohovorom, so zameraním sa na blaho dieťaťa viac ako na zloženie rodiny. Napriek týmto odporúčaniam sa však doposiaľ žiadne legislatívne zmeny neudiali ani tri roky po zverejnení správy.

Historický Vývoj Právnej Úpravy Osvojovania

Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku. K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.

Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine. Preto v prípade, ak jeden z manželov, ktorí hodlali dieťa osvojiť, počas konania zomrel, súd sa musí zaoberať tým, do akej miery môže byť tento účel splnený po smrti tohto manžela. K podobnému výsledku dospel NS tiež v otázke nevhodnosti osvojenia pre dieťa ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie… Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.

Aj na túto judikatúru nadviazal svojim textom „nový“ zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny. Okrem tohto bolo v § 66 ešte zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas. Súhlas sa nevyžadoval, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie jeho súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Aj v tomto prípade však bolo dieťa (hoci len reálne, nie právne) začlenené do úplnej rodiny.

Prečítajte si tiež: Príspevok pri narodení

Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa.

Možnosti Vzniku Rodiny s Dieťaťom a Dvomi Osobami Rovnakého Pohlavia

Fakticky existujú dve možnosti vzniku takejto rodiny. Prvá možnosť je, že rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.

Druhá možnosť vzniku takejto rodiny je, že si jeden z partnerov osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky. Vzniká teda problém, či za osamelú osobu možno považovať len osobu, ktorá žije sama v domácnosti, alebo to môže byť aj niekto, kto žije s partnerom/partnerkou, ktorí nebudú osvojiteľmi. K tejto otázke zatiaľ súdy stanovisko nezaujali. Pokiaľ by ale vyšlo najavo, že budúci osvojiteľ zdieľa domácnosť s inou osobou (bez ohľadu na pohlavie, resp. príbuzenský či iný pomer), posudzuje sa táto osoba a jej správanie podľa § 98 ZR pri rozhodovaní o tom, či sú hmotnoprávne predpoklady osvojenia splnené alebo nie.

Názory Verejnosti a Argumenty Pre a Proti Adopcii

Názory na adopciu detí homosexuálnymi pármi sa rôznia. Časť verejnosti a niektorí politici sú proti adopcii z dôvodu ochrany tradičnej rodiny a obáv o vývoj dieťaťa. Argumentujú tým, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj mužský a ženský vzor a že výchova v homosexuálnom prostredí môže negatívne ovplyvniť jeho psychiku a sexuálnu orientáciu. Jozef Mikloško uviedol, že homosexuálny pár nie je schopný naplniť spomínané potreby dieťaťa. Adopcia dieťaťa je podľa jeho slov „v prvom rade odpoveďou na potrebu a právo dieťaťa vyrastať v rodine“. Zároveň dodal, že adopcia homosexuálnym párom dieťaťu právo na otca a matku definitívne odoberá.

Na druhej strane, časť verejnosti a odborníkov podporuje adopciu deťmi osobami rovnakého pohlavia. Argumentujú tým, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na ich schopnosť poskytnúť dieťaťu lásku, starostlivosť a stabilné rodinné prostredie. Poukazujú na výskumy, ktoré nepotvrdili negatívny vplyv výchovy v homosexuálnych rodinách na vývoj detí. Podporilo ju 27 percent respondentov. Približne pätina, 21 percent, je síce za možnosť adopcie detí pre páry, ktoré uzavreli životné partnerstvo, avšak podľa nich by sa mala táto možnosť týkať len párov opačného pohlavia. Životné partnerstvá pre všetky páry bez rozdielu pohlavia podporuje 37 percent opýtaných.

Prečítajte si tiež: Podmienky adopcie na Slovensku

Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov? „Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko.

Rozhodovacia činnosť ESĽP

Podobný prípad už riešil ESĽP v roku 1999 (Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku), keď rozhodoval o sťažnosti muža, ktorému portugalský súd odmietol zveriť dcéru do starostlivosti z dôvodu jeho sexuálnej orientácie. Sťažovateľ namietal porušenie článku 8 v spojení s článkom 14 Európskeho dohovoru a namietal aj skutočnosť, že v rozpore s čl. 8 ho portugalský súd nútil k skrývaniu jeho sexuálnej orientácie pred dcérou. Rozhodnutie konštatovalo, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život. Argumentácia portugalských súdov, že „dieťa má vyrastať v portugalskej tradičnej rodine“ sa súdu nejavila ako dostatočne odôvodňujúca odlišné zaobchádzanie.

Judikatúra ESĽP v otázke, či má štát povinnosť umožniť legalizáciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia, je naklonená skôr v prospech práv osôb rovnakého pohlavia.

Medzinárodné Porovnanie

Možnosť adopcie dieťaťa iným než heterosexuálnym párom majú v Európe napríklad Belgičania, Dáni, Španieli či Švédi. Naši západní susedia Česi sú známejší liberálnejšími postojmi ku LGBTI komunite v porovnaní so Slovenskom. Česká republika zaviedla registrované partnerstvo aj pre osoby rovnakého pohlavia ešte v roku 2001. Z prieskumu uskutočneného v roku 2019 vyplýva, že až 75 % Čechov podporuje registrované partnerstvo, 47 % je aj za manželský zväzok homosexuálov, 47 % je za adopciu detí homosexuálmi a 60 % si myslí, že homosexuáli by mali mať možnosť adoptovať dieťa svojho partnera.

Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov. EU má v súčasnosti 28 členov. Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.

Budúce Výzvy a Perspektívy

Téma adopcie detí homosexuálnymi pármi na Slovensku je komplexná a vyžaduje si otvorenú a konštruktívnu diskusiu. Je potrebné zohľadniť právne, spoločenské a etické aspekty tejto problematiky, ako aj názory všetkých zainteresovaných strán.

V budúcnosti je možné očakávať ďalšie pokusy o zmenu legislatívy, ktorá by umožnila registrované partnerstvá alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia, a tým aj spoločnú adopciu detí. Predseda vlády Robert Fico a predseda parlamentu Peter Pellegrini majú už dlhšie v pláne zmeniť volebný systém. Údajne majú v pláne vymeniť tento zákon s KDH za ústavný zákaz adopcií detí homosexuálmi. V relácií Na telo viedli v nedeľu diskusiu Lucia Plaváková (Progresívne Slovensko), Rudolf Huliak (SNS) a Michal Šipoš (Slovensko). Moderátor sa ich pýtal na ich osobný postoj k ústavnému zákazu adopcií detí homosexuálnymi pármi. Podpredsedníčka PS je toho názoru, že podobné návrhy nikomu nepomôžu, ale práve naopak, ublížia niekoľko tisícom detí, ktoré vyrastajú v domácnostiach párov rovnakého pohlavia. Zdôraznila, že ani ústavné zabezpečenie manželstva ako zväzku muža a ženy nepomohlo znížiť rozvodovosť, ani zvýšiť sobáše. Michal Šipoš je toho názoru, že Robert Fico chce na zmenu slovenského volebného systému prilákať stranu Kresťanských demokratov výmenou za ústavný zákaz adopcií detí pármi rovnakého pohlavia. Poslanec usudzuje, že debata o zmenách medzi Smer-SD a KDH už prebehla. Smer má v najbližšom období vo vláde v pláne zaviesť zmiešaný volebný systém.

Podpredsedníčka PS Lucia Plaváková, ktorá je zároveň podpredsedníčkou občianskeho združenia Dúhové rodiny, je sama matkou dcéry Sáry, o ktorú sa spoločne so svojou partnerkou starajú. Adopcia detí homosexuálmi nie je momentálne vyslovene zakázaná, úrad ich sexuálnu orientáciu nerieši. Jeden z partnerov tak zažiada o adopciu jednotlivo, ako samostatná osoba. Sexualita je totiž identita, s ktorou sa človek narodí a má právo na ochranu súkromia. Štatistiky o tom, koľko sa na Slovensku nachádza dúhových rodín momentálne poriadne neexistujú, mnoho z rodín sa rozhodne to radšej utajiť, píšu Hospodárske noviny. Problém však nastáva v skutočnosti, že zákonným zástupcom je len jeden z rodičov, a právne úkony môže vykonávať len on.

Už v marci 2019 Robert Fico avizoval, že strana Smer predloží návrh zmeny Ústavy, ktorý by zakázal adopciu detí homosexuálnym párom. Vtedajší predseda vlády Peter Pellegrini ho v jeho návrhu nepodporil. V období po tohtoročných voľbách pripustil predseda opozičnej KDH Milan Majerský, že ak Smer navrhne zákaz adopcie detí homosexuálnymi pármi, tak ho osobne podporí, vyjadril sa pre Denník N. Priznal, že mu o svojom pláne rozprával Robert Fico na stretnutí po voľbách.

Momentálne na Slovensku nie sú uznávané žiadne právne zväzky pre ľudí rovnakého pohlavia. Štát neuznáva registrované partnerstvá ani sobáše v zahraničí. Prvotný pokus o zákaz adopcií homosexuálnymi pármi prebehol už v roku 2015, kedy Aliancia za rodinu zorganizovala Referendum o rodine, ktoré malo predísť adopciám párom rovnakého pohlavia či ich zosobášeniu. Po sčítaní všetkých hlasov však bolo prehlásené za neplatné.

Jednorazový Návrat Stratenej Dúhovej Dcéry: Pohľad Obyčajnej Lesby

Na úvod by som chcela drahých čitateľov a čitateľky upokojiť (a zrejme pár skalných aj zarmútiť), že tento blog nie je žiadnym mojim návratom do témy práv LGBT ľudí. Pred necelými dvomi rokmi som opustila profesionálny občiansky aktivizmus a nezastupujem už oficiálne žiadnu komunitu ani organizáciu. Vyhorela som, unavila som sa, anonymné vyhrážky a útoky na moju osobu mi spustili klinickú panickú poruchu a ja som sa rozhodla venovať sa sebe a svojmu zdraviu. Tento článok píšem už len ako obyčajná lesba, občianka Slovenska, ktorá sa už nechcela nikdy do ničoho zapájať verejne. Z tohto vyhorenia a únavy ma prebrali až posledné týždne a primárne osobnosť Zuzany Čaputovej. Uvidela som v nej konečne tú politickú a komunikačnú špičku, o ktorej som vždy snívala. Osobu, ktorá sa za celý čas svojho verejného vystupovania ešte ani raz neznížila k útokom, dráme, hystérii, osočovaniu, slovným a písmenkovým vojnám.

Patrila som (a zrejme stále patrím) k tej klasickej skupine výrečných liberálov, ktorí sa vedeli aj o pol noci do krvi biť za svoju vec. S konzervatívcami, ktorí sa rovnako vedia aj o polnoci biť za to svoje. Prišla v čase, kedy Slovenskom otriasla vražda novinára a jeho partnerky, kedy sa na povrch dostali tie najšpinavšie kauzy a kedy sa začali stretávať aj skupiny ľudí, ktoré sa bežne nemiešajú.

Rozmýšľate, že nebudete voliť Zuzanu Čaputovú kvôli tomu, že nevylúčila možnosť adopcie detí z detského domova dvomi ľuďmi rovnakého pohlavia? Ešte dva roky dozadu by som vám tu pravdepodobne vymenovala všetky medzinárodné dohovory o ľudských právach, zahltila vás číslami z rôznych prieskumov a citovala zahraničné organizácie. Dnes sa mi to už nechce robiť, rovnako ako sa mi nechce nikoho nazývať bigotným, zaostalým, homofóbom alebo spiatočníkom. Práve naopak. Sama sa doznávam, že ma mrzia mnohé moje vyjadrenia. Zásadne ma však zmenila až skúsenosť s priamym násilím, vyhrážaním a zastrašovaním. A to mi spôsobili voliči Harabina, Kotlebu a dobrovoľníci zo Súmračnej. Okrem pár citátov z Biblie o horiacom ohni a hriechu (odoslaných doporučene) mi žiadny slušný kresťan, katolík, evanjelik ani iní „ne-extrémistický“ veriaci neublížil.

Diskusia o adopciách je na Slovensku žalostne zle uchopená. Sami sme si ju obmedzili len na zisťovanie toho, či je niekto pre alebo proti adopcii detí homosexuálnymi pármi. A to je všetko. Potom už väčšinou nastúpi oheň a síra. A to je žalostne málo. Nie však ani tak pre heterosexuálov alebo homosexuálov osobne, ale pre celú našu spoločnosť a jej smerovanie. Spoločnosť, ktorá chce byť konečne lepšia, ktorá sa chce zbaviť kriminálnikov, mafiánov a zlodejov.

Počuli sme ale odvtedy niekoho z Aliancie za rodinu, niekoho z politikov (či už tých, čo boli proti alebo za referendum, alebo jeho otázky) otvárať tému týchto detí? Počuli sme to od liberálov? Konzervatívcov? Koľko detí ste si adoptovali? Ak niektoré z nich niekto chce, nie sú veľmi často voľné na adopciu. Vedeli ste napríklad o tom, že dieťa nie je voľné na adopciu, pokiaľ o neho jeho biologickí rodičia, alebo jeden z nich prejavia záujem aspoň raz za šesť mesiacov? A čo v praxi znamená prejaviť záujem? No, napríklad dieťa na pol hodinu navštíviť, alebo mu poslať list či pohľadnicu. Viete si vy predstaviť, že by ste sa o vaše dieťa zaujímali raz za pol roka listom?

V detských domovoch je v súčasnosti približne 5000 detí a len niečo viac ako 1800 je voľných na adopciu. To znamená, že 3200 detí, čo sú približne dve tretiny „problému“, o ktorom vedú písmenkové aj verbálne vojny takmer všetci liberáli a konzervatívci: visí v systéme, ktorý aj napriek všetkej snahe personálu detských domovov, rodinou nie je. Kým tu my vedieme kultúrne vojny, tieto deti rastú, raz za pol roka dostanú pohľadnicu, alebo ich niekto zoberie domov na Vianoce a potom ich zasa do detského domova vráti. Tie deti, ktoré nepokračujú v štúdiu musia z domova odísť v osemnástke. Do ruky dostanú presne 904, 20 EUR. Táto suma sa oficiálne volá „jednorazový finančný príspevok na osamostatnenie“.

LGBT ľudia sú až príliš rovnakí ako vy heterosexuáli. Pretože sú tiež Slováci, ktorí vyrástli v kultúre premisy, že „krv nie je mlieko“. Myslím to úplne vážne - my LGBT ľudia sme nevyrastali na Marse, ale spolu s vami.

Ak by teda reálne existovala túžba LGBT ľudí po adopcii detí z detských domovov, toto číslo by muselo byť oveľa vyššie. Počet zrealizovaných adopcií je oveľa nižší, pretože osoba alebo pár žiadajúci o adopciu vypĺňa dotazník o predstave dieťaťa. V ňom väčšina žiadateľov uvedie, že si prajú adoptovať biele a zdravé dieťa. Reálne zo skúseností viacerých (podotýkam heterosexuálnych kamarátov) viem, že keď príde rad na nich v poradovníku, zavolajú ich na UPSVaR a ukážu im jednu až tri fotky detí, ktoré sú momentálne „voľné“. Ľudia, ktorí sú v poradovníku na adopciu si kvôli byrokracii musia behom pár minút vybrať dieťa podľa fotografie (pretože úrady fungujú na regionálnej úrovni a koho vlastne zaujíma, že detí voľných na adopciu je celoslovensky okolo 1800, na konkrétnom úrade vám dajú do ruky 1-3 fotky a pokiaľ sa nerozhodnete, prepadávate v poradovníku). Na druhej strane, rómske deti nikto nechce a preto ich adopcia je oveľa jednoduchšia.

Znepokojujúce je, že záujem o detí z detských domovov je v LGBT komunite mizivý. Gro rovnakopohlavných párov s deťmi sa delí na páry, z ktorých jedna osoba má dieťa alebo deti z predchádzajúceho heterosexuálneho manželstva a na novú generáciu LGBT ľudí, ktorí majú svoje vlastné biologické deti vďaka rozmanitým možnostiam asistovanej reprodukcie, na ktoré si šetria a absolvujú ich v zahraničí. Plánovanie takéhoto rozhodnutia nám trvá roky, pretože vieme, že najskôr potrebujeme ako pár dosiahnuť tú najvyššiu formu partnerskej súhry, finančného zabezpečenia a psychickej pripravenosti stať sa menšinou v menšine. Jediné, čo v tomto prípade potrebujeme je nadobudnutie rodičovských práv pre druhého partnera alebo partnerku. Prakticky nám chýba legislatívna úprava, ktorá by vysporiadala náš spoločný vzťah k dieťaťu.

Potrebujeme v politike zmierlivých a empatických ľudí, ktorých primárnou agendou bude Slovensko spájať a nie rozdeľovať.

tags: #adopcia #homosexualnymi #parmi #legislativa #Slovensko